Smutný osud Ondreja Dostála

O rozchode Ondreja Dostála s tradíciou Petra Zajaca a Jána Langoša.

Tento týždeň sa otriasala slovenská politika na viacerých poschodiach, čomu sme sa aj náležite venovali, ale popri tom mi viackrát prišlo na myseľ, kam sa v politike dostal Ondrej Dostál. Bolo mi z toho smutno. S Ondrejom sa roky poznáme, v politike mal dobrých učiteľov a dobré vzory, ale on, žiaľ, zablúdil úplne inde.

Začnem malou poznámkou o politike. Na politiku sa možno pozerať rôzne, cez ideové spory, cez korupciu, rozšírený kariérizmus a oportunizmus, cez úspechy či porážky, ktoré politik dosiahol. Weber kedysi rozlíšil tých, čo žili pre politiku a tých, čo žili z politiky. Boli časy, keď hlavným kritériom bola cnosť.

Keď sa rozprávame o Ondrejovi Dostálovi, musíme dať bokom všetkých tých, ktorí sú v politike kupcami, tých, ktorí politiku brali ako obchod a z politiky žili. Či už išlo o milióny alebo poslanecké tisíce. Dajme bokom aj politických vojačikov, tých, čo vždy ochotne poslúchali, pretože názor nemali alebo sa ho obávali mať. Obchodníkov a kupcov je v našej politike asi väčšina, ale v pamäti po nich – v tom lepšom prípade – nezostane nič. V tom horšom po zlodejoch zostane pachuť a majetok získaný zločinom. A dajme bokom aj intrigánov, ktorých je v politike vždy viac ako je únosné.

Existuje ešte jedno kritérium, a tým by som chcel pomeriavať Ondreja Dostála.

Je to kritérium tradície, kritérium vzoru, ktorý si náš politik sám vybral. Či už preto, že mu tento politik otvoril cestu do politiky a on sa k nemu hlásil, že mu ukázal smer a bol mu učiteľom. Alebo preto, ak nemal toľko šťastia, že sa mohol tešiť z jeho prítomnosti, že sa k svojmu vzoru vzťahoval.

V prípade Ondreja Dostála to bol najmä Peter Zajac, v podstatne menšej miere asi aj Ján Langoš.

Peter Zajac preto, že Ondreja formoval od 90. rokov, išiel za ním a jeho cestou, cez DS po OKS. Neboli to žiadne skratky a často to nepasovalo do toho, ako politiku vnímala konkrétna doba. Išlo o Dzurindu, Európsku úniu, vnútorne decentralizované usporiadanie štátu a mnoho ďalších vecí. Peter Zajac ho formoval nielen ako politický, ale aj ľudský vzor. A je to zaväzujúci vzor. Keď sa Peter Zajac obzrie za svoj chrbát, jeho príbeh po novembri má integritu.

Ondrej Dostál to vedel, cenil si to a v politike mal byť pokračovateľom Petra Zajaca.

Lenže on ním, žiaľ, nie je.

Nie je ním už dlhšie. Prvý to asi vedel Peter Zajac, postupne sme si to všimli aj ostatní.

Keď raz kandidoval na ktorejsi maďarskej kandidátke, bol aj na mítingu, kde sa skandovalo ria-ria-hungaria. Dobre vychádzať s našimi Maďarmi je povinnosť pre slovenských vlastencov, ale akceptovať pokrik maďarských nacionalistov je ponižujúce. Slovenský politik tým rezignuje na vlastné dejiny a identitu.

Dostal sa tým do pasce, ktorá poškodzuje našu politiku a krajinu. Je to pasca, že radikalizmu zo strany Kotlebu sa má čeliť progresívnym radikalizmom. To podstatné je potom obeťou dvoch ideológií. Práve tomu Zajac a Langoš vždy rozumeli.

Ondrej to robil častejšie. Keď si ako svoju národnosť vybral maďarskú, keď sa ako nezrelý ideologický šašo obliekol do ženských šiat, aby protestoval proti rodičom, ktorým vadila ideologická sexuálna výchova pre ich deti, alebo keď povbudzoval k mareniu sčítania ľudu s libertariánskym argumentom, ktorý narobil najviac škody jeho mestu. Keď si niekto myslí, že národná identita je vec voľby, ukazuje, ako málo si národné presvedčenie ctí. Rozprával som sa o tom aj s Maďarmi, uráža to aj ich.

Akoby všetko bola iba hra, status, čo zbiera lajky.

Ondrej sa raz vyhlásil za slniečkara, aby bol zaujímavý, inokedy o sebe hovoril, že je za ochranu života, ale keď potom prišli do parlamentu zákony, ktoré život pred narodením chránili, hlasoval proti. Spýtal som sa ho raz, že prečo. Raz to bol Kotleba, inokedy stačilo to, že za to hlasoval aj Kotleba, potom, keď už za Záborskej zákon nehlasoval ani Kotleba, nepomohlo ani to.

Teraz sa dozvedám, že chce predložiť zákon o zväzkoch osôb rovnakého pohlavia.

Argument, že to zatrasie vládou, považujem za nepodstatný. Ale je to dobré pre spoločnosť? Je to dobré pre deti? Vníma ideologickú dogmu, vníma dôsledky? Ondrej sa kedysi nazýval konzervatívcom, káčko v názve jeho strany, ktorá už splynula s SaS (s výnimkou migrácie či multikulturalizmu, kde je Sulík viac vpravo ako OKS), už zostalo. Čo to vlastne chcú konzervovať? Alebo používajú slovo, ktoré – ako písal kedysi Hayek – je ako lasička (weasel word), ktoré vysalo podstatu? Ako sme to poznali za komunizmu?

Kedysi viedol Konzervatívny inštitút, jeho témy sa postupne redukovali, zostala napokon len liberálna ekonomika. Dane a dlhy. Teraz, keď spolu s Radom Kazdom sedia vo vláde, ktorá historicky najviac zadlžuje Slovensko, nehovoria nič. Ani oni, ani Konzervatívny inštitút.

Peter Zajac aj Ján Langoš sa týmto pasciam dokázali vyhnúť. Langoš aj Zajac dokázali byť vlastencami, ktorých mali naši Maďari, Židia, Česi vždy radi. Boli im partnermi a priateľmi. Ondrej sa síce nazval Maďarom, ale dopadol úplne inak ako Peter Zajac či Ján Langoš.

Peter Zajac aj Ján Langoš mali svoj vlastný vypestovaný vzťah k vážnym témam, ako napríklad manželstvo. Langošovi prekážali ideologické experimenty, vždy si vážil desatoro a čím bol starší, tým bol ortodoxnejší. To, že do loga ÚPN vybral svätého Juraja, nie je náhoda. Peter Zajac, už kvôli svojej rodine, o potratoch radšej veľa nehovoril, ale zažil som, ako OKS rozhodujúcim spôsobom presvedčil, aby podporili Kultúrno-etickú deklaráciu Vladimíra Palka.

Ondrej z tejto cesty zišiel. Stratil pritom politickú integritu.

Smutný osud Ondreja Dostála sa týka aj ďalších z jeho generácie, nedokázali obstáť na mieste, kde to dokázali ich politické vzory a ich učitelia. Ak hľadáte jeden z dôvodov súčasnej politickej mizérie, patrí sem aj toto.

Tradíciu vymenili za lajky v bubline. V politike sú preto, aby do tej dobou formovanej masy zapadli. Zajac a Langoš boli presne opačnými prípadmi.

Smutné.