V spore Kolíková verzus Remišová nejde len o stranu, ale najmä budúcnosť vlády. Začal sa mocenský zápas, ktorý sa skončí buď rozkolom a oslabením vlády, alebo predčasnými voľbami.

Mária Kolíková chce rýchly snem a nahradiť Veroniku Remišovú na poste šéfky strany. Remišová tvrdí, že ide o intrigy a mediálne hry. V niekdajšej Kiskovej strane sa od volieb stále niečo deje, neustále je nejednotná, mená sa menia, stále v nej beží vnútorný zápas. Čo sa deje teraz?

Strana má desať poslancov, dve ministerky a štyri percentá v poslednom prieskume.

Nerovnováh je viacero. Napríklad: Remišová, na ktorú pred rokom ukázal prstom Kiska, nemá podporu Kiskovho okolia (Krpelan, Lehotský, Marcinková), na Remišovú sa pozerajú cez prsty červené denníky, nie je pre ne dosť liberálna, dosť charizmatická a najmä viac myslí na túto vládu ako na vládu budúcu.

Konkrétne výhrady, že Remišová bola cez krízu nejednoznačná alebo že nedôveryhodne bránila Máriu Kolíkovú, sú nezmysly.

Po prvé preto, že Remišová pomerne verne reprezentovala nejednoznačnosť celej strany, ktorá akosi nevedela, čo chce. Najskôr hovorila len o zmene Krajčího, nie o Matovičovi, také mali aj uznesenie. Keď k tomu došlo, bol to už neúspech. Strana je z definície rozdelená, keby mala silnejšieho lídra, rozštiepi sa.

Remišová však nie je úplne stratená. A nie je ani osamotená.

Keď odchádzali zo strany Kollár a Valášek, prenikli vtedy na moment nejaké hlasy zo štruktúr strany a bolo vidieť, že to boli reakcie ostré. Od Kollára aj Valáška chceli, aby vrátili mandát (čo len tak nepočuť), znamenalo to, že v strane je dosť ľudí, ktorí myslia viac na súčasnú ako budúcu vládu.

Zdá sa, že Remišová zastupuje túto časť strany a zdá sa, že to je nateraz väčšina strany. Úvaha je jednoduchá, sú pri moci, chcú si moc trochu užiť. Funkcie, vplyv a podobne. Rovnako silná je obava: ak by boli voľby, časť ich čelných politikov sa odtrhne a podobne ako Valášek s Kollárom skončia na iných kandidátkach. Čo z toho potom budú mať? Vrabec v hrsti je viac ako holub na streche.

To, že predsedníctvo strany tento týždeň nehlasovalo o predčasnom sneme, zrejme znamená, že na to nie je väčšina. Zdá sa, že na to nie je väčšina ani v krajoch. O jedno aj druhé sa vedie zápas.

Mária Kolíková je najsilnejší kandidát, akého môže Remišová mať.

Myslí totiž viac na to, čo bude po tom, keď Matovič padne, a vie, že tam bude mať miesto. Má podporu liberálnych novín, nejakých osobností, agendu, kde je v spore s Borisom Kollárom, čo tiež liberálne denníky podporujú.

Jej problém je, že má reputačnú jazvu, nie je to žiadna Jana z Arku, žiadna Zuzana Čaputová. Rodinné podnikanie stále púta pozornosť, rovnako ako pôsobenie na ministerstve v čase Smeru. Smer aj maďarskí politici o tom vedia viac ako jej spolustraníci. A budú to radi vyťahovať. Kolíková zatiaľ ťaží z toho, že médiá jej minulosť a väzby nepreklepli, tak ako by to urobili pri iných politikoch. Je predsa ich človek. Navyše, ani ona nemá charizmu, a pokiaľ ide o jej témy, úspechy sú skôr na stránkach obľúbených novín ako v realite. Zjednotila proti sebe právnu obec, na samovraždy obvinených reagovala nevhodne.

Keby však kontrolovala stranu, dajú sa veci do pohybu.

A tu je už miesto na zmienku o Igorovi Matovičovi. Vládne spôsobom, ktorý prudko polarizuje verejnosť aj vládu, Matovič pestuje neustály konflikt, čím zvyšuje frustráciu a hnev. Súčasná akože koalícia sa začína báť ulice, pretože v krajine je už výrazne odlišná väčšina, aká bola pred rokom.

Do kedy to možno udržať?

Ťažko povedať, ale hoci sa nedávno snažil Matovič Remišovej pomôcť a Kolíkovú oslabiť, v skutočnosti je to tak, že práve on je najdôležitejším spojencom Márie Kolíkovej.

Zdieľať

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.