Môže byť Sulík homofóbom roka?

Slovenské LGBT hnutie je vo vojne proti všetkým, celému spektru našej politiky. Ukazuje to na jeho sektársky charakter.

Pravda upozornila na päť údajne homofóbnych výrokov, z ktorých jeden získa cenu týchto spoločensky okrajových združení. Nerozumiem, prečo to Pravda robí, anketa nemá žiadnu výpovednú spoločenskú hodnotu, hovorí viac o organizátoroch ako o krajine. Nuž ale prosím.

Autormi výrokov sú: ministri Naď, Sulík a Matovič, poslanci Šofranko a Fico. Výroky, ktoré by mali pohoršovať, znejú takto:

Naď: “Som za registrované partnerstvá, ale nie pre homosexuálov.”  

Fico: “Duchovná obroda slovenského národa je dôležitejšia ako fyzické potreby homosexuálov.”

Šofranko: „Samozrejme, neodcudzujem ani nesúdim ľudí rovnakého pohlavia, ale tradičná rodina je základ.”

Sulík: “Sme za registrované partnerstvá, nie sme za manželstvá homosexuálnych párov a sme proti adopciám detí homosexuálnymi pármi… Ja nepovažujem za diskrimináciu, keď si oni nesmú adoptovať dieťa. Dieťa má právo na to, aby vyrastalo v štandardnej rodine…” 

Matovič: “Peťko, prosím, podpíš to Robkovi, nerob drahoty. … Šup, šup, mucko.”

Príde vám to absurdné? Iste, ale niečo k tomu treba dodať.

Po prvé, ak niekto považuje päť v podstate banálnych výrokov, z toho jeden nepodarený vtip, za celoštátnu tému na anketu, je to smiešne. Najmä ak by mal byť homofóbom roka najvplyvnejší liberálny politik u nás, Richard Sulík.

Lenže ono to nie je len trápne. Je to sektárske.

Práve sektárom absolútne prekáža aj ten, kto zastáva otvorene liberálnu, ale nie stopercentne ideologicky dúhovú pozíciu. Tento prístup je kľúčom k pochopeniu identity politics, teda poňatia politiky, kde je identita rámcom aj väzením. Citizens are made, not born, napísal v svojej eseji Once and Future Liberal Mark Lilla, ktorý tvrdo skritizoval identity politics v Amerike, celé to univerzitno-mediálne hnutie feministiek, BLM a progresívcov. A to je Lilla ľavicový liberál. Napriek tomu mu prekáža, ak niekto zastáva názor, že o systematickom rasizme môžu hovoriť len čierni, o homofóbii len homosexuáli, o potratoch iba ženy.

Prečo vlastne? Prečo je potrebné vylúčiť z debaty názorového oponenta, ktorý nemá vašu identitu? Nehovorí azda vašou rečou? Nie je schopný formulovať argument, s ktorým možno polemizovať? Nič z toho. Pretože podstatou je kontrola debaty. V podstate spoločenská cenzúra, kde ak kontrolujete záujmové združenie (cech, klub, mimovládky), kontrolujete celú spoločnosť. Radikáli si ľahšie udržia kontrolu v cechu ako v celej spoločnosti. Preto to robia.

Súvisí s tým aj dôvod, prečo je stále potrebné vymýšľať nové názvy a nové a stále okrajovejšie identity – nestačí rasizmus, treba systematický rasizmus, nestačí homo –, už ani LGBT, stále treba pripájať nové písmeno atď. Platí to k súčasnosti aj k minulosti, preto americkí progresívci tak ostro kritizujú osvietencov z minulosti, ako bol Jefferson či Washington. A sochy padajú.

Podstatou je opäť kontrola debaty. Máme tu dočinenia s progresívnou cirkvou, ktorá chce svoje dogmy uvaliť na celú spoločnosť. Preto si osvojuje postavenie kléru, výnimočnej vzdelanej a uzavretej kasty, ktorá dokáže hodnotiť, čo je morálne a čo nemorálne, čo prípustné a neprípustné, čo je hriech a za čo sa treba spoločensky kajať. Alebo skončiť odsúdený v pekle, za čiarou, s nápisom fašista.

Rozdiel oproti kresťanským cirkvám a denomináciám je, že tie svoju náboženskú vieru a jej dogmy nevynucujú celej spoločnosti. Aplikujú ich na svojich veriacich. Desatoro majú rozdelené na dve tabule, pomerne zásadne rozlišujú, čo je poznanie rozumu a čo je poznanie viery, čo vyplýva zo sveta okolo a čo zo Zjavenia. Dobrý človek (občan) a dobrý kresťan sú odlišné kategórie. Žiť podľa prirodzeného zákona nestačí, lenže to sa týka iba príslušníkov cirkvi, nijako to neviaže ľudí bez viery.

Progresívna cirkev myslí inak. Nerozlišuje. Svoju vieru považuje za univerzálnu a záväznú. Na posmrtný život sa neverí, preto treba všetko vybojovať tu na zemi.

Prvý problém je, že sa s tým nedokážu nikde úplne presadiť, a druhý problém je, že progresívna cirkev sa stále viac radikalizuje.

Už nestačí, že homofóbom je nejaký konzervatívny revizionista či kazateľ, homofóbmi sú už aj liberáli. Netolerantnými sú lesby, ktoré nepodporujú radikálne požiadavky nových písmen a identít za písmenami LGB. Nehodnými sú liberálni osvietenci spred dvoch storočí.

Podstatou problému je, že tieto hnutia ohrozujú občiansku spoločnosť. Niečo, čo máme všetci spoločné (občianstvo), rozdeľujú a triedia, aby znemožnili debatu o výhodách a sociálnych benefitoch, pretože odpoveď vlastnia iba oni. Hovoria tomu práva, ale o ľudské práva pritom nejde, skôr o ich ohrozenie.

Neexistuje na to lepší príklad ako označenie Sulíka za homofóba. Je to presne to isté, ako keď hnutie BLM a woke-progresívcov ničilo sochy Winstona Churchilla, ktorý bojoval proti Hitlerovi, a Tadeusza Kościuszka, ktorý bol kritikom otroctva. Hovorí sa tomu radikalizácia.

Skratka k tomu, aby tieto organizácie skončili na okraji okraja, kde je ich miesto, je práve víťazstvo Sulíka v tejto trápnej agitke.