Ako Viktor stretol Bibiho. História maďarskej podpory pre Izrael

Viktor Orbán, Benjamin Netanjahu Izraelský premiér Benjamin Netanjahu (vpravo) víta predsedu maďarskej vlády Viktora Orbána (2018). Foto: TASR/AP

Maďarsko sa ako jediný zo štátov dvadsaťsedmičky postavilo proti vyhláseniu EÚ požadujúcemu od Izraela „primeranú obranu a dodržiavanie medzinárodného humanitárneho práva“ pred útokmi radikálov z Pásma Gazy. Po mimoriadnej videokonferencii so zástupcami vlád to vyhlásil šéf úniovej diplomacie Josep Borrell. „Mám všeobecne problém s európskymi vyhláseniami k Izraelu … Sú spravidla jednostranné a nepomáhajú, zvlášť za súčasných okolností, keď panuje také veľké napätie,“ povedal agentúre AFP minister zahraničia Péter Szijjártó.

Denník Magyar Nemzet tiež opísal zákaz palestínskej demonštrácie. Združenie Palestínčanov v Maďarsku požiadalo o povolenie usporiadať demonštráciu, ale s odkazom na pandemickú situáciu (ktorá je však dobrá, denne pribúda len niekoľko stoviek prípadov a krajina už z veľkej časti funguje, pre očkovaných úplne) bola zamietnutá s tým, že to majú skúsiť znova za dva týždne. Podľa združenia je v Maďarsku asi 700 Palestínčanov, z ktorých asi 250 sú študenti, zvyšok podnikatelia, inžinieri alebo lekári. Predseda asociácie pán Mazen al Ramahi povedal pre Nemzet, že sa plánuje obrátiť otvoreným listom priamo na ministerstvo zahraničia. Nielen pre nepovolenú demonštráciu. Maďarsko v blízkovýchodnom konflikte za posledných troch vlád Viktora Orbána výrazne podporuje Izrael. Okolnosti tejto podpory opísal v roku 2019 investigatívny web Direkt36, z ktorého sme vám už skôr priniesli niektoré analýzy.

Text začína scénou z izby jeruzalemského hotela King David v júni 2005. Benjamin Netanjahu fajčil jednu cigaru za druhou a sebavedome vysvetľoval Viktorovi Orbánovi, ako sa vráti k moci, uzdraví izraelskú ekonomiku a uzavrie veľkolepý mier s Palestínčanmi. „Bola to láska,“ spomína Péter Brauer, ktorý počas štvordňového výletu do Izraela slúžil ako Orbánov tlmočník. Orbán neskôr povedal, že ich emocionálne prepojenie bolo o to silnejšie, že obaja v tom čase boli po svojich prvých vládach odstavení od moci, čo vnímali ako veľkú krivdu, a pripravovali svoj návrat. Netanjahu bol premiérom Izraela prvýkrát v rokoch 1996 až 1999 a Orbán premiérom Maďarska 1998 až 2002.

Orbán sa vrátil do Maďarska bohatší nielen o prázdninové zážitky, ale aj o skúsenosti a predovšetkým o politické spojenectvo s Netanjahuom a jeho Likudom. Tento vzťah zmenil doktrínu Fideszu, predtým vyznávajúceho zahraničnopolitickú rovnováhu medzi arabským svetom a židovským štátom, otvoril novú kapitolu vo vzťahoch medzi maďarskou pravicou a Židmi a skomplikoval pomery v maďarskej židovskej komunite. Orbánovi tiež za Trumpovho prezidentovania otvoril dvere do Spojených štátov.

Maariv, izraelský pravicový denník, priniesol rozhovor s mladým premiérom Maďarska Viktorom Orbánom krátko po jeho víťazstve 1998. Orbán povedal, že jeho Maďarsko bude priateľom Izraela, ale netrvalo dlho a vláda čelila kritike. Ani nie tak od Izraela, ako od amerických liberálnych kruhov. Tie od začiatku 90. rokov zaujali nepriateľské hľadisko voči národno-konzervatívnej MDF prvého demokratického premiéra Józsefa Antalla. „Americká tlač, najmä The New York Times, bola hlavným prostriedkom boja proti MDF pred voľbami 1990,“ hovorí bývalý minister zahraničia Maďarska Géza Jeszensky. Po Antallovej smrti sa najdôležitejšou postavou maďarskej pravice stal Viktor Orbán a do úradu vstupoval už s čiastočne pokazeným renomé. Za jeho prvej vlády bol potom hlavným problémom István Csurka, odídený člen MDF, ktorý založil vlastnú radikálne-pravicovú stranu MIÉP. Pred voľbami 2002 niekoľko textov v americkej tlači vsugerovalo povolebné spojenectvo Fideszu a MIÉP. Vtedajší minister zahraničia János Martonyi síce jasne povedal americkému a izraelskému veľvyslancovi, že Fidesz žiadne spojenectvo s MIÉP neplánuje, lebo si nechce odpudiť ich voličov. Každopádne nejasný vzťah s MIÉP poškodzoval medzinárodnú reputáciu Fideszu.

Fidesz nakoniec v roku 2002 po tvrdej a veľmi špinavej kampani doma aj v zahraničí tesne (a pomerne nečakane) prehral. Orbána táto porážka najprv zlomila, ale poučil sa z predchádzajúcich skúseností, a okrem budovania celospoločenskej základne strany a súkromných médií v Maďarsku, začal ako líder opozície hľadať partnerov po svete.

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu (vľavo) a maďarský premiér Viktor Orbán. Foto: TASR/AP

Tak sa, pôvodne vraj s neveľkou chuťou, vypravil aj do Izraela, kde v tom čase opäť vládol pravicový Likud. Benjamin Netanjahu bol však v tejto vláde „len“ ministrom financií. Izrael Orbána uchvátil. Podľa Breuera, ktorý ho sprevádzal, pozná Orbán dobre Starý a Nový zákon. Prešiel si krížovú cestu, Via Dolorosa, všetko vedel a identifikoval biblické miesta takmer kameň po kameni. Okrem miest uctievania sa mu páčili ľudia, priamočiarosť Izraelčanov a úprimnosť jeho politických náprotivkov.

Podľa Sloma Kövesa, rabína maďarského Chabada, ktorý udržuje blízke vzťahy so súčasnou vládou, Orbán na Izraeli vždy obdivoval to, ako Izrael funguje „ako hrdý národný štát, taký silný napriek hrozbám, ktoré ho obklopujú zo všetkých strán“. Pri jeho štátnej návšteve v roku 2018 mu prišiel podať ruku maďarský Žid zo Sedmohradska žijúci v Izraeli a pýtal sa, ako sa mu tu páči. „Je to dobrý pocit byť v krajine, kde ľudia môžu byť hrdo sami sebou,“ odpovedal mu Orbán.

Orbán videl paralely medzi „utláčaním“ izraelskej a maďarskej pravice, ku ktorému sa im s „Bibim“ viazalo mnoho osobných príbehov, hovorí Köves. V roku 2006 Likud aj Fidesz opäť prehrali voľby. Po vzniku Jobbiku tu navyše pribudla strana, ktorá na Fidesz začala útočiť z opačných pozícií. „Nie je to oranžové v ich vlajke Jaffa?“ posmieval sa predseda strany Gábor Vona. Na Jobbiku fandiacich portáloch Fidesz prezývali „Zsidesz“, vynikal v tom obzvlášť neoficiálne web strany Kuruc.

Od rozšírenia Európskej únie v roku 2004 si Izrael sľuboval, že nové členské krajiny budú viac proizraelské než západné štáty. V tom čase však nešlo o Maďarsko, kde vládli socialisti s nijako zvlášť priaznivým pomerom k židovskému štátu, ale o Českú republiku.

V roku 2011 Orbán predikoval, že takzvaná Arabská jar uvrhne tamojšie štáty iba do chaosu a vytvorí nepríjemnú situáciu aj pre Európu. Podľa niekoľkých vládnych zdrojov Izraelčania veľa pomohli pri interpretácii udalostí arabskej jari, a to ako pre maďarské ministerstvo zahraničných vecí, tak aj pre maďarské spravodajské služby.

Tamir Wertzberger, ktorý vedie maďarskú kanceláriu Likudu, hovorí, že v roku 2015 Likud začal systematicky nadväzovať vzťahy so stranami ako je Fidesz na inštitucionálnej úrovni. Wertzberger je priamo v Budapešti, on a Eli Hazan, zahraničný tajomník Likudu, fungujú ako taká spojka medzi Fideszom a Likudom. Ďalším dôležitým bodom bola podľa Wertzbergera migračná kríza, v ktorej medzinárodné organizácie a vlády krajín EÚ v úplnej väčšine postoj Maďarska tvrdo odsudzovali, zatiaľ čo izraelská pravicová vláda zablahoželala Maďarsku k tomu, že si stojí za svojím názorom aj v otvorenom konflikte s EÚ, rovnako ako Izrael.

Maďarsko sa čoskoro úplne odrezalo od palestínskej politiky EÚ a všetka činnosť sa scvrkla na pomoc palestínskym kresťanom v rámci programu Hungary Helps. Prispeli k tomu aj drastické personálne zmeny na ministerstve zahraničia, kam nastúpil nový minister Péter Szijjártó. Ten okamžite nasadil prísne realistický kurz, ktorý úplne opustil akúkoľvek politiku ľudských práv, na ktorú sa odvoláva EÚ.

Pre Maďarsko je teraz na Strednom východe najdôležitejších päť štátov v nasledujúcom poradí: Izrael, Turecko, Egypt, Saudská Arábia a Irán. Pokiaľ ide o propalestínske Turecko, „Orbán vidí, že nás milujú bez ohľadu na čokoľvek“ (turecká pravica v súlade s turanistickou ideológiou považuje Maďarov za príbuzných), a „zvyšok sa o Palestínčanov vôbec nestará,“ povedal portálu Direktu36 zdroj z ministerstva zahraničia.

Proizraelská politika Maďarska je veľmi dôsledná. Počas obchodnej dohody EÚ s Jordánskom bolo pre postoj Maďarska torpédované všetko, čo bolo považované za anti-izraelské alebo propalestínske.

Maďarské ministerstvo zahraničia inštruuje diplomatov, aby zo spoločných dokumentov EÚ vyraďovali čokoľvek, o čom sa domnievajú, že by si to Izrael neprial. „Čo môžeme urobiť pre Izrael, je rozobrať zahraničnú politiku EÚ,“ vysvetlil diplomatický zdroj. V rebríčku izraelského denníka Haaretz, ktorý skúmal hlasovanie členov EÚ, vyšlo Maďarsko ako najviac proizraelské, pred Českou republikou, Orbán osobne intervenoval, aby Maďarsko zablokovalo rezolúciu odsudzujúcu USA za uznanie Jeruzalema a presun americkej ambasády do Jeruzalema. V marci 2019 potom Maďarsko ako prvý štát EÚ otvorilo v Jeruzaleme kanceláriu zahraničného obchodu s diplomatickým statusom.

Tento vzťah funguje obojstranne. Netanjahu Orbána bráni pred obvineniam z antisemitizmu, opakovane verejne oceňuje jeho postoj k Izraelu aj bezpečie, ktoré podľa neho vytvoril židovskej komunite v Maďarsku. Napriek tomu sa však v čase kampane proti Georgeovi Sorosovi na izraelskom ministerstve zahraničia objavili známky niečoho, čomu sa v amerických konzervatívnych kruhoch hovorí „deep state“. Teda že sa kariérna byrokracia vzoprela zvoleným politikom.

Bolo to týždeň pred návštevou Benjamina Netanjahua v Budapešti v lete 2017. Dvaja vysoko postavení úradníci na izraelskom ministerstve zahraničia inštruovali izraelského veľvyslanca v Budapešti Yossiho Amraniho, aby odsúdil kampaň vlády proti Sorosovi. Amrani bol vraj viditeľne nervózny, nezdalo sa mu to ako dobrý nápad, ale nakoniec nadriadených poslúchol. V poste na Facebooku ambasády Amrani napísal, že kampaň „evokuje smutné spomienky a vyvoláva nenávisť a strach“. (V praxi to znamenalo jeho koniec v Budapešti – bol vymenený skôr, než je obvyklé.) „Bol som úplne v šoku,“ spomína predstaviteľ Likudu. „Napísal som esemesku poradcovia Netanjahua, aby problém okamžite s premiérom riešil, pretože niekto sa snaží sabotovať jeho návštevu v Maďarsku. „Kampaň proti Sorosovi je domáci politický problém a je chybou do toho zasahovať. Navyše vieme, kto je George Soros – je to náš nepriateľ! Napísal som v správe,“ hovorí politik.

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu (vľavo) a maďarský premiér Viktor Orbán počas tlačovej konferencie 18. júla 2017 v Budapešti. Foto: TASR/AP

Ešte v ten deň izraelské ministerstvo zahraničia vydalo dokument, v ktorom sa od Amraniho v podstate úplne dištancovalo. „Cieľom vyhlásenia [izraelského veľvyslanca] v žiadnom prípade nebolo spochybniť kritiku Georgea Sorosa, ktorý systematicky podkopáva autoritu izraelských demokraticky zvolených vlád a podporuje organizácie, ktoré očierňujú židovský štát a snaží sa mu uprieť právo na sebaobranu,“ napísalo ministerstvo vo vyhlásení. Zahraničný tajomník Likudu Eli Hazan sa navyše hrdo pochválil, že to on osobne odovzdal maďarskej vláde všetky informácie o tom, čo a koho Soros financuje v Izraeli, a to len krátko pred spustením maďarskej anti-sorosovskej kampane.

Izraelská súkromná spravodajská spoločnosť Black Cube zháňala kompromitujúce materiály na pracovníkov Sorosových neziskových organizácií, ktoré potom odovzdala maďarskej vláde. A v neposlednom rade je tu osoba Arthura Finkelsteina, amerického politického poradcu a marketéra, ktorý dlho pracoval pre Netanjahua, ale od roku 2008 až do jeho smrti v roku 2017 bol jeho hlavným klientom Orbán.

Vedľa spoločného nepriateľa sú tu však aj spoloční priatelia. Výmenou za podporu v politických konfliktoch s EÚ sprostredkoval Netanjahu Orbánovi celú sieť svojich kontaktov. „Netanjahu pomáhal Orbánovi ešte v čase, keď bol Fidesz v opozícii. Netanjahu mu pomohol otvoriť dvere v Rusku a Číne,“ hovorí únijný diplomat, ktorý udržuje dobré vzťahy s maďarskou vládou. Hlavné však boli Spojené štáty. Ešte pred nástupom Donalda Trumpa intenzívne vzťahy nadviazali izraelské a maďarské veľvyslanectvo vo Washingtone. Spoločne organizovali spomienkové a kultúrne podujatia alebo gala večery pri príležitosti štátnych návštev. Izraelský veľvyslanec Ron Dermer napríklad usporiadal večeru na počesť Pétera Szijjártóa, kam prilákal dôležitých hostí. S Trumpom poskytovalo spojenectvo s Izraelom Maďarsku mnoho výhod, pretože prístup izraelskej diplomacie do Bieleho domu bol za Trumpovej éry podľa bývalého úradníka Obamovej administratívy „neuveriteľný“.

Maďarsko malo za Trumpovej administratívy slušnú pozíciu vo Washingtone jednak vďaka Izraelu a jednak priateľskému prístupu amerického veľvyslanca v Budapešti Dávida Cornsteina, Trumpová osobného priateľa. To platilo pred nástupom Joea Bidena.

Na druhú stranu si svojimi proizraelskými postojmi „odcudzuje veľké množstvo partnerov“, nedarí sa mu v „nepriateľskom prostredí EÚ“ vybudovať proizraelskú koalíciu a priateľstvo naráža na svoje limity z oboch strán. Maďarsko by otvorilo veľvyslanectvo v Jeruzaleme jedine, ak by to pred ním urobila iná krajina EÚ. Musí byť opatrné, pokiaľ ide o Irán, a izraelskej strane sa nepáčia jeho úzke väzby na Turecko. Likud, ktorý má sám afiláciu do skupiny Európskych konzervatívcov a reformistov (ECR), si tiež prial, aby Fidesz zostal pri mocných európskych ľudovcov.

Vo februári 2019 Netanjahu pripustil, že sa stretávajú celkom pravidelne. Nielen na štátnych návštevách, Netanjahu sa zúčastnil na summite V4 v Budapešti, konferencii vo Varšave alebo inaugurácii nového brazílskeho prezidenta Jaira Bolsonara, kam Orbán priletel ako jediný predstaviteľ štátu EÚ. Rovnako si čas od času volajú a ich manželky majú dobré vzťahy. Počas návštevy Netanjahuovcov v Budapešti sa Anikó Lévaiová a Sára Netanjahuová vodili po meste zavesená jedna na druhej, zatiaľ čo ich manželia trávili čas v priateľskom rozhovore.

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu (uprostred), jeho manželka Sarah (uprostred vľavo), maďarský premiér Viktor Orbán (druhý sprava), jeho manželka Anikó Levaiová (druhá zľava), prezident Federácie židovských náboženských komunít Maďarska (Mazsihisz) Andras Heisler (vpravo) a hlavný rabín Maďarska Robert Froelich (vľavo) 2017. Foto: TASR/AP

„Človek cítil, aká medzi nimi funguje chémia,“ poznamenal zdroj. Orbán ešte pred príchodom Netanjahua urobil všetkým prítomným prednášku o tom, aký veľký, charizmatický a mocný Netanjahu je. To potvrdzuje, že ich vzťah je asymetrický, pretože Netanjahu má ďaleko väčšiu medzinárodnú pôsobnosť a možnosti, Orbán vie oveľa viac o Izraeli a skutočne ho obdivuje, zatiaľ čo Netanjahu zostáva pri „obvyklých klišé, ako napríklad, že Herzl bol Maďar“ a väčšinu informácií skôr folklórneho charakteru má o Maďarsku hlavne od svojho rodinného lekára, maďarského Žida zo Sedmohradska. Ale chápu zahraničnú politiku ako otázku záujmov a dokážu si vzájomne vyhovieť, ak je to možné. Obaja sú skutoční politickí matador s viac ako tromi dekádami v politike, a rekordmani svojich krajín, pokiaľ ide o dĺžku premiérovania.

Cestu si k sebe našlo ich myšlienkové zázemie. Pred intelektuálnymi kruhy Fideszu Orbán vychválil knihu Netanjahuovho bývalého poradcu Yorama Hazonyho Cnosť nacionalizmu (The Virtue of Nationalism), ktorá medzi prvými vyšla v maďarčine a Orbán sa s ortodoxným otcom deviatich detí stretol vo svojej kancelárii na Budínskom hrade. Pretože Hazony je riaditeľom Herzlovom inštitútu v Jeruzaleme, maďarská vláda s ním jedná ohľadom plánovaného múzea venovaného práve Theodorovi Herzlovi. Think-tank Fideszu Századvég a Netanjahuove Jeruzalemské centrum pre verejné záležitosti tiež nadviazali istú spoluprácu.

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu (vpravo) a maďarský premiér Viktor Orbán počas uvítacieho ceremoniálu 18. júla 2017 v Budapešti. Foto: TASR/AP

Špecifickým spojivom maďarskej a izraelskej pravice je Chabad. Toto ortodoxné náboženské spoločenstvo v polovici nultých rokov narušilo doterajšie monopol Mazsihisz, združenie maďarských židovských organizácií, ktoré kvôli historickým skúsenostiam vždy inklinovali skôr k ľavici. Chasidské hnutie v Maďarsku v roku 2004 zaregistrovalo Zjednotenú maďarskú židovskú kongregáciu (EMIH) a podobne ako v Izraeli aj v iných krajinách sveta rýchlo našlo reč s miestnou pravicou.

Chabad priniesol maďarským konzervatívcom jedinečnú možnosť stretávať sa a objavovať svoje židovské korene. Niektorí z nich časom naozaj začali žiť vieru vnútri ortodoxného spoločenstva. „Mnoho rodičov z Fideszu mi neveriacky volalo, že ich deti majú naraz dve chladničky v kuchyni!“ Spomína bývalý diplomat Orbánovej vlády. Po roku 2010 potom Fidesz pomohol EMIH získať najvyšší cirkevný status, ktorý cirkvi alebo náboženskej organizácii zabezpečuje štátne príspevky, nárok na duchovného v armáde a podobne. EMIH bolo tiež zverených do správy niekoľko synagóg a historických inštitúcií zaoberajúcich sa citlivým obdobím druhej svetovej vojny v Maďarsku. Rovnako s vládou spolupracuje v cieli urobiť z Maďarska veľmoc v distribúcii a vývozu kóšer potravín. Na oplátku EMIH a rabín Köves mnohokrát pribehli na pomoc, keď to bolo potrebné, napríklad keď izraelské médiá písali o dianí v Maďarsku.

Treba povedať, že hoci Maďarsko disponuje treťou najväčšou židovskou komunitou v Európe a najväčšou v strednej Európe, prevažná väčšina maďarských Židov nie je súčasťou Mazsihisz ani EMIH. (Kým počet ľudí židovského pôvodu sa niekedy udáva aj v stovkách tisíc a podľa prieskumu izraelskej spoločnosti MyHeritage má Maďarsko po Izraeli najväčší podiel ľudí, ktorí majú aspoň jedného židovského prarodičia, prevažná väčšina z nich je dnes úplne asimilovaná.) Podľa Chabadu, „aby mali Židia budúcnosť v Maďarsku, musia sa brať so Židmi a dodržiavať židovské zákony“, čo však podľa predsedu Mazsihisz Andrása Heislera absolútne nezodpovedá realite židovskej komunity v Maďarsku (aj tej, pre ktorú je židovská identita dôležitá), ktorá je väčšinovo sekularizovaná a bežne žije v zmiešaných manželstvách.

Najväčšou slabosťou tohto spojenectva je však to, že sa príliš personálne dotýka postáv Orbána a Netanjahua, píše portál Direkt. Každé otrasy hlavne na izraelskej politickej scéne sú pre neho teda kritické. A tých nie je málo. Netanjahu nedokáže pre dokonale pomerný izraelský volebný systém vyhrať voľby tak, aby mohol pokojne vládnuť, a je trestne stíhaný v niekoľkých prípadoch korupcie.

Text pôvodne vyšiel na českej stránke Co se deje v Maďarsku.


Ďalšie články