Izrael sa bráni raketám drahou protivzdušnou obranou. Nastupujú finančné kalkulácie

Izraelský systém protivzdušnej obrany Železná kupola pravdepodobne nedovolí Palestínčanom spôsobiť Izraelu veľa priamych materiálnych škôd. Palestínčania však môžu raketovými útokmi spôsobiť židovskému štátu značné finančné škody nepriamo. Paradoxne práve prostredníctvom samej Železnej kupoly.

Medzi Izraelom a Palestínčanmi vypuklo na začiatku mája najhoršie násilie od roku 2014. Kým izraelská armáda vo štvrtok skoro ráno bombardovala objekty hnutia Hamas v palestínskom pásme Gazy a jej generálny štáb sa chce oboznámiť s plánmi možnej pozemnej invázie, Palestínčania vypálili na židovský štát už viac než 1 500 rakiet.

Efektivita Železnej kupoly

Izraelčania sa z hľadiska svojej bezpečnosti už tradične spoliehajú na systém protivzdušnej obrany (PVO) s názvom Železná kupola (po hebrejsky Kipat barzel), ktorý zaradili do výzbroje izraelskej armády v roku 2011. Vývojár systému, izraelská forma Rafael, hovorí o jeho až 90-percentnej účinnosti, hoci kritici udávajú hodnou na úrovni 60 až 80 percent. Poukazujú pritom na skutočnosť, že počas eskalácie izraelsko-palestínskeho konfliktu v roku 2019 zostrelil tento systém len 480 rakiet z celkových 1 300. Treba však brať do úvahy, že počet zachytených rakiet spravidla nezahŕňa palestínske rakety, ktoré Železná kupola ignorovala, keďže ich trajektóriu vyhodnotila ako nie nebezpečnú pre obytné budovy a obývané oblasti.

Viacerí experti sa na základe dostupných informácií zhodujú, že izraelský systém funguje efektívne aj počas súčasného konfliktu. S týmto názorom súhlasí politický geograf z Karlovej univerzity v Prahe Ján Kofroň. Ten pre denník Štandard uviedol, že izraelský PVO má podľa dostupných informácií „veľkú schopnosť zachytiť palestínske rakety predstavujúce hrozbu v zaľudnených oblastiach alebo na iných významných miestach, a to i za predpokladu, že sú odpaľované v malých salvách“.

Železnej kupole sa podľa názoru českého experta tiež darí odolávať palestínskym pokusom o takzvané saturačné raketové útoky, pri ktorých by za pomoci koordinovaného vypálenia veľkého množstva rakiet došlo k jej prekonaniu. Nevylučuje však, že z dlhodobého hľadiska by židovský štát mohol vyčerpať zásoby antirakiet, ktorými Železná kupola zostreľuje približujúce sa palestínske rakety.

Za vysokú cenu, ktorá by inak bola ešte vyššia

Pri antiraketách však nie je problémom len ich obmedzené množstvo, dôležitá je cena. Ako upozornil vojenský expert Shashank Joshi britského týždenníku The Economist, cena jednej antirakety systému PVO Železná kupola sa pohybuje na úrovni 40- až 50-tisíc amerických dolárov, pričom na jednu palestínsku raketu neraz vypália hneď dve izraelské protirakety.

Rob Lee z katedry vojnových štúdií na King’s College London v tejto súvislosti zdôraznil, že palestínska raketová ofenzíva je tak omnoho lacnejšia než izraelská protiraketová obrana. A to do takej miery, že židovský štát môže byť pre vysoké finančné náklady prinútený pristúpiť až k pozemnej ofenzíve na pásmo Gazy.

Proti moderným a drahým izraelským protiraketám nasadzujú Palestínčania podľa slov Kofroňa široký arzenál nepomerne lacnejších rakiet, ktoré sa „líšia svojím dostrelom, účinnosťou aj presnosťou“. Ide podľa jeho slov o upravené delostrelecké rakety iránskeho a sýrskeho pôvodu, ako aj rakety miestnej výroby, ktoré sú však nepresnejšie a majú menšiu nálož.

Palestínčania sa spoliehajú na kvantitu, keďže podľa dostupných informácií môžu mať k dispozícii až 40-tisíc rakiet. Aj český expert pripúšťa, že ak by takáto intenzita konfliktu trvala niekoľko týždňov alebo mesiacov, Izrael by mohol byť pre vysoké náklady na antirakety dotlačený k tomu, aby „obmedzil iné vojenské výdavky, prípadne presunul zdroje z iných oblastí štátneho rozpočtu, so všetkými negatívnymi dôsledkami spojenými s tým“.

Kofroň však zdôrazňuje, napriek vysokým nákladom nemá židovský štát k dispozícii momentálne lepšiu alternatívu než Železnú kupolu. Bez nej by sa musel vyrovnať so značnými stratami na životoch a majetku – spôsobili by to stovky palestínskych rakiet dopadajúcich na izraelské mestá. Finančnú efektivitu tohto systému preto podľa jeho názoru definujú náklady na likvidáciu škôd v prípade, že by ho nevyužili.

Vzájomné ostreľovanie medzi pásmom Gazy a Izraelom, ktoré sa vystupňovalo od pondelka, doteraz prinieslo na izraelskej strane straty životov šiestich civilistov a jedného vojaka. Ostreľovanie pásma Gazy izraelskými jednotkami si medzitým vyžiadalo najmenej 83 obetí.