Miliarda sem, miliarda tam, dlhy budeme splácať my všetci

Vláda podľa najnovšieho rozhodnutia vyzbiera tento rok peniaze len na 58 percent všetkých výdavkov. Všetko ostatné pôjde na dlh. Ten hrozivo stúpa.  

Dve správy zo včerajšieho dňa.

Jedna z Európskej komisie: Slovensko by malo v roku 2021 dosiahnuť rast hrubého domáceho produktu na úrovni 4,8 percenta, v roku 2022 až vyše päť percent.

Druhá z úradu slovenskej vlády: Celkové výdavky aj schodok rozpočtu sa majú zvýšiť o takmer 3,4 miliardy eur.

Z prvej správy srší optimizmus, veď ešte vlani boli vyhliadky o vývoji slovenského hospodárstva oveľa horšie. Druhá je skôr priznaním prehry. Vláda sa zadlžuje o ďalšiu vysokú sumu. Napokon možno bude hospodársky rast taký, ako ho predpovedá Európska komisia, ale bude na úkor strmo sa zvyšujúceho dlhu. Inými slovami, postavený na hlinených nohách.

Zdôvodnenie zvýšenia vládneho schodku udivuje. Vláda ešte koncom minulého roka vytvorila rezervu na boj s pandémiou v hodnote jednej miliardy eur. Po piatich mesiacoch zisťuje, že rezerva je malá a treba ju viac ako strojnásobiť na vyše 3,4 miliardy eur.

Po piatich mesiacoch vláda zároveň pripúšťa, že na čerpanie prostriedkov z Fondu obnovy, ktoré vraj prichádzajú z Bruselu ako dážď živej vody, si treba požičať. Pritom o tomto nástroji sa rozpráva už rok.

Treba uznať, že pri pandémii sa výdavky počítajú ťažko. Ale zmýliť sa o 3,4 miliardy eur je za čiarou. Znamená to zvýšiť predpokladaný schodok štátneho rozpočtu takmer o polovicu na viac ako 11 miliárd eur. Príjmy štátneho rozpočtu pokryjú napuchnuté výdavky len z 58 percent. Na ostatok si bude musieť štát požičať a ďalej sa zadlžiť.        

Zvýšenie schodku prichádza len pár dní po tom, ako sa potvrdilo, že dlh Slovenska sa preklopil nad 60 percent hrubého domáceho produktu, prelomili sa všetky hranice dlhovej brzdy a hrozí jeho ďalší výrazný rast.

Je skutočne načase, aby sa začalo o dlhu hovoriť s primeranou váhou. Pandémia je jedna vec, ale neúmerné zadlžovanie druhá. Z pôžičiek sa nedá dlhodobo žiť. Hovorme o ich rizikách, rozprávajme sa o nebezpečenstve štátneho bankrotu, nevyhýbajme sa diskusii o gréckom kolapse spred desaťročia.  

Miliardy eur hore-dole, to nie je len hra čísel. Takéto rozhodnutia napokon dopadnú na osudy konkrétnych ľudí. Gréci o tom vedia svoje.