Nepoznať poľské filmy je veľká škoda, dôkazov je viacero, napríklad aj snímka Chce sa mi žiť. Film hovorí o mladom mužovi uväznenom vo vlastnom tele. Lekári mu v detstve zle diagnostikovali ochorenie, jeho mozog bol však v poriadku, neposlúchalo ho len telo. Pripravte sa na drámu, ktorá robí ľudí lepšími.

V Poľsku bol film Chce sa mi žiť obľúbený a úspešný. Snímka je ešte z roku 2013, v roku 2014 bol nominovaný v ôsmich kategóriách v národnej filmovej cene, získal päť ocenení.

V kategóriách o najlepšieho herca v hlavnej a vedľajšej úlohe to muselo byť, ako uzná divák, čo si film pozrie, jednoznačné. Herecké výkony boli na vysokej úrovni, najviac prevedenie Dawida Ogrodnika, ktorý si zahral hlavnú úlohu. Chlapec, o ktorom si mysleli, že je na úrovni – neľakajte sa prirovnania – rastliny, ktorého hlas nám rozpráva celý príbeh, musel mať celý čas pokrútené ruky a nohy.

S detskými hercami to nie je jednoduché, tu všetko pôsobí realisticky, verne a presvedčivo.

Priblížme si dej. Mateuszovi bola diagnostikovaná mozgová obrna, nemôže rozprávať ani koordinovať svoje pohyby. Príbeh sa začína v období, keď bol ešte dieťa, vnímal svoje okolie, snažil sa im ukázať, že im rozumie, no nešlo to. Bol väzeň vo svojom tele a nevedel, ako s tým bojovať. Pri diagnostike lekárka povie jeho matke, že jej syn je ako rastlina, ktorá len dýcha a nič iné nevníma. Koľko ťažších správ si môže rodič vypočuť?

Lenže Poliaci sú majstri drámy, preto sa všetko vyvinie inak. Veria tomu všetci, okrem samotných rodičov, tí sa chlapcovi venujú najviac, ako vedia. Možno aj na úkor ďalších detí, ktoré môžu trpieť neprítomnosťou rodičov v ich živote. Príbeh sa môže zdať na prvý pohľad smutný. No našli sme v ňom aj prvky komédie, o ktoré sa postaral sám hlavný hrdina.

Foto: Chce się żyć/FB

Dej vytvára vnútorný hlas Mateusza, vďaka ktorému sa divák aj pobaví. Síce ide o smutný film, no nie čistú tragédiu, o čom svedčí aj názov Chce sa mi žiť. Film je vlastne o vôli žiť, o sile života. Mateusz má chuť žiť, chce objavovať nové veci, telo je brzda, ale nie absolútna prekážka.

Keď je náš hrdina dospelý a jeho mama sa už o neho nedokáže postarať, dostane sa do ústavu pre mentálne postihnutých. Mateusz tam nepatrí, ale nikto to netuší. V ústave trpí, pristupujú k nemu rovnako ako k iným pacientom. Obávame sa, že to môže byť už len horšie.

Lenže nádej má svoju moc, aj miesto si vyberá sama. Situácia sa zmení príchodom mladej dobrovoľníčky, ktorá v ňom vidí viac ako len človeka s mentálnym postihnutím, vďaka tomu pritiahne pozornosť lekárky, ktorá sa zaoberá experimentálnymi metódami liečby.

Po 26 rokoch sa konečne príde na to, že jeho diagnóza bola nesprávna a pomocou doktorky a symbolov dokáže Mateusz prehovoriť. Jeho prvé slová zneli: „Ja nie som rastlina.“ Veta, ktorá sa s ním niesla celý život, a konečne svetu ukázal, že nie je len ako rastlina, ale všetko naokolo vníma ako zdravý človek. Neposlúcha ho telo, nie mozog.

Po zhliadnutí tohto filmu sa vaše každodenné problémy môžu zdať menšie, empatia k blízkym alebo aj cudzím hendikepovaným ľuďom narastie. Najmä keď si uvedomíme, že film je natočený podľa skutočnej udalosti.

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

0

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.