Na Zemplíne, Orave ani juhu Slovenska v najbližších rokoch diaľnice nepribudnú

Stavať sa bude hlavne v okolí Bratislavy, Žiliny, Prešova a na Kysuciach. Prioritou sú taktiež rekonštrukcie mostov a ciest prvej triedy.  

Minister dopravy Andrej Doležal predložil minulý týždeň do vlády harmonogram výstavby diaľnic. Ak by sme hľadali odpoveď na otázku, prečo ministerstvo vybralo práve tieto cesty a nie iné, odpoveď by mohla znieť, lebo rešpektovali návrhy Útvaru hodnoty za peniaze. Limitom však bolo, že ministerstvo dopravy má na rok k dispozícii rozpočet v hodnote 0,8 percenta hrubého domáceho (HDP), čo je zhruba 800 miliónov eur. Tie môže použiť na opravy a budovanie ciest a musí si vybrať, kam ich investuje. Ako postupovalo ministerstvo?

V prvom rade muselo, samozrejme, uvoľniť peniaze na stavby, ktoré sú už vo výstavbe. To je týchto dvanásť úsekov rýchlostných ciest a dva úseky ciest prvej triedy, ktoré vo väčšine dokončia do roku 2023:

Názov cesty	Výstavba
D1 Lietavská Lúčka – Dubná Skala (Višňové)	2021 – 2024
D1 Hubová – Ivachnová	2013 – 2022
D1 Prešov, západ – Prešov, juh	2017 – 06/2021
D1 Križovatka Triblavina	2015 – 06/2021
D1 Bratislava – Triblavina, most D1/D4	2020 – 01/2021
D1 Diaľničný privádzač Lietavská Lúčka – Žilina, II. etapa	2017 – 06/2021
R2 Kriváň – Mýtna	2020 – 2024
R2 Mýtna – Lovinobaňa, Tomášovce	2019 – 08/2021
R4 Prešov – severný obchvat, I. etapa	2019 – 2023
I/68 Plavnica, preložka	2020 – 2023
I/66 Brezno – obchvat, II. etapa 1. úsek	2020 – 2023
R3 Tvrdošín – Nižná	2021 – 2023

V druhom kroku ministerstvo uvoľnilo peniaze na úseky ciest, ktoré majú najbližšie k začatiu výstavby. To sú tie, kde už beží verejné obstarávanie na zhotoviteľa alebo sa takéto verejné obstarávanie pripravuje. Podľa harmonogramu, ktorý ministerstvo poslalo na vládu, by sa tieto úseky mali začať stavať v roku 2022 a väčšina by mala byť dokončená v roku 2024.

Názov cesty	Plánovaná výstavba
D3 Zelený most Svrčinovec	2022 – 2023
D3 Privádzač Žilina Brodno – Kysucké Nové Mesto	2022 – 2024
R2 Košice, Šaca – Košické Oľšany, II. úsek	2022 – 2024
I/75 Šaľa, obchvat	2022 – 2025
R4 Prešov, severný obchvat, II. etapa	2022 – 2026
I/64 Prievidza, obchvat, I. etapa, 2. stavba	2022 – 2024

Ďalej postupujú úseky, na ktoré sa podarilo získať eurofondy, teda preložky ciest 1. triedy pri Stropkove a Sabinove a taktiež stavba obchvatu Holíča, ktoré by mohli finišovať na konci volebného obdobia. Okrem nich sa do harmonogramu dostali aj obe cesty medzi Bratislavou a Sencom. Do výstavby však podľa ministerstva pôjde len jedna z nich, a to tá, ktorá sa v analýzach ukáže ako efektívnejšia. Očakávať teda môžeme buď skapacitnenie takzvanej starej Seneckej, alebo rozšírenie D1 na tomto úseku na osem pruhov. Tu sa však väčšina stavebných prác uskutoční pravdepodobne až v ďalšom volebnom období.

Názov cesty	Plánovaná výstavba
D1 Bratislava – Triblavina, rozšírenie D1 (vrátane obch. trás)	2022 – 2025
D1 Bratislava – Senec, 2. úsek (Triblavina – Senec)	2024 – 2027*
I/61 Bratislava – Senec, skapacitnenie	2025 – 2027*
I/51 Holíč, obchvat, 2. etapa, (1. časť)	2023 – 2025
I/68 Sabinov, preložka cesty	2022 – 2024
I/15 Stropkov, preložka	2023 – 2024

Ďalšou výraznou kapitolou v harmonograme je už vopred ministerstvom avizované výrazne zvýšenie rozpočtu na opravy mostov a ciest prvej triedy. V rámci takzvaného mostného programu, ktorý má zvrátiť zlú situáciu mostov na Slovensku, sa má do nich v najbližších rokoch investovať 30 až 50 miliónov eur ročne. Investície do opráv ciest prvej triedy zas majú podľa materiálu predloženého do vlády dosahovať sumu v priemere až 200 miliónov eur ročne, pričom z materiálu vyplýva, že masívne investície do týchto ciest by sa mali začať už od budúceho roka.

Bitku regiónov vyhrali Kysuce

Až potiaľ išlo väčšinou o úseky ciest, s ktorými sa už v podstate počítalo. Otázka, na ktorú sa zameriavali ľudia v regiónoch, však bola, na ktorých zo zvyšných viac ako sto úsekoch, čo minulý rok zaradili do prioritizácie, začne táto vláda aj reálne pracovať. V hre bolo viacero možností. Jednou bolo ísť podľa priorít Útvaru hodnoty za peniaze, ktorý použil ako kritérium najvyšší ekonomický prínos (tu mali navrch najmä Kysuce), ďalšou bolo pustiť sa do úsekov, ktoré by sa dali realizovať najjednoduchšie, a teda dalo by sa ich postaviť čo najviac (južné Slovensko). Inou alternatívou bolo pokračovať v prácach, ktoré začala predchádzajúca vláda (opäť juh, napríklad Soroška). Dalo by sa tiež investovať do najmenej rozvinutých okresov či takých okresov, kde je najmenej rýchlostných ciest (východ), alebo vybrať tie, kde je veľký verejný tlak (Orava).

Ministerstvo dopravy sa napokon rozhodlo zamerať sa na úseky, ktoré vyčíslili ako najprínosnejšie analytici z útvaru Hodnota za peniaze. Tí navrhovali sústrediť sa najmä na dobudovanie diaľnice D1 medzi Košicami a Bratislavou, teda na jej posledný úsek Turany – Hubová, na diaľnicu D3, ktorá by mala preťať Kysuce, cestu prvej triedy medzi Kežmarkom a Popradom a jeden úsek cesty R4, ktorá má mieriť od Prešova na Svidník.

Trom úsekom sa však v tabuľke podarilo ďalšie predskočiť. Je to úsek Banská Bystrica – Slovenská Ľupča, ktorý sa dostal do väčšej pozornosti pre havarijný stav mosta na tejto ceste, obchvat Šale a cesty v okolí Strážskeho, keďže tie sú podľa ministerstva vo vysokom štádiu prípravy a zároveň sa zmestia do finančného stropu. Spomínané úseky diaľnic a rýchlostných ciest by sa podľa harmonogramu mali začať stavať okolo roku 2024. V prípade ciest prvej triedy to zatiaľ vyzerá tiež až na ďalšie volebné obdobie, ale vo viacerých prípadoch z dokumentov ministerstva vyplýva, že výstavba by sa tu mohla začať aj skôr.

Názov cesty	Plánovaná výstavba (možný posun)
I/51 Levice, obchvat	2026 – 2028
I/66 Huncovce – Kežmarok, preložka (I/66 Poprad – Kežmarok, II. etapa, 2. úsek I/66 Huncovce – Kežmarok)	2028 (2025) –
D3 Žilina Brodno – Kysucké Nové Mesto	2024 (2023) – 2028
D3 Oščadnica – Čadca Bukov, 2. profil	2024 – 2028
R4 Lipníky – Kapušany	2026 – 2028
I/66 Poprad – Kežmarok, II. etapa, 1. úsek I/66 Veľká Lomnica – Huncovce	2027 –
D1 Turany – Hubová	2023 – 2029
D3 Kysucké Nové Mesto – Oščadnica	2023 – 2027
R1 Banská Bystrica – Slovenská Ľupča	2023 – 2026
D1 Blatné – Trnava	2026 –
R3 (I/66) Šahy – obchvat	2028 (2026) –
I/18 Nižný Hrabovec – Petrovce nad Laborcom, preložka, I. etapa I/18 a I/74 Strážske – Petrovce nad Laborcom	2028 –

Víťazmi sú tak jednoznačne obyvatelia Kysúc, ktorí sa v najbližších rokoch môžu tešiť až na päť nových úsekov diaľnice. Výrazne by sa mala zlepšiť aj situácia pre obyvateľov Prešova a okolia, ktorí budú môcť v najbližšom čase jazdiť po troch nových obchvatoch, preložke cesty v Sabinove a vo výhľade majú aj prvý úsek R4 Lipníky – Kapušany. Taktiež sa zdá, že tento harmonogram konečne vyrieši dlhotrvajúce dopravné problémy na ceste medzi Žilinou a Ružomberkom. Obchvatu sa dočkajú Levice, ktoré boli na prvom mieste medzi prioritami ministerstva, a napokon, vďaka dobrej pripravenosti projektu a relatívne nízkej sume sa medzi víťazov trochu prekvapujúco zaradili aj Šahy a mestečko Strážske na krajnom východe.

Naopak, najviac sklamaní sú z harmonogramu obyvatelia južného Slovenska. Tu sa nachádza mnoho úsekov, najmä na trase R2 medzi Lučencom a Košicami, ktoré tlačila predchádzajúca vláda a ktoré sú relatívne dobre pripravené na výstavbu, no Útvar hodnoty za peniaze ich neoznačil za priority. Sklamaní sú určite obyvatelia Oravy, ktorých nádeje na nové cesty za minulej vlády živil najmä bývalý poslanec Igor Janckulík. Podobne sa cítia obyvatelia Zemplína, kde ešte stále nie je ani kilometer diaľnice.

Úseky pod čiarou

Na druhej strane, slabou náplasťou pre Zemplínčanov môže byť to, že až štyri z piatich úsekov D1 smerujúcich z Košíc na Michalovce až po štátnu hranicu s Ukrajinou sa nachádza medzi prvými umiestnenými pod čiarou. Potom nasleduje R6 v smere na Púchov a štátnu hranicu s Českou republikou, zopár úsekov na juhozápade Slovenska, viacero ciest prvej triedy, najmä na severovýchode Slovenska, a dva úseky R4 (z ôsmich) vedúcich od Prešova smerom na Svidník a štátnu hranicu s Poľskom. Až po nich nasledujú dva úseky R3 na Orave a potom zas prvé úseky R2 na južnom Slovensku. Prvých dvadsať úsekov pod čiarou vyzerá takto:

Na údaje pod čiarou však treba nazerať s rezervou, pretože nová vláda môže ich poradie znova značne premiešať. Navyše, ministerstvo vo svojich materiáloch pripomína, že ak by sa podarilo na výstavbu ciest vyčleniť viac peňazí (ministerstvo žiada ekvivalent 1,1 percenta HDP), bolo by možné začať s realizáciou ďalších zhruba dvadsať až dvadsaťpäť úsekov ciest. Argumentom ministerstva je, že výstavba ciest by mohla pomôcť naštartovať ekonomiku. Ministerstvo tiež pripomína, že s rozpočtom, ktorý má, môže začať s realizáciou len 20 percent z viac ako sto úsekov, ktoré sa nachádzajú medzi jeho prioritami.

Poradie pod čiarou môže v budúcnosti zamiešať aj to, že niektoré drahšie úseky sa pod spomínanú hranicu 0,8 percenta HDP nezmestia v jednom koši. Preto niektoré veľké stavby, pravdepodobne najmä úseky s tunelmi či so zlým geologickým podložím predbehnú iné, lacnejšie alebo tie, kde už bude príprava výstavby vo vysokom štádiu. To sa môže ľahko stať hneď piatemu úseku pod čiarou – tunelu Dargov, ktorý môže predbehnúť niektorá z ciest na juhu či na Orave alebo cesta prvej triedy medzi Humenným a Brekovom, kde je už vydané aj stavebné rozhodnutie.