Smatana: Penále pre nezaočkovaných si pri tejto polarizácii obyvateľstva neviem predstaviť

Očkovať by sme mali, kým ľudia vnímajú benefity a boja sa, cez leto záujem o vakcíny opadne, predpokladá analytik a poradca na ministerstve školstva Martin Smatana. Podmieniť hromadné podujatia aj cestovanie očkovaním alebo negatívnym testom je podľa neho správne. Plošné neadresné testovanie je nezmysel, mali by sme sa riadiť výsledkami testov z odpadových vôd, myslí si.

Začína panovať konsenzus, že pandémia je na ústupe. Niektoré štáty s vysokou preočkovanosťou ako Veľká Británia či Írsko hlásia nulovú úmrtnosť. Je isté, že sa vyhneme jesenným lockdownom?

Nie, túto istotu nemáme my a ani iné štáty. Seychely zaočkovali prvou dávkou 85 percent ľudí a Maledivy približne 70 percent, napriek tomu zažili nedávno pomerne agresívnu vlnu nákazy. Situácia na Seychelách sa stále horší, včera dosiahol 7-dňový priemer nakazených 2 600 prípadov na milión obyvateľov. Začiatkom apríla mali zaočkovaných asi 60 percent obyvateľov a napriek tomu v priebehu mesiaca vzrástol počet nakazených desaťnásobne. Zo všetkých týchto prípadov bolo 80 percent nezaočkovaných. Domáce obyvateľstvo je ale aj tak v lockdowne. Rovnako sú na tom Maledivy, kde počty nakazených stále stúpajú.

Kde hľadať príčinu?

Obom štátom zrejme neprospieva prílev turistov, keďže pozitivita cestujúcich sa môže objaviť až po niekoľkých dňoch a ani skoré PCR testy ju nemusia objaviť. Aj v podmienkach Slovenska sme boli pred rokom svedkami toho, že otvorenie hraníc zhoršilo pandemickú situáciu. Je veľmi pravdepodobné, že sa to zopakuje aj tento rok.  

Prečo?

Klesá počet testovaných, pretože máme menej nakazených a nemáme taký prehľad o vývoji epidémie. Ak podľahneme pocitu, že všetko je v poriadku, dostaneme sa do rovnakej situácie. Vrátia sa dovolenkári, deti pôjdu do škôl a máme tu ďalšiu vlnu.

Čo navrhujete, aby sme takémuto scenáru predišli?

Skvelou príležitosťou je testovanie z odpadových vôd. Slovenská technická univerzita zverejnila výsledky testov, podľa ktorých dokáže odhaliť ohnisko dva týždne pred nárastom pozitivity na testoch. Neviem však, v akom štádiu je spustenie tohto projektu z akademických štúdií do reálnej praxe naprieč celým Slovenskom.

Otázne teda je, aká bude rýchlosť očkovania. Na jednej strane máme dostatok vakcín, na strane druhej sa zrejme ľuďom počas leta nebude chcieť.

Áno, dokazujú to aj príklady iných štátov. Izraelská krivka zaočkovanosti spočiatku prudko vystrelila nahor, ale v posledných týždňoch stagnuje. Po dosiahnutí určitého percenta je oveľa ťažšie ľudí presvedčiť zaštepiť sa. Srbsko sa napríklad vydalo cestou finančnej odmeny pre zaočkovaných, USA ponúka zamestnávateľom rozličné výhody či iné „darčeky“…

…niektorí odborníci navrhujú nielen metódu cukru, ale aj biča a navrhujú, aby pre nezaočkovaných platil lockdown. Čo si o tom myslíte?

Čím lepšia bude epidemická situácia, tým bude menší záujem očkovať sa. Obavy zo seychelského scenára sú reálne. Penále pre nezaočkovaných si však pri súčasnej polarizácii obyvateľstva neviem predstaviť. Približne pred dvomi rokmi mala Andrea Kalavská [exministerka zdravotníctva, pozn. red.] v parlamente prejav o očkovaní detí, môžete si ho pozrieť napríklad na YouTube. Z komentárov pod videom uvidíte, aká bol už v danom čase spoločnosť rozdelená, a to išlo o vakcíny, ktoré používame desiatky rokov a dobre ich poznáme. Keby sme zaviedli lockdown pre nezaočkovaných pri súčasnej polarizovanej vyčerpanej a znechutenej spoločnosti, všetkým by to len ublížilo a minulo by sa to účinku.

Dosiahneme kolektívnu imunitu budúci rok?

To závisí od iných štátov. Ak niektoré krajiny nepreočkujú svoju populáciu, môžu koronavírus ďalej šíriť aj mimo svojich hraníc, ako sme videli počas poslednej vlny. Myslím si, že preto budeme mať po lete regionálne ohniská pandémie. Obávam sa, že ak ľudia neuvidia jasný benefit očkovania, nebudú mať oň záujem a nepreočkuje sa dostatočný počet ľudí. Covid by tak s nami ostal ako chronické ochorenie, ktoré nás bude vyčerpávať a frustrovať.

Čiže nie sú vylúčené ďalšie tisíce mŕtvych na covid?

To by som netvrdil. Pozitívom preočkovanosti napríklad je, že nerastie počet hospitalizovaných a mŕtvych, o čom svedčia spomínané Sechely či Maledivy. Vakcíny chránia pred ťažkým priebehom ochorenia COVID-19, ale nemusia plne chrániť pred nákazou a jej šírením, čo si v konečnom dôsledku vyžiada tvrdé opatrenia. Nemusíme mať plné nemocnice, stále však hrozí, že budeme mať zatvorené niektoré okresy podľa lokálneho vývoja epidemickej situácie.

V súčasnosti by sme sa však mali skôr zamerať na zaočkovanie tých, čo sa smú.

Áno, treba zaočkovať čo najväčšie percento dospelých, kým vnímajú benefity a ešte sa ako-tak boja pandémie, pretože očkovacie látky na to máme. K začiatku mája sme dostali 1,8 milióna dávok a len za samotný máj by sme mali dostať ďalších 1,5 milióna. Ministerstvo zdravotníctva ale v tomto smere vychádza v ústrety. Očkovať majú aj všeobecní lekári, čo je dôležité pre tých, čo dôverujú len svojmu lekárovi a inak by sa zaočkovať nedali. Výborne fungujú aj mobilné očkovacie tímy, ktoré sa dostanú k ťažko chorým a imobilným či vylúčeným komunitám. Posúvame sa správnym smerom, hráme však o čas.

Od 1. júna budeme očkovať aj Sputnikom. Zo štatistík nevieme určiť, aká časť populácie sa ním dá zaočkovať. Má vôbec zmysel štepiť neregistrovanou vakcínou?

Podľa posledného prieskumu agentúry Focus by sa iba Sputnikom dalo zaočkovať 7,3 percenta záujemcov. Zaujímavé však je, že len tretina z toho sa podľa prieskumu reálne chce aj dať očkovať, hovoríme teda približne o vzorke 100-tisíc záujemcov. Slovenská akadémia vied robila ten istý prieskum približne pred mesiacom a vyplynulo z neho, že očkovať iba Sputnikom by sa dalo len približne 55-tisíc ľudí. V takom prípade ide približne o jedno až dve percentá populácie, ale je dôležité zaočkovať túto vzorku, ak si to žiada a inú vakcínu nepripúšťa.

Ako vnímate politizáciu diskusie okolo Sputnika?

Politizáciu neregistrovaných, nekategorizovaných alebo experimentálnych liekov sme tu už mali. Keď bol predsedom vlády Peter Pellegrini, riešila sa drahá liečba pre štyri deti so spinálnou svalovou atrofiou [genetické, progresívne a často smrteľné ochorenie, ktoré ovplyvňuje schopnosť pacientov chodiť, jesť a napokon aj dýchať, pozn. red.]. Zbierku peňazí si vtedy vzala pod svoje krídla strana Sme rodina. Ja sa staviam na stranu používania registrovaných liekov, a to z viacerých dôvodov.

Môžeme si to ilustrovať na príklade vakcín. Poznáme vzácne prípady, keď Vaxzevria spôsobuje tromboembolické ochorenia. Európska lieková agentúra (EMA) tieto zriedkavé nežiaduce účinky zbiera od všetkých štátov, bez jej pričinenia by sme si ich nemuseli všimnúť. Sputnik je tiež vektorovou vakcínou, bez registrácie v EMA nám teda niektoré nežiaduce účinky môžu uniknúť. Nemusí to tak byť, ale pre každý prípad máme takéto liekové agentúry.

Pri porovnaní týchto dvoch vakcín môžeme ostať. Po podaní prvotnej žiadosti do EMA dostala AstraZeneca odpoveď, že sa ňou nesmú očkovať ľudia nad 55 rokov, pretože nemali z tejto kategórie dostatočné klinické údaje. Sputnik pritom v štúdii publikovanej v časopise The Lancet operuje v tejto vekovej kategórii s podobnou vzorkou ľudí. Včera bola zverejnená v časopise The Lancet analýza deviatich vedcov tejto štúdie, kde konštatovali viaceré nezrovnalosti a otvorené otázky v štúdii. Odpovede na ne by sa získali práve pri jej registrácii.

Keby sme Sputnik mali skôr, jeho hodnota by vzrástla. Každým ubiehajúcim dňom sa však znižuje, pretože máme registrované vakcíny.

Sputnik by sme možno mali skôr, keby sme postrážili témy, ktoré zvyšujú jeho dôveryhodnosť. Na začiatok stačilo oznámiť jeho príchod koaličným partnerom a zverejniť zmluvu. Tlačová beseda na košickom letisku bola možno pekná a dobre sa na ňu pozeralo, ale v konečnom dôsledku to bolo nedomyslené.

Čo sa zmení od 1. júna, keď ľudia dostanú možnosť vybrať si vakcínu?

V tento deň podľa mňa zistíme, aký je reálny záujem o očkovanie na Slovensku.

Presiahneme do konca letných prázdnin hornú hranicu 38 percent, o ktorej hovoril exšéf Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) Róbert Suja?

Ak budeme očkovať súčasným tempom, na začiatku školského roka zaštepíme prvou dávkou približne 60 percent ľudí. Ak by sme očkovali dvakrát rýchlejšie, zaočkovali by sme obomi dávkami 60 percent. Do konca júna zaočkujeme maximálne 46 percent záujemcov, nakoľko to je limit počtu očakávaných dodávok vakcín.

Viaceré európske štáty začali po tromboembolických ochoreniach očkovať vakcínou Vaxzevria starších ľudí nad 55 rokov, keďže u nich sa tieto nežiaduce účinky nevyskytli. Môžeme predpokladať takúto zmenu vakcinačnej stratégie aj na Slovensku?

Myslím si, že sa bude odporúčať starším ľuďom. Zároveň bude voľný výber vakcín, takže nedokážem odhadnúť záujem o túto očkovaciu látku. Možno sa stále nájdu ľudia, ktorí budú viac dôverovať vektorovej technológii než mRNA, alebo nebudú chcieť čakať tak dlho na Pfizer.

Primárnym dôvodom pozastavenia očkovania vakcínou Vaxzevria sú meškajúce dodávky. Zároveň toto rozhodnutie prichádza v čase, keď Štátny ústav pre kontrolu liečiv uviedol, že je pravdepodobný súvis medzi úmrtím a očkovaním touto látkou. Nemyslíte, že to opäť zníži dôveru vo vakcíny, a tým aj záujem o štepenie?

Je každého osobným rozhodnutím, aké riziko je ochotný podstúpiť a čím sa dá zaočkovať. Myslím si, že kľúčová je tá vakcína, ktorú človek môže dostať, nakoľko riziko z covidu a riziko veďlajších účinkov po očkovaní je neporovnateľné. Chápem ale stanovisko ŠÚKL aj ministerstva, ale verím, že podobne ako v iných krajinách sa Vaxzevria vráti naspäť do procesu očkovania pre tie skupiny ľudí, kde nepredstavuje riziko.

Načrtli ste, že by mohli očkovanie zrýchliť všeobecní lekári, na druhej strane to môže spomaliť leto. Čo bude silnejší faktor?

Do veľkej miery to bude závisieť od toho, či sa očkovaním podmieni cestovanie alebo vstup na hromadné podujatia. Vo veľa štátoch pozorujeme, že spoločne so zaočkovanosťou stúpa vôľa zaočkovať sa. Netrúfam si však povedať, či sa exšéf NCZI vo svojich odhadoch o percente zaočkovaných mýli. Svojho času to vyzeralo desivo, ale keď sa pozrieme na počet ľudí v čakárni, je rovnaký ako ten spred dvoch týždňov, ale medzičasom sa zaočkovalo 150-tisíc ľudí. Nevieme, s čím to súvisí. Prvého júna požiada o preferovanú vakcínu každý, kto má záujem. Vtedy uvidíme, či máme problém, ale je to zvládnuteľné.

Čo ďalej s pravidelným testovaním? Mali by sme ho zavrhnúť, alebo ponechať ako sekundárny obranný mechanizmus popri očkovaní?

Svojho času som kritizoval plošné testovania, ale zrušenie testovania je druhým extrémom. Ak chceme miminalizovať riziko ďalšej vlny, tak by sa mali testovať skupiny obyvateľstva, ktoré nie sú zaočkované a sú vírusu exponované. Napríklad v Anglicku dvakrát týždenne testujú žiakov samotestami, hoci majú zaočkovanú oveľa väčšiu časť obyvateľstva než my. To isté sa deje v Rakúsku, Švajčiarsku a ďalších štátoch, pointou je minimalizovať riziko nákazy u skupín, ktoré nie sú chránené vakcínou. Pravidelné testovanie má svoj zmysel, pochopitelne za určitej epidemiologickej situácie.

Ale pol miliardy je veľa peňazí.

Áno, je to spôsobené neadresným testovaním. Antigénový test, ktorý platí sedem dní, nemá prakticky žiadne opodstatnenie. Po uvoľnení opatrení sa môžete nakaziť hocikedy, pretože sa stretávate s ľuďmi s rôznou sieťou kontaktov. Jeden pozitívny vychádza na približne tisíc eur a ak odrátame potenciálne falošne pozitívnych, zvýši sa jeho cena na 1 500 eur. Na porovnanie, jeden zachytený prípad pomocou PCR testov vychádza približne na 280 eur. Antigénové testy majú svoje opodstatnenie v ohniskách a sociálne uzavretých skupinách, cena jedného pozitívneho počas pilotného testovania na Orave dosiahla len niečo viac ako 200 eur. Plošné neadresné používanie je však nezmysel.

Na to vyzývala už dávno Európska komisia. Dá sa povedať, že neadresné testovanie v niektorých prípadoch ešte zhoršilo pandemickú situáciu, keďže falošne negatívni sa stretávali s ľuďmi a šírili nákazu ďalej?

Nie je to vylúčené, ale dokázať sa to nedá. Antigénové testy však majú veľký potenciál. Keď sme nakúpili 35 miliónov samotestov, kritizoval som tento nákup, pretože ostali nevyužité. Nedokážem pochopiť, prečo sme ich napríklad nerozdali školákom, či prečo ich po uvoľnení opatrení nerozdáme do rodín, aby sa ľudia mohli otestovať pred hromadným stretávaním v rámci rodín či pred návštevou podujatí. Teraz, keď je situácia výrazne lepšia, by tieto testy slúžili ako výborný doplnok znižovania rizika.

Cestou je teda ponechať testovanie v určitej forme a prísne reštrikcie cez leto, aby mali výhody len otestovaní či zaočkovaní?

Áno, napríklad na futbalový zápas by sa dostali len zaočkovaní alebo napríklad otestovaní s platným antigénovým testom z toho dňa. Tí s PCR testom by ho mohli mať aj starší, pretože ide o presnejší test, ktorý zachytí infekčného človeka skôr. Na takomto princípe fungujú viaceré európske štáty.

Povedzme, že tieto kritériá dodržíme. Môžeme garantovať, že takto o rok sa zbavíme aj testovania?

Áno. Myslím si, že ak sa zaočkuje dostatočný počet ľudí a epidemiologická situácia bude stabilná, testovanie bude prebiehať primárne z odpadových vôd. Ak zistíme, že niekde narastá virálna nálož, môžeme tam neskôr zaviesť povinné pretestovanie alebo určitý intervenčný mechanizmus. Testovanie z odpadových vôd môžeme robiť každý deň a nie je drahé. Nezasahuje tiež do našich bežných životov.

Sme teda z najhoršieho von?

Skoro všetky štáty zažili po uvoľnení opatrení menšiu vlnu. Ešte nevieme, či k tomu príde aj u nás a pôjde o väčší alebo menší nárast. Máme takmer 25 percent občanov zaočkovaných prvou dávkou, čo je oveľa viac, než mali pri otváraní Nemecko alebo Rakúsko, ktoré takéto vlnky zažili.

Stačí na cestovanie zaviesť covid pasy? Ani na základe nich nebude možné infekčných úplne odchytiť.

Veľká skupina ľudí bude covid pasy pokladať za narušenie ich osobných práv, ale jesennú vlnu do veľkej miery spôsobili práve dovolenkári. Alternatívou je dúfať, že tretia vlna nepríde alebo zaviesť prísne pravidlá pri vstupe do krajiny. Nový Zéland, Island a iné ostrovy, kde sa to ľahko implementuje, boli práve pre svoju izoláciu v jesennej vlne také úspešné. Ľudia však špekulujú a pokúsili by sa prejsť cez uzavreté hranice. Stačí jedna neodchytená nákaza, vytvorí sa ohnisko a čakajú nás týždne jeho hasenia.