Veľký rozhovor o charizmatickom kresťanstve s jedným z dôležitých kňazov tohto hnutia, redemptoristom Jozefom Mihokom z Radvane. Otázky kladie Jaroslav Daniška.

Je to možno najdlhší rozhovor, aký som kedy urobil. Na fare na sídlisku v Banskej Bystrici sme sa rozprávali dve hodiny, bolo sychravo a chladno. Prešli sme takmer všetky polemické témy týkajúce sa charizmatického kresťanstva. Prečo je takéto poňatie viery u nás na vzostupe, čo sa v týchto kresťanských spoločenstvách deje, ako to mení cirkev, koľko je charizmatikov na Slovensku, koľko je medzi nimi nových kňazov a rehoľných povolaní, alebo ako hodnotí politikov, ktorí prišli z charizmatického prostredia, vrátane premiéra Eduarda Hegera. Rozprávali sme sa o rizikách, hrozbe sektárstva aj rôznych daroch Ducha Svätého, s ktorými má otec Mihok aj priamu skúsenosť. Jozef Mihok nedáva veľmi rozhovory a médiám sa skôr vyhýba, sme radi, že v našom prípade urobil výnimku.

Ste spojený s charizmatickým kresťanstvom na Slovensku a ste v tom prostredí aktívny. V tomto čase prežíva charizmatické kresťanstvo u nás asi najväčšiu mediálnu pozornosť, všeličo sa o tom píše. Je naozaj na Slovensku také silné, že si zaslúži takúto pozornosť?

Pre ľudí, ktorí nemajú vieru, to bude asi znieť komplikovane. No mám nádej, že to pochopia. Ak si charizmatické kresťanstvo zaslúži pozornosť, tým pádom sa spreneverilo. Lebo jediné meno, ktoré má byť oslávené – pre kresťana bez ohľadu na to, či má spiritualitu redemptoristickú, charizmatickú, či je zo spoločenstva Opus Dei alebo z neokatechumenátnej cesty –, je meno Ježiš. Ak upútavame pozornosť na seba, kdesi nastal problém. Ak by si kresťania, ktorí majú charizmatickú spiritualitu, mysleli, že si zaslúžia pozornosť, niekde sa stal problém.

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.