Momentálne zloženie Najvyššieho súdu USA. Foto: wikimedia

V Amerike sa schyľuje k dlhoočakávanej právnej bitke medzi dvomi právnymi a politickými názormi v otázke života a smrti pred narodením. Tamojší Najvyšší súd totiž prijal na prerokovanie prípad z Missisippi, ktorý by mohol dať jednotlivým štátom možnosť samostatne regulovať potraty. Proti stojí nielen vplyvná, bohatá a mocná liberálna lobby, ale aj administratíva Joea Bidena. Prípad môže značne ovplyvniť budúcoročné voľby do Kongresu.

Je to takmer 50 rokov, čo Ameriku hlboko šokovalo a rozdelilo rozhodnutie tamojšieho Najvyššieho súdu známe ako Roe vs. Wade. Všade inde na svete o potratoch rozhodovali parlamenty, v našom prípade komunistické, a teda pseudoparlamenty, ale v Amerike o tom rozhodlo 9 sudcov. Za podaním stála Norma McCorveyová, označovaná kvôli ochrane pred verejným tlakom ako Jane Roe, ktorej tretie neželané tehotenstvo z roku 1969 hlboko zmenilo Ameriku. Okolo samotnej McCorveyovej existuje množstvo legiend a protichodných interpretácií, až kým pred štyrmi rokmi nezomrela. Sudcovia hlasovali 7:2 za legalizáciu potratov, autorom rozhodnutia bol sudca Harry Blackmun, dvaja s väčšinou nesúhlasiaci sudcovia sa volali Byron White a William Rehnquist. Americký súd sa odvtedy ešte niekoľkokrát dotkol úpravy potratov, ale vždy spôsobom, ktorý vychádzal z rozhodnutia Roe.

Až teraz, v dôsledku sudcov, ktorých na Najvyšší súd navrhol prezident Trump a zvolila konzervatívna väčšina v Senáte, čo bol výsledok niekoľkogeneračného odhodlania a zápasu konzervatívcov, sa začína opatrne hovoriť o zmene. Keby k tejto zmene naozaj došlo, USA by boli po Poľsku iba druhou krajinou na svete, kde došlo k obmedzeniu zabíjania nenarodených detí na požiadanie.

Ale k tomu je ešte dlhá cesta, tento článok priblíži prečo.

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.