Spor o kolúznu väzbu: Keď nad podstatou problému stojí účelovosť

V ďalšom koaličnom strete nejde len o novú zákonnú podobu kolúznej väzby, ide o to, či sa po rokoch deformovania spoločnosti vôbec naplní spravodlivosť.  

Súčasné pravidlá kolúznej väzby platia na Slovensku od roku 2006. Problémy vyplávali na hladinu po viac ako 15 rokoch. Potvrdzuje sa, že zákony by sa mali tvoriť do zlých časov. Vtedy sa overí ich kvalita.

Od roku 2006 platí, že základná dĺžka väzby je sedem mesiacov. Pri prečine je maximálne jeden rok, pri väzobnom stíhaní za zločin tri roky a za obzvlášť závažný zločin až štyri roky. V súčasnosti sú na Slovensku v kolúznej väzbe necelé dve stovky ľudí. Najviditeľnejší z nich sú, pochopiteľne, tí, o ktorých je najväčší mediálny záujem – vysoko postavení policajti, prokurátori, sudcovia.

Práve v tom je problém. Kým sa vo väzbe za tvrdých podmienok, ako ich stanovuje zákon, nachádzali obvinení bez politických známostí, málokto si to všímal, hoci v Slovenskej advokátskej komore sú presvedčení, že i vtedy sa používala neprimerane (Štandard o tom písal tu).  

Keď sa v takejto väzbe ocitli veľkí hráči spojení s politickým pozadím, je pochopiteľné, že strany, hlavne Smer, sa začali búriť. Majú sa o čo oprieť, napokon to potvrdila sama ministerka Mária Kolíková, ktorá pripustila, že kolúznu väzbu treba zmierniť, a sama prišla s návrhom na zmenu zákona (Štandard o tom písal tu).

Kým donedávna bola vo vládnej koalícii zhoda, všetko sa zmenilo zadržaním bývalého šéfa Slovenskej informačnej služby Vladimíra Pčolinského nominovaného vládnym hnutím Sme rodina. Nebyť smrti policajného exprezidenta Milana Lučanského vo väzení a uvalenia kolúznej väzby na Pčolinského, asi by sme sa žiadnych návrhov na zmenu tohto inštitútu nedočkali. Teraz sú na stole hneď dva návrhy – jeden od Kolíkovej, druhý od Sme rodina.

Oba zmäkčujú tvrdosť kolúznej väzby a podobajú sa na seba. Odlišujú sa v tom, že Kolíková si necháva otvorené zadné dvere.

V návrhu Kolíkovej je zakomponovanie viacerých výnimiek, ktoré umožňujú väzbu predlžovať, a bude záležať na tom, ako sa bude s nimi narábať. To platí i pre všetkých tých, ktorí sú už v súčasnosti vo väzbe. Ak sa obvinenému už dokázalo, že vplýval na svedkov, alebo sa proti nemu vedie trestné stíhanie pre trestný čin spáchaný organizovanou, zločineckou alebo teroristickou skupinou, jeho väzba bude môcť byť dlhšia ako všeobecne navrhovaných päť mesiacov.

Toto zrejme prekáža Borisovi Kollárovi a jeho hnutie prichádza s vlastným návrhom. Obáva sa, že Pčolinského prípad sa bude posudzovať podľa výnimiek Kolíkovej novely. Preto je ochotný ísť do novej vládnej krízy.

Zákony sa robia do zlých časov. Už nielen do tých nedávnych zlých, keď zločin prerástol do špičiek spoločnosti. Ale aj do tých, keď partneri vo vláde vyťahujú proti sebe tú najťažšiu muníciu, používajúc na to štátny aparát.

Kolúznu väzbu treba zmeniť, ale zákon by sa určite nemal písať účelovo. Ak nastal takýto stret medzi Kolíkovou a Kollárom, na ktorom sa priživujú opozičné strany so smútkom za nechtami, postoje sú účelové. Škoda pre našu spoločnosť, chce sa dočkať spravodlivosti.