Pápež František v mene katolíckeho sveta odsúdil súčasné násilnosti v Izraeli a Palestíne. To je však pre tureckého prezidenta a jedného z najväčších lídrov moslimského sveta Recepa Tayyipa Erdogana málo. Od hlavy katolíckej cirkvi žiada silnejšiu kritiku a podporu sankcií proti židovskému štátu. Sám pritom nemá ďaleko od praktík, z ktorých obviňuje Izraelčanov.

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan vyzval v pondelok pápeža Františka, aby pomohol ukončiť izraelský „masaker“ Palestínčanov, ktorý podľa neho musí byť potrestaný sankciami. Vo vyhlásení o tom informoval úrad tureckého prezidenta.

Erdogan reaguje na aktuálne boje medzi Izraelom a Palestínčanmi. Ide o najkrvavejšie násilnosti v regióne od roku 2014. Tento konflikt si zatiaľ vyžiadal približne 200 obetí v pásme Gazy a 10 osôb na izraelskej strane.

„Palestínčania budú naďalej terčom vraždenia, ak medzinárodné spoločenstvo nepotrestá Izrael… sankciami,“ uviedol turecký prezident. Zároveň vyzval pápeža, aby pokračoval v odsudzovaní násilia na palestínskych územiach, informovala agentúra Reuters.

Etnické vyhladzovanie

Turecko tiež označilo aktivity Izraela za „etnické, náboženské a kultúrne vyhladzovanie“. Erdogan pápežovi Františkovi odkázal, že Izrael ohrozuje regionálnu bezpečnosť. Zdôraznil, že výzvy pápeža na ukončenie násilia sú dôležité pri mobilizácii kresťanského sveta a medzinárodnej komunity.

Pre ľudí aspoň trochu znalých tureckých pomerov však tieto výzvy od Erdogana musia znieť minimálne trochu pokrytecky. Ako už je zvykom, „sultán“ Erdogan si veľmi rád vyberá, ktoré etnické konflikty a násilie v nich mu prekážajú a ktoré nie.

Mierová operácia?

Pripomeňme napríklad turecké operácie v Sýrii za posledných pár rokov. Turecko ako člen NATO opakovane napadlo v rokoch 2016 až 2018 cudzí zvrchovaný štát, keď vpadlo na jej územie. Turci to už tradične vidia inak.

Tento vpád sa podľa Ankary uskutočnil v plnom súlade s medzinárodným právom a ustanoveniami Bezpečnostnej rady OSN. Odkázali sa na právo sebaobrany, pričom Turecko vraj rešpektuje územnú celistvosť Sýrie, informovala vtedy turecká agentúra Anadolu.

Pozemná operácia vykonaná v roku 2018 bola cynicky nazvaná Olivová vetva. Namierená bola proti Kurdom, ktorých vtedy podporovali a vyzbrojovali i Spojené štáty americké, ďalší člen NATO. Cieľom bol okres Afrín, pričom po jeho obsadení Turkami tam vraj dochádzalo k etnickým čistkám či vyhnanstvám domáceho obyvateľstva.

Podľa svedectiev tamojších obyvateľov Turci do oblasti vyslali osadníkov arabského a turkického pôvodu. Ankara tieto obvinenia vehementne odmietla. Ešte pred začatím operácie v januári roku 2018 Erdogan vyhlásil, že vráti „Afrín jeho právoplatným majiteľom”.

Kto sa protiví dejinám

Presuňme sa ďalej. Erdogan ostro kritizoval pápeža Františka aj v roku 2015. Ten totiž uviedol, že ľudstvo si za 20. storočie prešlo troma masívnymi tragédiami – pričom prvou z nich bola arménska genocída.

Turecko dodnes odmieta uznať systematické vyvražďovanie Arménov (či iných národov obývajúcich vtedajšie územie Osmanskej ríše) za genocídu. Ankara tvrdí, že išlo o občiansku vojnu, pri ktorej umierali ľudia na oboch stranách. Hocijaké vyhlásenie o arménskej genocíde je pre Turecko dlhodobo ekvivalentné červenej farbe pre býka.

Táto téma bola nedávno opäť otvorená, keď americký prezident Joe Biden oficiálne uznal arménsku genocídu. Turecký prezident bol podľa svojich slov z tohto rozhodnutia sklamaný a vyzval amerického náprotivka, aby rozhodnutie zrušil. „Americký prezident urobil nedávno vyhlásenia. Sú bez hocijakého základu a protivia sa dejinám,“ vyhlásil Erdogan.

História vs. sultán

Len v krátkosti pripomeňme jednu z najhorších genocíd modernej doby a zrejme aj všetkých čias. Vyvražďovanie Arménov sa dialo v rokoch 1914 až 1918 v dvoch hlavných vlnách. Prvou bolo priame vraždenie mužskej arménskej populácie, prípadne jej povinné verbovanie do armády.

Druhým krokom boli deportácie žien, detí a starcov a ich nútenie k dlhým pochodom smrti, ktoré zvykli končiť v Sýrskej púšti. Celkový počet obetí arménske zdroje odhadujú na 1,5 milióna ľudí. Turecko hovorí maximálne o 500-tisíc obetiach, pričom sa odvoláva na arménske ozbrojené povstania proti osmanskej vláde.

Okrem Arménov boli na ich pôvodných územiach vyvražďovaní alebo deportovaní aj Gréci a Asýrčania. Obete gréckej genocídy sa rátajú približne na pol milióna až 750-tisíc ľudí, obetí asýrskej genocídy bolo medzi 150-tisíc až 300-tisíc. Vo veľkej miere šlo o kresťanské obyvateľstvo.

Dnes arménsku genocídu oficiálne uznáva 33 štátov sveta, medzi nimi aj Slovensko, Česko, Rusko, Kanada, Nemecko, Spojené štáty alebo Francúzsko. Paradoxne, Izrael dodnes arménsku genocídu oficiálne neuznal.

A čo Ujguri

Nakoniec, nebolo to ešte tak dávno, keď Erdogan kritizoval aj Čínu a jej prenasledovanie tamojšej moslimskej menšiny Ujgurov. V roku 2009 označil ešte ako premiér politiku čínskych úradov voči Ujgurom za genocídu. Za posledné roky sa toto postavenie Ankary ako ochrancu prenasledovaného obyvateľstva v Číne postupne zmenilo.

Dnes už taká hlasná kritika z Ankary na stranu Číny nezaznie, a to aj napriek ťarche, ktorú musia Ujguri znášať. Podľa niektorých analytikov je dôvodom za zmenu postoja ekonomická nestabilita Turecka, ktoré dúfa v investície zo strany Ríše stredu.

„Turecko sa tiež rozhodlo zaobstarať si vakcíny proti covidu z Číny, čo vytvára dodatočnú závislosť,“ uviedol začiatkom marca tohto roku Kemal Kirişci z Brookingsovho inštitútu pre portál Voice of America News.

Ako teda vidno, starosť o palestínske či hocijaké iné obyvateľstvo určite nie je stredobodom Erdoganovho skutočného záujmu. Práve naopak, jeho vyhlásenia o zabránení masakru sú vypočítavá mocenská hra alebo výpoveď o tom, že je na jedno oko slepý.

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

0

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.