Čína síce nezakázala svojim občanom vlastnenie kryptomien, ale jej banky a online platobné inštitúcie nesmú svojim klientom ponúkať služby spojené s nimi. Možno sme svedkami praskajúcej bubliny.

Kryptomeny majú za sebou búrlivý týždeň. Keď Štandard pred troma mesiacmi komentoval rýchly rast hodnoty bitcoinu, nič nenaznačovalo, že v blízkom čase bude nasledovať podobne prudký pokles. Možno práve sledujeme praskanie ukážkovej bubliny – a možno ešte nie. Hlavným hýbateľom hodnoty kryptomien v uplynulom týždni bola nová regulácia v Číne. Tento faktor svojou silou prekonáva i tweety Elona Muska, hoci v tomto prípade pôsobili rovnakým smerom.

Vzostup a pád virtuálnej meny

Bitcoin môže v poslednom období reprezentovať čokoľvek, len nie stabilitu. Iba nedávno, pred dvoma rokmi, presiahla hodnota jednej virtuálnej mince 10-tisíc amerických dolárov a na tejto hodnote sa s občasnými výkyvmi držala do jesene minulého roku. Na začiatku roku 2021 cena bitcoinu stúpla až na 40-tisíc dolárov, aby sa v priebehu mesiaca prepadla o tretinu nižšie.

Začiatkom februára dostal bitcoin nový impulz, keď vizionár a podnikateľ Elon Musk oznámil, že bitcoiny nakupuje jeho automobilka Tesla i on sám. Tesla dokonca ohlásila, že bude za svoje autá prijímať platby aj v tejto kryptomene. Do polovice apríla sa cena bitcoinu vyšplhala až na 65-tisíc dolárov. Po krátkom poklese sa cena na chvíľu ustálila pod hodnotou 60-tisíc dolárov.

Bitcoin je len jednou z mnohých kryptomien, hoci najznámejšou a najhodnotnejšou. Ostatné známejšie meny, napríklad druhé najväčšie Ethereum, zaznamenali podobný vývoj – rýchly rast ceny od začiatku roku 2021, ktorý sa v apríli ešte zrýchlil. Špecifickým prípadom, ktorý dobre ilustruje nepredvídateľnosť sveta kryptomien, je mena Dogecoin. Tá vznikla pôvodne ako vtip, no rýchlo zvýšila svoju hodnotu po tom, ako sa o nej na Twitteri zmienil Elon Musk.

Posledné dva týždne to však s bitcoinom aj ostatnými kryptomenami ide z kopca. Prvé poštuchnutie smerom nadol uštedril bitcoinu Elon Musk, keď oznámil, že Tesla už nebude predávať autá za bitcoiny. Dôvody sú údajne ekologické, Muska znepokojuje spotreba elektriny spojená s bitcoinom, ktorá najmä v Číne pochádza z fosílnych zdrojov. Štandard o tom písal tu.

V minulom týždni však prišiel omnoho tvrdší zásah zo strany Číňanov. Po ohlásení nových regulácií sa cena bitcoinu prepadla pod 32-tisíc dolárov. Neskôr sa cena o niečo zvýšila, no koncom týždňa zostávala pod úrovňou 40-tisíc dolárov. Celkovo tak bitcoiny stratili oproti aprílovému vrcholu takmer polovicu hodnoty, čo pre ich majiteľov znamená pokles hodnoty zhruba o pol bilióna dolárov.

Regulácia kryptomien, ktorá sa dala čakať

Čínska regulácia formálne neprichádza od vlády, ale zo strany odvetvových asociácií. V čínskom režime však medzitým nemusí byť veľký rozdiel. Podľa spoločného vyhlásenia národnej internetovej finančnej asociácie, čínskej bankovej asociácie a čínskej platobnej a clearingovej asociácie špekulatívne obchodovanie s kryptomenami vážne ohrozuje bezpečnosť majetku ľudí a narušuje ekonomický a finančný poriadok.

Čína nezakázala svojim občanom vlastnenie kryptomien. Banky a online platobné inštitúcie však nesmú svojim klientom ponúkať služby spojené s kryptomenami, obchodovanie s nimi, zúčtovanie a vyrovnávanie obchodov. Zakázané sú tiež kryptomenové burzy a primárne ponuky nových kryptomien. Burzy zakázali Číňania už v roku 2017 – v tom čase tvorili čínske burzy 90 percent kryptomenového trhu.

Čína nie je jediným štátom, ktorý obmedzuje kryptomeny. Regulácie existujú v Turecku, Bolívii, Nigérii, Vietname, Egypte a ďalších štátoch. Štáty Západu zatiaľ kryptomeny priamo neregulujú, no opakovane sú terčom kritických vyjadrení zástupcov Európskej centrálnej banky i americkej vlády. Americká ministerka financií Janet Yellenová minulý týždeň vyhlásila, že kryptomenové transakcie nad 10-tisíc dolárov by mali podliehať ohláseniu, rovnako ako hotovostné.

Súčasné regulácie majú chrániť najmä ekonomické záujmy štátov. Je však možné, že regulácia kryptomien by nakoniec prišla z inej strany. Energetická náročnosť, na ktorú poukázal Elon Musk, je reálna. Overovanie jednotlivých kryptomenových transakcií je náročné na výpočtovú kapacitu a s rastúcou hodnotou jednotlivých mincí rastie reálna odmena za túto službu. To vytvára motiváciu na výstavbu špecializovaných centier zameraných na takzvanú ťažbu kryptomien.

Univerzita v Cambridge odhaduje, že celosvetová spotreba elektriny len na ťažbu bitcoinu sa od začiatku roku 2019 strojnásobila a dosahuje okolo 130 terawatthodín za rok. To zodpovedá viac než päťnásobku ročnej spotreby Slovenska. V časoch, keď jednotlivé štáty tlačia na energetickú efektívnosť, to rozhodne nie je zanedbateľná hodnota. Najväčšie kapacity na ťažbu bitcoinov sú pritom umiestnené v Číne, kde je elektrina lacná, ale špinavá, teda produkovaná najmä z fosílnych palív.

Zlato alebo tulipány 21. storočia?

V určitom ohľade kryptomeny pripomínajú komodity ako zlato. Sú vzácne, ich množstvo je v krátkom období jasne dané, ťažba nových mincí je nákladná. Na rozdiel od zlata, samozrejme, nemajú fyzickú podobu ani priemyselné využitie, no väčšina zlata dnes plní len investičnú funkciu a len menšia časť je fyzicky vo vlastníctve investorov. Hlavným rozdielom je reputácia, ktorú majú drahé kovy odnepamäti – v tomto im kryptomeny môžu len ťažko konkurovať.

Súčasná situácia však môže pripomínať aj tulipánovú horúčku, ktorá zachvátila Holandsko v prvej polovici sedemnásteho storočia. Kryptomeny predstavujú technologickú inováciu, podobne ako tulipány Semper Augustus a Viceroy predstavovali estetickú inováciu. Správne oceňovať novinky zjavne nie je jednoduché. Menšie i väčšie bubliny môžeme vnímať ako prirodzenú súčasť učiaceho procesu, ktorý sa aj na úrovni spoločnosti uskutočňuje metódou pokus – omyl.

Napokon rola čínskych regulátorov i Elona Muska je v tomto ohľade druhoradá. Bubliny praskajú, či už narazia tam či onam.

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

0

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.