Takmer bojové scény v severoafrickom meste Ceuta, jednej z dvoch enkláv Španielska na opačnom kontinente, skončili odsunom veľkej väčšiny migrantov späť do Maroka. Nebola to plnokrvná kríza vo formáte roku 2015, skôr „demoverzia“ toho, čo by sa mohlo stať, určená na poučenie madridskej vlády. Maroko si totiž robí nárok na Západnú Saharu, územie bývalej španielskej kolónie, ktoré de facto drží a spravuje od roku 1975 a je rozzúrené skutočnosťou, že Španieli umožnili na svojom území liečbu jedného z vysoko postavených západosaharských partizánov.

Hoci španielska vláda je tvorená nepríliš stabilnou koalíciou na ľavej strane politického spektra, na ktorej sa zúčastňuje aj krajne ľavicový Podemos, nemohla si dovoliť nič iné ako brániť hranicu aj za pomoci vojenských síl. Cez všetok idealizmus vpísaný do základných programov ľavicových hnutí je otvorenie brán Afrike dokorán nemysliteľné. Ceuta nie je pozostatok klasickej koloniálnej éry, ale mesto, ktoré sa nachádza v európskych rukách nepretržite od roku 1415. Španielsko sa ho nemôže vzdať o nič viac, než by sa Česká republika mohla vzdať Děčína alebo Břeclavi. Aj keby to pre Madrid bolo pohodlnejšie ako súčasná situácia, národ by sa s tým nezmieril.

Niežeby na štatúte Ceuty príliš záležalo. Tesná blízkosť medzi Afrikou a Európou predurčuje Gibraltársky prieliv k tomu, aby sa stal jedným z krízových migračných bodov. Na jednej strane leží kontinent, ktorý má sedem percent svetového obyvateľstva, štvrtinu svetového HDP a vydáva polovicu svetových sociálnych výdavkov. Na tej druhej kontinent s prudko rastúcim počtom obyvateľov, ktorých počet vyskočil zo 630 miliónov ľudí roku 1990 na zhruba 1,34 miliardy dnes, s vyhliadkou na ďalšie takmer zdvojnásobenie do roku 2050. Keby sa medzi týmito masami prevažne mladých ľudí rozniesla informácia, že marocká cesta je nestrážená, dorazilo by po nej onedlho osemtisíc ľudí nie za deň, ale za hodinu. A Ceuta, mesto veľkosti Olomouca, by mala na výber medzi tým, nechať sa úplne zavaliť, alebo sa brániť prostriedkami v Európe nemysliteľným, alebo skôr nevysloviteľnými.

Jednorazová marocká akcia, ktorej následky pritiahli pozornosť celej Európy, nám má pripomenúť jednu dôležitú vec: vykupujeme si pocit vlastnej mravnej nadradenosti tým, že špinavú prácu za nás odvádzajú iní. Ak moslimovia majú svoj nedotknuteľný a svätý korán, európski liberáli majú namiesto neho kánon nedotknuteľných a svätých medzinárodných zmlúv vrátane tých, ktoré regulujú právo na azyl. Tie sú naveky a je potrebné ich obhajovať do roztrhania tela. Sama hlasno vyslovená myšlienka na to, že by niektoré z nich možno potrebovali prehodnotiť, ak nie zrušiť, znamená pre toho, kto ju vysloví, určité spoločenské riziko.

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.