Strana Za ľudí začína slúžiť tomu, prečo pôvodne vznikla a čo pokazili voliči vo voľbách. Ako opora progresívcom. Aj tie kádre, ktoré verejnosť matne pozná aspoň po mene, končia v konkurencii vyčkávajúcej mimo Národnej rady. Veľké preskupovanie síl v trojuholníku strán Remišovej, Bihariovej a Hipša má zrejme vopred daného víťaza, hoci čiastočné dojmy môžu byť iné.

Písal sa október 2019 a politickou udalosťou číslo jedna bolo potencionálne spájanie vtedajšej opozície. Časť verejnosti si najviac sľubovala od svadby koalície PS/Spolu a Kiskovej družiny, v tom čase ťahúňov v prieskumoch verejnej mienky.

Bývalá hlava štátu však túto ideu pochovala. Cítil sa byť silnejší, ako mu ponúkali vtedy sebavedomí progresívci s Beblavým. Kiska namiesto toho vyzval na uvarenie gulášu s názvom Blok zmeny zo všetkých relevantnejších antificovských strán, čím koaličné párenie ukončil. Myšlienka už v zárodku narážala na neochotu SaS či OĽaNO, ktoré sa radšej sústredilo na vymedzenie voči liberálom, ich protikotlebovskej agende aj spájaniu sa KDH s progresívcami.

Prešiel zhruba rok a pol a strana Za ľudí, ktorá chcela zvrchu dirigovať kolosálny opozičný orchester, dnes namiesto toho demotivovane sedí v kúte odkázaná na udieranie do nevýrazného trianglu. Stoličky sa uvoľňujú a vyprázdňujú.

Bez ľudí

Strana zopár mesiacov po ustanovení Remišovej za novú šéfku koketuje s jej výmenou za Kolíkovú, Šeliga svoje relatívne prestížne kreslo odfúkol v dyme cigarety pred Hríbovým klubom a výraznejší poslanci Kollár, Valášek a Letanovská medzičasom odpochodovali do inej partie.

Pomalý rozklad Za ľudí ale v duchu fyzikálneho zákona zachovania energie pozoruhodne vyživuje mimoparlamentnú opozíciu, ktorá sa navyše mierne preskupuje.

Tlačia progresívci na pílu?

Valášek vyostril konflikt kvôli Sputniku a zakotvil v PS. K progresívcom preskočila aj Simona Petrík, ktorú kedysi do parlamentu doviedol Radoslav Procházka a ktorú teraz Bihariová v angličtine privítala ako „jewel of my crown“. Teda „klenot mojej koruny“. Mimochodom, kde sú tí tvorcovia mémov, keď ich človek najviac potrebuje?

Zdroj: FB Simona Petrík

Jedna aj druhá posila pritom až takými posilami byť nemusia, jeden aj druhá hovoria len to, čo už v tejto strane reprezentujú iní. A najmä, ultraprogresívne vyhlásenia predsedníčky Bihariovej (viď kauza Čítanka) menej vyhranených voličov môžu odplašiť. Zatiaľ totiž Bihariovej nevenuje žiadny parlamentný politik pozornosť, ale to sa pred voľbami rýchlo zmení.

Čo spája Spolu?

Dvaja bývalí politici Za ľudí zase skončili v strane Spolu? Akú rolu hrá táto strana? Zdá sa, že je neformálnym béčkom progresívcov, atraktívnejší sú progresívci a tí, ktorí sa tam nedostanú, skončila v tejto strane bez percent. Ako napríklad Miroslav Kollár. Otázkou je, či sa pokúsia svoju centristickú bezpohlavnosť v porovnaní s PS obrátiť na výhodu a voči progresívcom sa trochu vymedzovať, alebo budú od začiatku čakať na ponuku pred voľbami, aby neprepadol žiadny hlas.

Odchody a príchody politikov však nateraz nie sú dostatočne silné na to, aby zmenili základné rozloženie síl. Pani situácie je naďalej Bihariová, ktorá bola predtým ku spájaniu skeptická a ktorej voličskú základňu zaručuje už len samotný civilizačný… ehm, progres.

Tak či onak, kráľovnou politiky mimo parlamentu je nateraz Irena Bihariová. A jej najväčším spojencom je Igor Matovič a jeho chyby vo vláde.

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

0

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.