Štátny rozpočet: Najskôr sa dohodli, zrazu je problém a nemusí byť posledný

podpredseda vlády a minister financií Igor Matoviè Igor Matovič. Foto: Pavol Zachar/TASR

Politickú zhodu na výraznom zvýšení výdavkov štátneho rozpočtu nalomili v parlamente nové podmienky Sulíkovej strany. Napriek tomu, že skokové zvýšenie výdavkov predtým schválila vláda. Ďalší rast rozpočtu navyše nie je vylúčený.

SaS nechce, aby sa výdavky štátneho rozpočtu zvyšovali až o 3,4 miliardy eur. Strane sa to zdá zbytočne veľa. Vyzerá to, že spor si vyžiada dlhšie rokovania vo vládnej koalícii, pretože predseda Národnej rady Boris Kollár dnes na týždeň prerušil rokovanie parlamentu. Tento krok ocenil predseda vlády Eduard Heger, ktorý očakáva upokojenie situácie.

O čo vlastne v tomto spore ide? V prvom rade o veľké peniaze. Schválením úpravy by sa predpokladaný schodok štátneho rozpočtu zvýšil takmer o polovicu na viac ako 11 miliárd eur. Príjmy štátneho rozpočtu by tak napuchnuté výdavky pokryli len z 58 percent. Na ostatok si bude musieť štát požičať a ďalej sa zadlžiť.        

Návrh na zvýšenie výdavkov štátneho rozpočtu už pred týždňom prešiel rokovaním vlády. A tam sedia všetky štyri koaličné strany vrátane SaS. Predseda tejto strany Richard Sulík zároveň zastáva post ministra hospodárstva.

V schvaľovacej časti uznesenia, ktoré prijala vláda, sú popri súhlasnom stanovisku k návrhu na úpravu štátneho rozpočtu o 3,4 miliardy eur dva body, ktoré zjavne súvisia s ministerstvom hospodárstva. Konkrétne ide o viazane výdavkov štátneho rozpočtu až do výšky 500 miliónov eur na udržanie zamestnanosti a prevádzky v malých a stredných podnikoch. Do spoločnosti MH Invest má zároveň smerovať 120 miliónov eur.

Predseda parlamentného finančného výboru za SaS Marián Viskupič napadol tú časť navrhovaného zvýšenia výdavkov štátneho rozpočtu, ktoré majú ísť na protipandemické opatrenia. Zároveň je za definovanie opatrení, ktorými sa majú zvýšiť príjmy štátneho rozpočtu. Táto výzva smeruje priamo na ministra financií a zároveň predsedu OĽaNO Igora Matoviča. Má si urobiť poriadok hlavne vo vyberaní daní.

Ukazuje sa, že ide o nový konflikt Matovič – Sulík. Nie je to celkom pravda. Vo vlaku sa vezú všetky štyri koaličné strany.

Každý zatiaľ dostal svoje

Už sme spomínali, že svoj diel za neočakávané zvýšenie výdavkov štátu nesie rezort spravovaný Sulíkovou SaS. No pridávajú sa ďalšie koaličné strany.

Z 3,4 miliardy eur ide na zvýšenie rezerv súvisiacich s pandémiou 2,4 miliardy eur. Podľa informácií, ktoré uviedlo ministerstvo financií v dôvodovej správe, sa na poskočení výdavkov budú podieľať rezorty obsadené všetkými stranami vládnej koalície.

Najvýznamnejšie nové zdroje majú pokryť potreby ministerstva práce na čele s Milanom Krajniakom (nominant Sme rodina), ktoré dostane 629 miliónov eur na schému prvej pomoci či pandemické rodičovské príspevky.  

Druhú najväčšiu položku, 452 miliónov eur, tvoria zvýšené výdavky v zdravotníctve, kde ministruje Vladimír Lengvarský (OĽaNO). Tu sa počíta napríklad s nákupom vakcín, liekov, zabezpečením personálnych výdavkov, prevádzkou mobilných odberových miest.  

Treťou hlavnou príčinou sú nové výdavky vo výške 179 miliónov eur smerujúce hlavne do vytvorenia schémy na pomoc prevádzkovateľom medzinárodnej autobusovej dopravy, podnikom cestovného ruchu či gastra. Túto oblasť zastrešuje minister dopravy a výstavby Andrej Doležal (Sme rodina).

V ďalšej, mimopandemickej časti, ktorá smeruje „na zabezpečenie v rozpočte nekrytých titulov“, sa oproti pôvodnému rozpočtu počíta takmer s jednou miliardou eur navyše. Sem sa napríklad zaraďuje „zvýšenie výdavkov na vytvorenie podmienok na technické zabezpečenie a podporu dodržiavania zákonnosti v objektoch Zboru väzenskej a justičnej stráže“. Táto oblasť patrí pod ministerku spravodlivosti Máriu Kolíkovú (Za ľudí).

Z tých väčších balíkov z mimopandemického zvyšovania treba ešte spomenúť donedávna nepredpokladanú injekciu do Železníc SR a Železničnej spoločnosti Slovensko v hodnote 353 miliónov eur. Dôvodom je ich aktuálny vývoj hospodárenia. Pripomeňme, že týmto jedným krokom sa ich podpora zo strany štátu zvýši oproti aktuálne platnému štátnemu rozpočtu o 30 percent.

Peňazí nemusí byť aj tak dosť

Doterajší výpočet, čo všetko by malo byť vo zvýšených výdavkoch 3,4 miliardy eur, nie je úplný, Štandard vychádza iba z toho, čo zverejnila vláda. Keďže pôvodná rezerva v hodnote jednej miliardy eur, ktorá mala slúžiť na protipandemické opatrenia po schválení štátneho rozpočtu vlani v decembri, sa už minula, možno predpokladať, že nejaká nová rezerva sa vytvorí opäť.   

Keď to zhrnieme, výdavky štátneho rozpočtu sa nafúkli podľa rezortného – a teda aj politického kľúča. Podobne sa bude postupovať v prípade, ak sa bude rozpúšťať nová rezerva, alebo ak sa opäť pristúpi k prehodnoteniu rozpočtu.

Kritika zo strany SaS, hoci ministrovi Sulíkovi priznal minister Matovič tiež zvýšené výdavky, poukazuje na to, že vo vládnom materiáli sú niektoré položky nadhodnotené. Inými slovami, že ministerstvo financií, ktoré predložilo pred týždňom vláde tento materiál na rokovanie, konalo voči ďalším ministerstvám ústupčivo a súhlasí s nepotrebným míňaním.

Na problémy poukazuje Najvyšší kontrolný úrad. Na jednej strane oceňuje, že štát pomáha firmám, živnostníkom aj občanom prekonať ťažké obdobie spôsobené pandémiou. Na druhej strane upozorňuje na „netransparentné rozpočtovanie cez kapitolu všeobecnej pokladničnej správy, ktorá má slúžiť ako núdzová rezerva, avšak v súčasnosti sa cez ňu financujú aj investičné projekty ministerstva zdravotníctva či dopravy“.

Úrad tiež zdôrazňuje potrebu zvýšenia rozpočtu Sociálnej poisťovne o takmer jednu miliardu eur, aby mohla vyplácať sociálne dávky a dôchodky. Pritom v aktuálnom vládnom materiáli sa počíta s pomocou pre Sociálnu poisťovňu iba vo výške 143 miliónov eur.

Tým sa otvára otázka, či prehodnocovanie tohtoročného štátneho rozpočtu bude posledné. Ministerstvo financií uvažuje o vládnej pomoci rodinám s deťmi. V prvej etape by malo smerovať rodinám v hmotnej núdzi na každé dieťa 333 eur, v ďalších etapách by sa mala pomoc rozprestrieť na ďalšie rodiny. Nie je zrejmé, či sú takéto opatrenia súčasťou avizovaného zvýšenia schodku o 3,4 miliardy eur, okolo ktorého sa strhla zvada.  


Ďalšie články