Na Slovensku chýba väčšina inovatívnej onkologickej liečby s najvyšším medicínskym prínosom, ktorú odporúčajú európski aj svetoví odborníci. Prečo schválenie nového lieku u nás trvá dva roky a inde štyri mesiace?

Na nelichotivé dáta o našej tragickej pomalosti pri schvaľovaní nových liečiv upozornila analýza Asociácie inovatívneho farmaceutického priemyslu (AIFP). Analytik Martin Smatana navyše upozorňuje, že v dostupnosti onkologických liečiv sme na tom horšie ako Rumunsko.

V rokoch 2011 až 2020 bolo v Európe registrovaných 95 originálnych liekov, ktoré sa dajú použiť na liečbu 204 onkologických diagnóz. Podľa analýzy AIFP je na Slovensku zo zdravotného poistenia štandardne hradených iba 22 percent indikácií pre onkologických pacientov. Množstvo liečiv, ktoré by mohli zachrániť ďalšie životy, preplatia poisťovne len na výnimku.

Analytik a bývalý riaditeľ Inštitútu zdravotnej politiky Martin Smatana upozorňuje, že zo spomínaných vyše dvesto indikácií hradia poisťovne na Slovensku lieky len na 45 z nich. „Pri 159 indikáciách máme jednoducho smolu a musíme dúfať, že v prípade potreby nám zdravotné poisťovne schvália žiadosť o výnimkovú liečbu,“ píše na svojom facebookovom profile.

AIFP vo svojej analýze upozorňuje, že väčšina onkologických liekov je hodnotená usmerneniami Európskej spoločnosti pre klinickú onkológiu (ESMO) a odborníci sa odvolávajú aj na smernice americkej Národnej siete boja proti rakovine (NCCN).

Obe odborné spoločnosti hodnotia podľa asociácie reálny klinický (medicínsky) prínos dostupných liekov v jednotlivých indikáciách a podľa toho odporúčajú, ktoré lieky sú v liečbe daného ochorenia vysoko účinné a majú pre pacientov pridanú hodnotu.

„Spomedzi indikácií, ktoré v liečbe rakoviny dostali od európskych odborníkov najvyššie hodnotenie, je zo 135 takýchto top indikácií na Slovensku hradených len 18,5 percenta. Na Slovensku teda nie sú dostupné ani tie lieky, ktorých výsledky v liečbe rakoviny európski odborníci hodnotia ako lieky s najväčším prínosom, a to na základe vysokej miery klinického dôkazu podporeného dostatočne robustnými klinickými štúdiami,“ upozorňuje Asociácia inovatívneho farmaceutického priemyslu.

Úhrada indikácií podľa zasiahnutého orgánu. Zdroj: AIFP

Moderné lieky proti rakovine podľa AIFP existujú, ale nie pre Slovákov. Asociácia upozorňuje, že najviac z celkového spomínaného počtu 204 indikácií sa týka rakoviny pľúc, lymfatických uzlín a rakoviny prsníka.

„Napriek tomu, že v Európe je na tieto typy rakoviny registrovaných v poslednom období najviac indikácií nových liekov, na Slovensku je počet štandardne z verejného zdravotného poistenia hradených indikácií minimálny. V prípade rakoviny pľúc je to len deväť percent, pri karcinóme prsníka dvanásť percent,“ píše asociácia s tým, že práve tieto ochorenia patria na Slovensku medzi najčastejšie diagnostikované druhy rakoviny.

Tragicky pomalá registrácia liekov

Pomalú registráciu liekov u nás sľúbil počas štvrtého ročníka konferencie Onkológia na Slovensku napraviť minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský. Zaoberať sa chce otázkou, prečo registrácia nového inovatívneho lieku na liečbu rakoviny trvá na Slovensku dva roky a v iných krajinách štyri mesiace. „To nemôže byť, budem sa o to intenzívne zaujímať, ako to napraviť,“ uistil minister.

Lengvarský dodal, že preventívne skríningy na odhalenie rakoviny by sa mali spustiť v najbližších týždňoch. S pacientskými organizáciami sa chce šéf rezortu zdravotníctva stretávať častejšie, aspoň raz za štvrť roka.

Martin Smatana na margo pomalej registrácie liekov na Slovensku dodáva, že „nás táto (ne)dostupnosť radí nie len za ostatné krajiny V4, ale aj krajiny ako je napríklad Rumunsko“. Pripomína však, že analýza AIFP porovnávala len štandardne hradené lieky, nie tie, ktoré sú vydávané na výnimky. Ročne sú pacientom na Slovensku na výnimku poskytnuté lieky v hodnote viac ako 40 miliónov eur.

„Situácia sa za posledný rok dokonca ešte zhoršila. V roku 2020 vstúpil do kategorizačného zoznamu na Slovensku jeden originálny onkologický liek. V Rumunsku 11 a Česku 8,“ poukazuje analytik na jadro problému.

Výnimky nie sú cesta

Smatana priznáva, že sú aj u nás dostupné takzvané „výnimkové lieky“. Lekár môže poisťovňu požiadať o ich preplatenie, hoci nie sú štandardne preplácané, ale analytik upozorňuje, že úspešnosť žiadostí sa počíta z počtu podaných žiadostí. V mnohých prípadoch sa však ani neodošlú buď kvôli byrokracii alebo dĺžke vybavenia celého procesu. Práve čas hrá pritom pri onkologických ochoreniach často kľúčovú úlohu.

Podľa Smatanu nie je správne kompenzovať systémové chyby pri vstupe liekov na slovenský trh nárastom výnimiek, ako to robilo ministerstvo zdravotníctva.

„Je to núdzové plátanie problémov, ktoré nie je ani férové, ani systematické a ani udržateľné. Potrebujeme aktualizáciu parametrov a princípov, na ktorých stojí vstup liekov na náš trh,“ tvrdí Smatana.

Podľa analytika je možností a riešení mnoho. V tejto súvislosti pripomína, že ministerstvo zdravotníctva pripravilo ešte vlani na jeseň pod vedením exministra Mareka Krajčího (OĽaNO) návrh úprav. Smatana tvrdí, že riešili pomerne veľa drobných problémov, ktoré však celkovo výrazne pomáhali. Dodáva, že je škoda, keď rezort návrh nepredstavil verejnosti a nedostal do praxe.

„Pandémia poukázala na to, aká kľúčová je včasná diagnostika a prevencia. Toto obzvlášť platí pri onkologickej liečbe. Pevne verím, že výpadky v diagnostike kvôli covidu, na čo upozornila Asociácia na ochranu práv pacientov SR sa prioritne rýchlo dobehnú. Pandémiu (nie len onkologických) odvrátiteľných ochorení si pri tak vyčerpaných zdravotníkoch a slabo dostupnej liečbe dovoliť jednoducho nemôžme,“ varuje Smatana v závere svojho komentára.

Zdieľať

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.