Americký prezident Trump, brazílsky Jairo Bolsonaro aj britský premiér Boris Johnson už majú COVID-19 za sebou, ale Vladimír Putin je iný prípad. Nemôže, pretože prípadné riziko je vysoké.

Nejde len o vládu, ide o režim. A z toho vyplývajú konzekvencie.

Prezidentov život v takmer bezpečnej bubline

Vladimir Putin. Ten podľa slov svojho hovorcu Dmitrija Peskova dodržiava prísny bezpečnostný režim, pričom sa prevažne pohybuje výhradne na osi úrad-domov-úrad. A nielen to, ruský líder riadi štát už od marca najmä na diaľku cez telemosty zo svojej rezidencie Novo-Ogarjovo.

Ešte v júni Peskov informoval, že ako v Kremli, tak aj v Putinovej rezidencii, boli nainštalované dezinfekčné tunely, pričom všetky prezidentove návštevy sú testované na nový koronavírus. Podľa informácií americkej spravodajskej stanice CNN museli stráviť dva týždne v karanténe aj všetci veteráni druhej svetovej vojny, ktorí sa v blízkosti Putina zúčastnili na tohtoročných oslavách Dňa víťazstva.

Nákaza koronavírusom sa pritom nevyhla ani Putinovmu užšiemu kruhu. Samotný Peskov musel byť v máji hospitalizovaný s ochorením COVID-19, ktorého pôvodcom je nový koronavírus, pričom infikovaní boli aj dvaja ministri.

Putin je ruský režim

Hoci má Putin už 68 rokov, podľa dostupných informácií stále veľa športuje a je celkovo v dobrej zdravotnej kondícií. Ruský prezident bol od svojho nástupu k moci na konci roku 1999 doteraz zo zdravotných dôvodov neschopný vykonávať svoje povinnosti dlhšiu dobu len raz, roku 2012, po údajnom úraze chrbtice. Bolo by povrchné, chápať dané prísne opatrenia len v kontexte obáv o život prezidenta, koronavírus totiž v skutočnosti prostredníctvom Putina ohrozuje celú mocenskú štruktúru v Rusku.

Ide totiž o krajinu, ktorá nemá nateraz jasne vyriešenú otázku nástupníctva. Jedným z najväčších Putinových úspechov bolo získanie kontroly nad rôznorodou ruskou elitou prostredníctvom opatrného vyvažovania často protichodných záujmov jej jednotlivých zložiek. Hoci v Rusku okrem hlavy štátu fungujú aj iné etablované mocenské štruktúry, Putinova náhla smrť bez jasne definovaného procesu výberu nástupcu, by mohla v ruskej elite vyvolať nebezpečný boj. Mocenské postavenie jednotlivých klanov a silových zložiek totiž nie je pevne dané, pričom strata moci nehrozí len obmedzeným prístupom ku zdrojom, ale aj stratou osobnej slobody.

Mementom je osud mocenského klanu okolo bývalého ruského premiéra a prezidenta Dmitrija Medvedeva, ktorý začal postupne od roku 2011 strácať svoj vplyv. Medzitým už na oslabovanie vplyvu doplatilo niekoľko členov tohto klanu. V roku 2017 bol napríklad na osem rokov odňatia slobody za korupciu odsúdený významný člen Medvedevovej skupiny, bývalý minister hospodárstva Alexej Uľukajev.

Pandémia nového koronavírusu tak ešte viac zdôraznila slová predsedu ruskej Štátnej Dumy Viačeslava Volodina, ktorý v roku 2014 vyhlásil: „Putin je Rusko. Ak bude Putin, bude aj Rusko, ak nebude Putin, nebude ani Rusko“.

Rusko samozrejme bude, ale každý a Putin najlepšie rozumie tomu, že s koncom prezidenta sa môže dramaticky zmeniť vertikála moci.

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

0