Hoci sa ruská ekonomika po pandémii zotavuje rýchlejšie, než sa očakávalo, znepokojivý je boj s infláciou a narastajúce ceny základných potravín.

Ruský premiér Michail Mišustin ešte minulú stredu skritizoval obchodníkov za to, že údajne tlačia nahor infláciu cien potravín v snahe maximalizovať svoj zisk. „Je dôležité, uvedomiť si, že príčinou nárastu cien je chamtivosť. Chamtivosť jednotlivých producentov a obchodných reťazcov. Chcel by som im pripomenúť, že vláda má dostatok nástrojov na potlačenie apetítu tých, ktorí sa chcú obohatiť na humbuku,“ uviedol Mišustin za potlesku poslancov. Daná rétorika je najnovším vyvrcholením v snahe vlády deklarovať ochotu zmierniť nárast cien po tom, ako inflácia v Rusku dosiahla najvyššie hodnoty od roku 2016.

Tlak na bežných Rusov

Makroekonomická situácia Ruska je naďalej stabilná a postpademické zotavovanie ekonomiky ide lepšie, než sa pôvodne predpokladalo, pričom IMF odhaduje rast ruskej ekonomiky v roku 2021 na úrovni 3 percent. Bežní Rusi si však aj napriek tomu musia vo zvýšenej miere dávať pozor, aby dokázali zo svojich príjmov zabezpečiť sebe a svojim rodinám ich základné potreby.

Neprestajný nárast sumy na bločkoch za potraviny sleduje už dlhšiu dobu aj Irina Lichtenštejnová, 73-ročná dôchodkyňa a bývalá prekladateľka z Kazane. Cena zemiakov sa podľa jej slov zvýšila až o 40 percent. Taktiež cena mrkvy išla hore o 30 percent a zdražovanie sa nevyhlo ani v Rusku obľúbeným rybám. Treskovité ryby stáli okolo 200 rubľov (2,23 eura) za pol kilogramu a teraz stoja 220 rubľov (2,45 eura). Cena jej obľúbenej prepelice stúpla za rok zo 499 rubľov (5,55 eura) za pol kila na 535 rubľov (5,95 eura). Celkovo sú jej mesačné náklady na potraviny o približne 15 percent vyššie.

Lichtenštejnová pritom dostáva mesačne dôchodok vo výške 17 000 rubľov (189 eur). „Nikdy to nestačilo, no teraz je to ešte menej. Samozrejme, že ľudia sa boja. Idete na dôchodok a nemáte žiaden dodatočný príjem. A ceny rastú a rastú,“ povedala Lichtenštejnová.

Bývalá prekladateľka a editorka z Kazane zďaleka nie je jediná. Z marcového prieskumu centra Levada vyplynulo, že až 58 percent Rusov vníma rast cien potravín ako hlavný spoločenský problém. Nasledovali chudoba a korupcia.

Vysoká inflácia je pre Rusko zvlášť citlivá téma. Pred zhruba 30 rokmi, po páde režimu v roku 1991, padlo ruské HDP oficiálne až o 44 percent, čo bol vyšší prepad ako weimarské Nemecko. Až 49,7 percent obyvateľov padlo pod úroveň chudoby a počet vrážd dosiahol hrozivých 30 500 ročne. Túto skúsenosť majú Rusi v živej pamäti, spájajú si ju s prezidentom Jeľcinom a nástupom demokracie. Neskôr cez tému chudoby vnímali Rusi vývoj na Ukrajine, odkiaľ ľudia masívne odchádzali na Západ, ale aj do Rusa. Putinova vláda postavila svoje domáce renomé na vymedzení sa voči chudobe a skúsenosti z 90. rokov, preto je chudoba a inflácia zvlášť politicky citlivá téma. Okrem iného aj preto, že čím je väčšia chudoba, tým väčšia je aj ochota vyjsť do ulíc.

Od cenových stropov k nedostatku potravín

Ruská vláda sa s vyššími cenami potravín snaží okrem iného bojovať aj zavádzaním cenových stropov. Ešte v decembri minulého roka sa Kremeľ dohodol na cenových stropoch s producentami slnečnicového oleja a cukru až do marca 2021. V januári sa objavili správy, že vláda by mohla rovnakým spôsobom obmedziť aj ceny cestovín, vajíčok a obilnín. V marci vyhlásili zavedenie dvojmesačných cenových stropov nečakane aj producenti hydiny a vajíčok s tým, že išlo o ich „dobrovoľné rozhodnutie“. Paralelne s tým vláda zaviedla aj exportné kvóty na pšenicu, raž, jačmeň a kukuricu.

Ako však ukázali údaje ruského štatistického úradu aj ďalší rast cien, dané kroky nemali zamýšľaný efekt. Podľa expertov to dokazuje aj návrh zákona, podľa ktorého by mali byť kriminalizované nepravdivé informácie o zmenách cien spoločensky dôležitých potravín.

Podľa návrhu zákona by za falošné správy o inflácii hrozila pokuta vo výške od 200 000 do 800 000 rubľov (2225 – 8900 eur), prípadne až trojročné väzenie. Cieľom danej legislatívy je zabrániť ľuďom v zámernom vytváraní paniky v spoločnosti a na trhoch s potravinami, čo vedie spotrebiteľov k tomu, aby sa zásobili základnými potravinami, ako sú mäso, vajcia, cukor alebo maslo a ďalej tak umelo zvyšovali ich ceny.

Už koncom januára však Účtovná komora Ruskej federácie, oficiálny fiškálny dozorný orgán vlády, varovala, že súčasné kroky vlád vrátane cenových stropov predstavujú potenciálne veľké riziko pre dodávky potravín v krajine, nehovoriac o inflácii. Komora, ktorej predsedom je rešpektovaný bývalý minister financií Alexej Kudrin, uviedla, že výrobcovia potravín alebo dokonca poľnohospodári by mohli svoju produkciu začať zásobovať, alebo predávať na iné trhy, čo by mohlo viesť k ich nedostatku na regáloch ruských obchodov.

Ako pre denník Štandard uviedol Karel Svoboda z Inštitútu medzinárodných štúdií Fakulty sociálnych štúdií Karlovej univerzity, ide o reálne riziko. Pripomína, že podobné cenové stropy zaviedla na Ukrajine po oranžovej revolúcii vtedajšia premiérka Julija Tymošenková. Ich dôsledkom však nebolo zastavenie rastu cien, ale nedostatok benzínu a hydiny.

Snahy Kremľa o zavádzanie cenových stropov preto vníma ako populistické kroky, ktoré môžu v konečnom dôsledku narobiť viac škody než úžitku. Naopak, pozitívne vníma kroky ruskej centrálnej banky, ktorá je „vysoko profesionálna“ a bojuje s infláciou štandardne, zvyšovaním úrokových sadzieb.

Celosvetový fenomén s ruským špecifikom

Väčšina expertov s vládnou tézou o chamtivých reťazcoch nesúhlasí. „V chovaní týchto podnikateľov a reťazcov sa očividne niečo zmenilo. Predtým neboli chamtiví a teraz sa stali chamtivými. Takže v časoch, keď bola u nás inflácia na rekordne nízkych úrovniach, sa u nich chamtivosť neprejavovala a teraz sa objavila. Alebo v skutočnosti žiadna zmena v chovaní u týchto podnikateľov nenastala?“ Položil si rečnícku otázku riaditeľ analytického oddelenia Banky pre korporátne financovanie Maxim Osadčij. Ten zdôraznil, že práve pri nízkej inflácii mohli podniky a reťazce skutočne zarobiť, ak by umelo zvýšili ceny. Ruskí analytici považujú za hlavnú príčinu inflácie nízky kurz rubľa, ktorého príčiny sú čiastočne geopolitické.

Nemenej dôležitým paralelným faktorom je aj niekoľkoročný pokles reálnych disponibilných príjmov. Odhaduje sa, že v dôsledku pandémie dosiahli disponibilné príjmy v Rusku v roku 2020 „osemročné minimum“. Problém sa však nezačal pandémiou, reálne disponibilné príjmy klesali už v 2018 piaty rok po sebe. Túto skutočnosť spôsobilo spomalenie ekonomického rastu, ktoré priniesla kombinácia nízkych cien ropy a západných sankcií za vojnu na Ukrajine a anexiu Krymu, pričom ruský HDP rástol v porovnaní so svetovým v priemere pomalšie.

V druhom štvrťroku 2020 klesli po malom náraste disponibilné príjmy v Rusku o celých 8 percent, čo je najvyšší pokles od 90-tych rokov. Výsledkom bolo, že keď ceny potravín začali stúpať v dôsledku globálnych faktorov, ako napríklad „prerušenie dodávok, hromadenie zásob a špekulácie“, dosah na peňaženky bežných Rusov bol značný.

Svoboda z hľadiska nárastu inflácie a cien potravín upozorňuje, že nejde o ruské špecifikum, ale globálny jav. Ten spôsobila pandémia, počas ktorej došlo ku celosvetovému zníženiu obchodu, sprevádzanému „tlačením peňazí“. Upozorňuje však, že Rusko má predsa len jedno špecifikum, a tým je jeho dlhodobá snaha o potravinovú sebestačnosť v kontexte západných sankcií. Zákaz dovozu niektorých potravín zo Západu spôsobuje na ruskom trhu „menšiu ponuku aj menšiu konkurenciu, čo prirodzene tlačí na rast cien potravín“, vysvetľuje český vedec. „Kremeľ však nemôže uvoľniť trh, lebo by musel priznať, že sankcie na Rusko zapôsobili,“ dodal.

Hoci viacerí zahraniční experti varujú, že nárast cien môže mať pre Putina veľmi negatívne dôsledky najmä pred nadchádzajúcimi parlamentnými voľbami, Svoboda nepredpokladá, že by pre ne mohla padnúť ruská vláda. Opätovne pri tom zdôrazňuje, že sa v tomto prípade nejedná len o Rusko, ale o globálny fenomén v dôsledku pandémie, s ktorým sa budú musieť v dohľadnej dobe vyrovnávať mnohé štáty.

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

0

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.