Rodinná politika dostala ďalšiu ranu, bude stáť viac ako 45 693 krát 333 eur

Náhle rozhodnutie vládnych strán vyplatiť najbiednejším rodinám jednorazovú detskú dávku naznačuje, že o nejakej ucelenej koncepcii rodinnej politiky možno len snívať.     

Štandard pred týždňom upozorňoval, ako sa rozbehlo vzájomné predháňanie politikov, kto obarí voličov silnejším sociálnym cítením. Bez ohľadu na príslušnosť k vláde alebo opozícii. Žiaľ, príbeh pokračuje. Ako inak nazvať najnovšiu dohodu vo vládnej koalícii, že rodiny v núdzi dostanú na každé dieťa jednorazovú dávku 333 eur?

Magické číslo sa určite nezrodilo len tak. Preskočiť 300 eur Petra Pellegriniho nebolo jednoduché – 301 by bilo do očí odhalením zdroja inšpirácie, 400 by bolo priveľa. Pellegrini bol napriek nižšiemu marketingovému číslu veľkorysejší, peniaze mali ísť rodičom všetkých detí. Rovnako ako vládni politici by nedával zo svojho, ale krvácajúce verejné financie momentálne na starosti nemá, tak čo?

Vládne strany nasadili číslo, ktoré si každý ľahko zapamätá, ale nedoprajú všetkým. V prvom kole iba rodinám, ktoré majú deti a sú v núdzi. Bude to lacnejšie a je v tom ešte silnejší sociálny náboj. Deti Borisa Kollára nedostanú Pellegriniho 3 000 eur, nedostanú nič. Predseda Sme rodina veľkoryso dožičí iným.

To, že vláda zadlží štát ďalšími 15 miliónmi eur, nie je také hrozné ako avizovaných Pellegriniho 330 miliónov. Nuž, asi nie div, lebo v ten istý deň vláda odsúhlasila zvýšenie tohtoročného schodku štátneho rozpočtu o 3,4 miliardy eur. Nejakých 15 miliónov sa pri tých miliardách stratí, 330 miliónov by bolo cítiť viac.

Inšpirácia vládnej koalície opozičnou hodenou rukavicou bola zjavná, zvlášť keď sa Boris Kollár prihlásil k Pellegriniho kroku aj za cenu rozbroja s partnermi. Zabralo to, parlament vo štvrtok zmietol zo stola opozičný návrh a vládny môže rezonovať v ušiach voličov až do vyplácania prvých príspevkov.    

Dávku 333 eur tak dostanú rodičia na 45 693 detí. Mimochodom, odkiaľ je toto číslo?

Vychádza z marcových štatistík Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny. Presne toľko bolo vtedy dávok pre rodiny s nezaopatrenými deťmi v hmotnej núdzi.

Prehltnime, že vláda ide pomáhať práve takýmto spôsobom. Vzniká však ďalšia otázka. Pôjde pomoc tam, kde ju ozaj treba? Odpoveď sa natíska, že samozrejme. Veď tí najbiednejší potrebujú najviac. Ale pozor, ide o pandemickú dávku, všetko sa odvíja od covidovej krízy. Nazrime do ďalších štatistík.

V nasledujúcom grafe je porovnanie dvoch ukazovateľov. Podľa posledných známych štatistík do konca minulého roka epidémia najviac usmrcovala v trenčianskom a nitrianskom kraji (modré stĺpce, Štatistický úrad), ale najviac poberateľov dávok v hmotnej núdzi je podľa marcových ukazovateľov v košickom a prešovskom kraji (oranžové stĺpce, Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny). Vládne príspevky teda nepôjdu najhojnejšie tam, kde čínsky vírus usmrcoval najviac. Úplne najhoršie bude na tom trenčiansky kraj s najvyššou úmrtnosťou, ale s druhým najnižším nárokom na vládne príspevky.

Iste, uvedené čísla treba brať s rezervou, lebo nepoznáme regionálne údaje o úmrtiach na covid za tento rok. Azda ich pozná vláda, no pravdepodobnosť, že by sa 333-eurové dávky na deti prideľovali podľa rozsahu zásahu pandémiou, je nízka.

Čo si o tom myslieť? Ide o výstrel od pása, vyplašenú reakciu na opozičný populizmus, rozhodnutie prijaté narýchlo využívajúce len nedávno zverejnenú štatistiku sociálnych dávkach.

Ohlásený zámer je o to nešťastnejší, že vládni politici ho prijímajú v čase, keď sa v rámci daňovo-odvodovej reformy začína intenzívne hovoriť o rodinnej politike. Vzbudzuje pochybnosti, ako budú vyzerať ďalšie rozhodnutia. A či vôbec bude nejaká koncepčná politika.