Dá sa to: Mali by sme žiť tak, aby naša minulosť neovplyvňovala našu budúcnosť

Deana Jurčová je žena s jasnými cieľmi do budúcnosti. Už ako malá si povedala, že sa chce dostať na súťaž krásy, a to sa jej aj podarilo. Napriek tomu nie vždy všetko bolo v jej v živote takéto jednoduché. So svojimi dvoma bratmi vyrastala v detskom domove.

Deana Jurčová bola najprv so svojou dvojičkou v kojeneckom ústave, odtiaľ šli spolu aj so svojím starším bratom do detského domova v Trenčíne. Tam prvýkrát zažila pocit domova, keďže sa dostala do detského domova, kde žili spolu v jednom dome so svojimi náhradnými rodičmi. Tí si k svojim deťom vzali niekoľko ďalších detí, starali sa o ne. O mnohom vypovedá, že ich volali mama a otec. Aj ich láska k nim bola ako ku skutočným rodičom.

V dvanástich rokoch sa to zmenilo a namiesto náhradných rodičov prišli vychovávatelia, ktorí sa pri deťoch striedali. Druhýkrát pocítila stratu. Hoci sa stavala do pozície, v ktorej veľa ľudí okolo seba nepotrebovala. „Aj moji náhradní rodičia mi vraveli, že vždy som bola samostatná. Vedela som sa hrať sama a nepotrebovala som veľa ľudí okolo seba.“

V tom čase jej zomrela biologická matka, nikdy ju ani nevidela. Ale začali sa jej ozývať príbuzní. „Trochu som ich spoznávala a bolo to super vidieť, odkiaľ pochádzam. Videla som pri nich veľa vlastností, ktoré som zdedila z ich strany rodiny. Najviac som toho podedila po mojej babke.“

Stará mama jej bola vzorom

Deana mamu nepoznala, vzor našla v babke a považuje ju za najlepšiu ženu jej života. Na mamu sa nehnevala, nevyčítala jej, že skončila v detskom domove. Hnev smeroval skôr na otca. „Otec párkrát prišiel do domova, no keď prišiel, tak bol opitý a vtedy sme sa za neho hanbili.“ V otcovi videla Deana tú najväčšiu chybu. To sa s ňou trochu nesie aj teraz a je pre ňu náročnejšie dôverovať mužom. Časom mu však odpustila, aby aj jej otec našiel pokoj po smrti.

So svojimi bratmi má teraz dobrý vzťah, aj keď zažili i ťažké chvíle. Obidvaja bratia skončili na istý čas vo väzení. V určitom období ich musela dokonca skrývať, keďže jej bratia mali zlú partiu, ktorá im robila problémy. No je za nich vďačná, lebo mať súrodenca v detskom domove je pre deti veľká výhra.

Súrodenci si boli oporou, no zlá partia niekedy urobí svoje. Po tom, ako sa dostali z väzenia, sa Deana bála, že bude musieť nechať školu, aby ich dala dokopy. Bratia mali šťastie a po odchode im pomáhal jeden kňaz v Žiline, kde im pomohol dokončiť školu a pracovať.

Veľa študovala, študuje a ešte aj bude študovať

V 18-tich rokoch dostala možnosť osamostatniť sa. Detský domov jej našiel bývanie, kde mohla počas štúdia bývať zadarmo, k tomu jej prispievali 100 eur mesačne. V dvojizbovom byte bývala spolu s ďalšou zverenkyňou z detského domova.

Po strednej škole v štúdiu neprestala a pokračovala bakalárskym vzdelaním, kde si vybrala manažment. V súčasnosti je ešte študentkou magisterského stupňa ako učiteľ ekonomických predmetov. O chvíľu sa jej blížia štátne skúšky.

V štúdiu chce ešte pokračovať. Plánuje sa prihlásiť na psychológiu, keďže ju táto oblasť zaujíma a párkrát ju už známi vyhľadali s tým, že chceli poradiť a pomôcť a štúdium psychológie by jej v tom mohlo pomôcť, aby to viac prehĺbila.

Deana má už od detstva svoj zoznam, ktorý by chcela dosiahnuť. Má jasné ciele. Veľa vecí sa jej už podarilo a veľa z nich má v pláne ešte v budúcnosti. Jedným z jej snov je byť riaditeľka základnej školy, keďže na škole veľakrát pocítila osamelosť, neprijatie a videla sociálne rozdiely práve preto, že bola z detského domova. Chce vytvoriť školu, do ktorej sa budú deti tešiť. Deti by viedla k pokore. „Rozvíjala by som každého šikovnosť, kreativitu a hlavne, aby na škole zažili pocit rodiny.“

Blízko má Deana aj k sociálnej oblasti. V 17-tich rokoch začala robiť animátorku pre deti z detských domovov. Sama sa zúčastnila projektu pre mladých domovákov, ktorý organizuje Úsmev ako dar. Táto práca sa jej zapáčila a chcela si ju skúsiť aj z tej druhej strany a nielen ako účastník. Tento rok začala byť súčasťou tohto projektu a je koordinátorkou pre Trenčiansky kraj.

Zúčastnila sa aj Miss Universe

Medzi ďalšie také Deanine míľniky patrí tiež modeling. Je to jedna z vecí, ktoré mala Deana na svojom zozname a chcela si ju splniť. Najprv sa prihlásila na Miss Trenčín a o rok neskôr v roku 2017 sa prihlásila na Miss Universe Slovensko, kde ju vybrali do top 12 dievčat.

Na ten čas spomína veľmi rezervovane. Odnáša si odtiaľ veľmi dobré vzťahy s ďalšími súťažiacimi, ale vedela, že tento smer nebude pre ňu ten pravý. No určite tento krok neľutuje.

V súčasnosti pracuje na jednom národnom projekte, ktorý spadá pod ministerstvo práce. Tento svet je malý, a to sa potvrdilo aj v tomto prípade. Jej súčasná kolegyňa je jej sesternica, s ktorou sa spoznala až ako jej kolegyňa.

„Aj keď si niekto zažije niečo zlé, neznamená to, že s tým má žiť celý život, neodpustiť a hnevať sa na všetkých. Mali by sme žiť tak, aby naša minulosť neovplyvňovala našu budúcnosť,“ uzatvára Deana Jurčová.

Každý týždeň prinášame príbeh s mottom Dá sa to. Ide o príbehy silných ľudí, ktorí vyšli z detského domova a dnes pomáhajú iným.