Francúzska polícia rozprášila migrantské stanové mestečko v srdci Paríža. Udalosť poukázala na spletenec problémov, ktoré momentálne trápia štát galského kohúta. Na zložitú migračnú situáciu v Európe zareagovala Európska komisia novým akčným plánom.

V pondelok večer v srdci Paríža opäť zasahovali ťažkoodenci. Tentoraz nie proti demonštrantom, ale približne 500 migrantom v stanoch na Námestí republiky. Stany im poskytli predstavitelia mimovládných organizácií a na miesto prišli tiež právnici a novinári.

Polícia konala v duchu jasnej línie. Hlása nulovú toleranciu nelegálnych stanových mestečiek a aj tentoraz hovorila o nelegálnom zaberaní verejného priestoru. Na miesto prišla len niekoľko hodín po postavení stanov. Migrantov opakovane vyzývala, aby sa ohlásili úradom, ktoré im ponúknu ubytovanie.

Druhou stranou mince je spôsob zásahu. Na verejnosť prenikli zábery, na ktorých vidno, ako polícia vyhadzuje ľudí zo stanov a tlčie obuškami migrantov, predstaviteľov neziskoviek aj novinárov. Nechýbal ani slzotvorný plyn a granáty na rozohnanie davu.

Policajná brutalita skôr pravidlom ako výnimkou

Francúzska polícia opakovane čelí obvineniam, že zasahuje príliš tvrdo a zneužíva silové prostriedky. Bolo to vidno počas protestov Hnutia žltých viest aj pri ďalších zhromaždeniach. Policajti namietajú, že davy sú čoraz násilnejšie a sami sú terčom tvrdých útokov. Tentoraz sme však na Námestí republiky videli relatívne pokojné, hoci nepovolené zhromaždenie.

O to nešťastnejšie vyznieva novela bezpečnostného zákona, ktorou chce vláda zakázať nakrúcanie a zverejňovanie tvárí policajtov počas zásahov. Médiá, mimovládne organizácie aj opozícia namietajú, že by sa tým na verejnosť dostalo menej neprimeraných zásahov polície.

Zábery z pondelňajšieho zásahu torpédovali doterajšiu argumentačnú líniu zástancu zákona, ministra vnútra Gérarda Darmanina. Zábery na policajtov označil za „šokujúce“ a niektoré zákroky za „neprijateľné“. Od riaditeľa parížskej polície si vyžiadal podrobný report o udalosti. Opozícia a organizácia Lekári bez hraníc žiadali demisiu policajného riaditeľa. Minister sa ho však napokon zastal a povedal, že mu dôveruje.

Celý zásah poukázal na nekonzistentnosť ministrových tvrdení. Pri novele zákona uviedol, že chce chrániť policajtov a obmedzenie nakrúcania ich zásahov je opodstatnené. Len pár dní nato bol konfrontovaný s násilnými zábermi z Námestia republiky a bol šokovaný. Podobné zábery by pravdepodobne pri novom zákone buď nevznikli, alebo by sa len pomaly šírili v médiách a na sociálnych sieťach. Veliteľa polície napokon aj tak podržal.

Ako stanové mestečko vzniklo

Na hlbšie pochopenie udalosti treba nazrieť do nedávnej minulosti. Pred týždňom polícia zrušila migrantský tábor na predmestí Paríža. Pristavila 70 autobusov, ktorými obyvateľov tábora prevažne z Afganistanu, Sudánu, Etiópie a Somálska rozviezla do azylových centier. Tvrdila vtedy, že „útočisko poskytla migrantom s nárokom na ochranu a ostatní by mali opustiť francúzske územie“.

Neziskové organizácie na čele s mimovládkou Utopia 56 namietali, že polícia podcenila počet autobusov a migranti určení na readmisiu, teda návrat do štátu pôvodu, nemali kam ísť a túlali sa po Paríži. Organizácie preto zámerne vytvorili stanové mestečko v srdci Paríža, pretože podľa nich mali všetci nárok na ubytovanie.

Kým aktivisti svoj čin považovali za prejav ľudskosti, úrady to zrejme pochopili ako provokáciu. Francúzska polícia odstraňuje stanové mestečká na území Paríža dlhodobo a Námestie republiky je veľmi exponované a frekventované miesto. O detailoch následného policajného zásahu sme už hovorili vyššie. Migrantov z námestia po zásahu postupne rozviezla do ubytovní.

Momentálny prejav dlhodobého problému

Nekompromisné rušenie migrantských mestečiek môžeme vo Francúzsku sledovať už od migračnej krízy v roku 2015. Povestný tábor prezývaný „Džungľa“ pri Calais bol cieľom desaťtisícov migrantov, ktorí sa pokúšali dostať do Spojeného kráľovstva. Opakovali sa tvrdé zákroky policajtov, humanitárne úsilie neziskoviek, ale aj sťažnosti pôvodných obyvateľov mesta a šoférov kamiónov.

Aktuálne dianie v Paríži je teda len epizódou hlbšieho problému podľa niektorých nezvládnutej, podľa iných nezvládnuteľnej imigrácie. Pierre Henry, riaditeľ mimovládnej organizácie France terre d’asile (Francúzsko krajina azylu), vyhlásil, že podobných prevozov migrantov z nelegálneho stanového tábora do azylových centier sa v ostatných piatich rokoch udialo už tristo.

Za obmedzenie masovej migrácie sa pred rokom vyslovil aj francúzsky prezident Emmanuel Macron: „Nemôžeme prijať každého, ak sa chceme o migrantov dobre postarať.“ Len vlani vo Francúzsku požiadalo o azyl viac ako 120-tisíc ľudí, z ktorých len približne 15 % získalo štatút utečenca. Najviac žiadateľov bolo z Afganistanu, nasledovalo Albánsko a Pobrežie Slonoviny.

Brusel predložil nový migračný akčný plán

Zhodou náhod práve v čase udalostí v Paríži predstavila Európska komisia akčný plán na integráciu migrantov. Komisia poskytne financie, poradenstvo a návrh opatrení, ale samotné integračné aktivity zostanú na členských štátoch.

Štáty mali doteraz rôzne stratégie práce s migrantskými komunitami, ale pri pohľade na západnú Európu neboli veľmi úspešné. Francúzsky prezident prednedávnom poukázal na paralelný život v niektorých štvrtiach, domáce vzdelávanie a islamský separatizmus. Môžeme tiež spomenúť stovky zradikalizovaných moslimov z Francúzska, Belgicka a ďalších západných štátov, ktorí išli bojovať na Blízky východ do radov samozvaného Islamského štátu. Doplňme tiež páchateľov teroristických útokov vo Francúzsku – prevládajú medzi nimi potomkovia migrantov, čo sa nikdy nechceli integrovať do tamojšej sekulárnej spoločnosti.

Pohľad do minulosti teda ukazuje, že doterajšie integračné úsilie má výrazné nedostatky. Otvára to tiež otázku, do akej miery má úspešná integrácia znamenať asimiláciu. O názore Komisie veľa napovedia avizované usmernenia, ktoré pošle členským štátom.

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

0

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.