Vynálezca a strojmajster, fyzik i astronóm: pred troma storočiami sa narodili bratia Hellovci

V 18. storočí pôsobila v Štiavnických Baniach rodina Hellovcov. Jeden z bratov spolu s otcom pracoval na stavbe dômyselných banských strojov a tajchov, druhý zasa ohuroval svet vo fyzike i astronómii.

Pred viac ako tristo rokmi sa 15. mája narodili hneď dve významné slovenské osobnosti. Reč je o Jozefovi Karolovi Hellovi narodenom v roku 1713 a jeho mladšom bratovi Maximiliánovi Rudolfovi Hellovi, narodenom v ten istý deň roku 1720 (aj keď o presných dátumoch narodenia i úmrtí panujú isté nezhody). Obaja sa významne zapísali nielen do slovenských dejín.

Národnosť bratov je otázna. Ich otcom bol strojmajster a staviteľ štiavnických tajchov Matej Kornel Hell a matka Juliana Viktória Staindlová. Ako rodné jazyky bratov prichádza do úvahy slovenčina a nemčina. Vieme to podľa zápisu Maximilána Hella do jezuitského rádu, ktorý hovorí, že Maximilán dobre ovláda latinčinu, nemčinu a slovenčinu.

Hlava rodiny Kornel Hell bol podľa úradného zápisu natione Bohemus, teda bol buď Čech, pochádzajúci z Čiech alebo Moravy, ale potenciálne aj Slovák, protestant. Inde sa označuje ako nemecký úradník. O matke okrem jej nemecky znejúceho mena viac nevieme.

Vynálezca čerpacích strojov

Rodina Hellovcov žila v obci Vindšachta, dnes časť Štiavnických Baní. Starší brat Jozef Karol sa po štúdiách na škole začal učiť u otca stavbu a údržbu banských strojov. V roku 1737 išiel študovať banskú mechaniku a hydrauliku na banskej škole u slovenského profesora a kartografa Samuela Mikovíniho. V roku 1744 sa stal strojmajstrom a po smrti otca hlavným strojmajstrom erárnych baní v Banskej Štiavnici.

Spolu so svojím otcom a Mikovínim sa zaslúžili o stavbu úctyhodného systému vodných nádrží (takzvaných tajchov) v okolí Banskej Štiavnice. Zároveň sa Jozefovi Karolovi Hellovi pripisuje viacero prvenstiev či vynálezov.

Navrhol a zostrojil vahadlový, vodostĺpcový, vzdušný i ohňový čerpací zdroj. Tie slúžili na odčerpávanie vody z baní. Pravdepodobne ako prvý na svete použil pohon na stlačený vzduch. Postavil tiež zariadenie na čistenie vzduchu v baniach.

Fungovali aj 200 rokov

Svojimi vynálezmi a strojmi výrazne prispel k zlepšeniu pracovných pomerov baníkov. Spolu so Samuelom Mikovínim mal leví podiel na mechanizácii a celkovom rozvoji baníctva v Banskej Štiavnici i okolí. Nevenoval sa však len banským strojom, staval aj hasičské striekačky či stroje na drvenie rudy.

Jeden z Jozefových strojov, konkrétne vodostĺpcový čerpací stroj, fungoval až do roku 1960 v šachte Lill v Hodruši. V roku 1966 bol stroj inštalovaný v Banskom múzeu v prírode v meste Banská Štiavnica a patrí medzi svetové unikáty.  

Napriek svojim vynálezom a prínosu zomrel Jozef Karol Hell v chudobe 11. marca roku 1789. Stalo sa tak v Štiavnických Baniach, jeho hrob je však neznámy. Národná banka Slovenska vydala viacero minci, ktoré si pripomínajú túto významnú osobnosť.

Filozof i astronóm

Mladší brat Maximilián Rudolf sa vydal trochu inou, no rovnako významnou cestou. Ako 18-ročný vstúpil do jezuitského rádu, vo Viedni študoval filozofiu, logiku a prírodné vedy. V roku 1750 ho vysvätili za kňaza, dva roky nato získal titul doktora filozofie.

Po promóciách odišiel do mesta Kluž v dnešnom Rumunsku, kde prednášal matematiku, fyziku a astronómiu. Maximilán tu vybudoval hvezdáreň, pričom sa neskôr zaslúžil o výstavbu hvezdární aj v Trnave, Budíne i Jágri. Od roku 1755 zastával funkciu riaditeľa univerzitného observatória vo Viedni.

Za najväčšiu udalosť v Maximilánovom živote sa považuje expedícia za polárny kruh v roku 1768, ktorá smerovala na dánsky ostrov Vardö. Tam astronóm pozoroval prechod Venuše popred slnečný disk.

Mapa Mesiaca

Hell si získal úctu vo vedeckej komunite množstvom vedeckých prác. Spomenutým pozorovaním Venuše potvrdil svoje predošlé objavy o tom, že táto planéta nemá žiadny mesiac. Presne vypočítal tiež vzdialenosť Zeme od Slnka či zmenu relatívnej uhlovej pozície Slnka (takzvaná paralaxa). Okrem iného sa vo svojich výskumoch venoval polárnej žiare a magnetickým poliam.

Vo svojich vedeckých štúdiách a astronomických ročenkách vydal i mapu mesiaca, ktorá sa používala ešte v 20. storočí. Bol členom vedeckých spoločností v Paríži, Kodani, Štokholme či Londýne. Umrel v roku 1792 na zápal pľúc.

Na Mesiaci je po Maximiliánovi Hellovi pomenovaný kráter, jeho meno nesie i planétka MaxHell, hvezdáreň v Žiari nad Hronom či Základná škola s materskou školou Maximilána Hella v Štiavnických baniach. V roku 2010 mu Slováci odhalili pamätnú bustu na cintoríne v rakúskom meste Maria Enzersdorf.