Slovensko by malo v roku 2021 dosiahnuť rast hrubého domáceho produktu na úrovni 4,8 percenta, v roku 2022 až 5,2 percenta. Vyplýva to z jarných hospodárskych prognóz, ktoré v stredu zverejnila Európska komisia. Európska ekonomika aj trh práce sa zotavujú. Verejný dlh aj deficity verejný dlh by mali v budúcom roku klesnúť.

Prognózy eurokomisie naznačili, že tento rok by mal byť rast 19-člennej eurozóny na úrovni 4,3 % a na budúci rok 4,4 %. EÚ ako celok by mala v roku 2021 dosiahnuť 4,2-percentný rast a na budúci rok rast HDP na úrovni 4,2 percenta.

Podľa uvedených čísel Slovensko zaznamená tento rok siedmy najrýchlejší rast v EÚ a na budúci rok by sa mala ocitnúť na ôsmej najlepšej priečke spomedzi krajín 27-člennej Únie.

Komisia za tohoročných rekordérov ekonomického rastu pasuje Španielsko (5,9 %) a Francúzsko (5,7 %), na budúci rok by to malo  byť Španielsko (6,8 %), a potom Chorvátsko (6,1 %), Grécko a Lotyšsko (6 %).

Z hľadiska nezamestnanosti sa SR v roku 2021 so 7,4-percentnou mierou ľudí bez práce ocitne na 12 mieste v EÚ, spolu s Luxemburskom, a na budúci rok by mal počet zamestnaných stúpať a Slovensko so 6,6-percentnou mierou nezamestnanosti by si malo udržať 12. priečku v tejto kategórii.

Prognózy naznačujú celoeurópske zlepšenie situácie po koronakríze

Jarné hospodárske prognózy EÚ, ktoré v stredu predstavila Európska komisia (EK), naznačili, že ekonomika eurobloku sa v roku 2021 zvýši o 4,2 percenta a v roku 2022 o 4,4 percenta. Ekonomika eurozóny tento rok vzrastie o 4,3 percenta a na budúci rok to bude na úrovni 4,4 percenta.

Podľa EK ide o významné zlepšenie vyhliadok ekonomického rastu v porovnaní s prognózami z februára 2021. Miera rastu sa bude v rámci EÚ aj naďalej líšiť, ekonomiky všetkých členských štátov by sa však do konca roka 2022 mali vrátiť do stavu spred koronakrízy.

Pre pandémiu sa ekonomika EÚ v roku 2020 prepadla o 6,1 percenta a ekonomika eurozóny o 6,6 percenta. Oživenie európskej ekonomiky, ktoré sa začalo prejavovať vlani v lete, sa koncom roka 2020 a v prvom štvrťroku 2021 zastavilo v dôsledku nových protipandemických opatrení. S vyššou mierou zaočkovanosti a s uvoľňovaním obmedzení však možno očakávať, že ekonomiky EÚ aj eurozóny sa budú výrazne posilňovať. Rast bude poháňaný súkromnou spotrebou, investíciami a rastúcim dopytom po vývoze z EÚ vďaka silnejúcej svetovej ekonomike.

Verejné investície ako podiel HDP majú v roku 2022 dosiahnuť najvyššiu úroveň za uplynulých desať rokov. K tomu prispeje aj EÚ cez nástroj pre oživenie a odolnosť.

Trh práce sa zotavuje

EK skonštatovala, že podmienky na trhu práce sa zlepšujú. Zamestnanosť v druhej polovici roka 2020 rástla a miera nezamestnanosti vo väčšine členských štátov klesá. Vďaka režimom verejnej podpory, aj prostredníctvom nástroja SURE, nedošlo k dramatickému nárastu nezamestnanosti. Trhy práce však budú potrebovať určitý čas na zotavenie.

Miera nezamestnanosti v celej EÚ by mala v roku 2021 dosiahnuť 7,6 percenta a v roku 2022 klesnúť na sedem percent. V eurozóne sa v roku 2021 očakáva 8,4-percentná nezamestnanosť a v roku 2022 na úrovni 7,8 percenta. Tieto hodnoty sú vyššie ako pred koronakrízou.

Inflácia začiatkom tohto roka prudko stúpla, najmä v dôsledku rastu cien energií a série dočasných technických faktorov. Citeľne sa prejavilo aj ukončenie zníženia DPH a zavedenie uhlíkovej dane v Nemecku. Miera inflácie v celej EÚ by podľa prognóz mala v roku 2021 predstavovať 1,9 percenta a o rok neskôr 1,5 percenta. Pre eurozónu sa očakáva inflácia v roku 2021 vo výške 1,7 percenta a v nasledujúcom roku 1,3 percenta.

Deficity aj verejný dlh by mali budúci rok klesnúť

Verejná podpora pre domácnosti a podniky má zohrať zásadnú úlohu pri zmierňovaní dosahov pandémie na hospodárstvo, ale povedie aj k rastu zadlženosti členských štátov. Súhrnný deficit verejných financií sa tento rok v EÚ zvýši o pol percentuálneho bodu na 7,5 percenta HDP a v eurozóne na 8 percent HDP. Podľa prognóz všetky členské štáty okrem Dánska a Luxemburska vykážu v roku 2021 deficit presahujúci 3 percentá HDP. Do roku 2022 by sa súhrnný rozpočtový deficit v EÚ aj v eurozóne mal znížiť o polovicu – tesne pod 4 percentá.

Predpokladá sa, že v celej EÚ bude tento rok pomer verejného dlhu k HDP vo výške 94 percent a v roku 2022 sa mierne zníži na 93 percent. V eurozóne sa predpovedá rovnaký trend – tento rok nárast na 102 percent a v roku 2022 pokles na 101 percent.

(tasr, haj)

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

0

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.