V dnešnom článku si posvietim na to, ako vychovávajú otcovia. Tým nadviažem na predchádzajúci text o materskom a otcovskom zákone vo výchove. Chcem však pripomenúť, že túto otcovsko-materskú dichotómiu používam len na prestavenie oboch prístupov, pretože v realite žiaden „čisto“ otcovský či materský prístup neexistuje. Cieľom je teda popísať polarity pre to, aby sme na ne nezabúdali a oceňovali ich prínos.

„Dobrým vychovávateľom je len ten otec, ktorý sa nebojí byť sám sebou a pristupuje k výchove sebe vlastným mužským spôsobom,“ tak začína Osvaldo Poli rovnomennú kapitolu v jeho knihe s názvom Srdce otca

Otec svojou úprimnosťou a otvorenosťou v komunikácii otvára deťom cestu k popasovaniu sa s realitou a k možnosti osobnostne rásť.

Otcovia sa s deťmi rozprávajú inak ako matky

Spôsob, ako vedú dialóg otcovia a mamy, je rozdielny. Otcovia sa snažia pomenúvať veci pravými menami, bez príkras, vecne a jasne. Sú v rozhovoroch priamejší a stručnejší, nepoužívajú toľko „omáčok“ a „vaty“ ako matky. Deti menej ospravedlňujú a skôr trafia klinček po hlavičke práve tým, že opíšu, čo vidia. Pomenúvajú pravý stav vecí a tým pomáhajú, aby sa deti nebáli pravdy.

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.