Jednou z dôležitých udalostí v živote rôznych kresťanských denominácií je ich nedeľné zhromaždenie v cirkvi. Nie ísť do kostola, ale ísť do cirkvi. Niekedy zvyknem s úsmevom pripomenúť mojim bratom a sestrám v našom spoločenstve: Tak v nedeľu v Cirkvi! 

Pri odchode zo spoločenstva kdekoľvek na svete zaznievajú slová prepustenia, ktoré v latinčine znejú: Ite missa est. Prekladáme ich do slovenčiny ako: Iďte – choďte v mene Božom. Slovo missa postupne nadobudlo hlbší význam, a to ako poslanie – misia, čo by sme mohli preložiť: Choďte, máte misiu – poslanie. Čo je touto misiou vychádzajúcou nielen z našich katolíckych nedeľných zhromaždení? 

„A povedal im: „Choďte do celého sveta a hlásajte evanjelium všetkému stvoreniu.“

Mk 16, 15

Ježiš o tejto misii hovorí v texte Evanjelia podľa Marka: „Choďte do celého sveta a hlásajte evanjelium všetkému stvoreniu.“ Evanjelium, ako dobre vieme, je radostná správa, ktorou je Božia bezpodmienečná láska k človeku a nový život, ktorý priniesol Ježiš. Musíme oznámiť aj to, že Boh miluje každého, dokonca aj skazených. Táto láska môže zmeniť srdce a darovať život aj tam, kde sa zdá, že niet východiska. Ten človek sa správa božsky, kto sa správa úplne ľudsky, tak ako nám to ukázal Ježiš svojím príkladom. Prišiel nám odhaliť to, aký má byť človek vo svojej podstate. Ježiš nám hovorí, že máme priniesť túto radostnú zvesť celému stvoreniu a apoštol Pavol v Liste Rimanom hovorí, že stvorenie túžobne očakáva, že sa zjavia Boží synovia, teda tí, ktorí hľadaním a uskutočňovaním ľudskosti podľa Ježiša premieňajú celé stvorenie, celú spoločnosť. Vyháňať démonov, ktorí nás robia neľudskými či dokonca z nás robia šelmy: sebectvo, klamstvo, hnev, žiarlivosť, závisť, chamtivosť, túžba po peniazoch, pripútanie sa k majetku. Títo démoni sa nevyháňajú svätenou vodou, ale evanjeliom, ktoré ponúka novú formu života – nové cesty k druhým. 

Prestaňme používať jazyk arogancie, odvety, pomsty. Lebo ako hovorí Ježiš – budú hovoriť novými jazykmi: jazykom lásky, odpustenia, bezpodmienečnej vzájomnej služby a úcty. Sila tohto slova evanjelia, nového života, ktorý ponúka Ježiš, nás môže urobiť nezraniteľnými voči hadom oddelenia a vzdialenia sa navzájom. V našej spoločnosti je veľa jedu či niečoho smrtonosného, čo zľahčuje silu lásky a manželskej vernosti, jed, ktorý bráni rozlišovať medzi dobrým a zlým, pravdou či nepravdou. Takže nakoniec už nikto nevie, čo má robiť, a normou sa stáva: robiť to, čo sa mi páči, a robiť si to, čo chcem. Evanjelium nám vytvára imunitu voči tým momentom, keď už akoby ani nevieme, kde je pravda. Pravdu o človeku, o novom živote bez rivality, ubližovania si, podvodov a klamstiev prináša Ježiš z Nazareta a toto je možné prijať za pravdu aj toho nášho života.

Pápež Pavol VI. v dokumente Evangelii Nuntiandi o ohlasovaní evanjelia píše: “Radostná zvesť sa má hlásať predovšetkým svedectvom vlastného života. Kresťan alebo skupina kresťanov sa snaží chápať druhých ľudí, v spoločnosti ktorých žije. Vľúdne s nimi zaobchádzajú, zaujímajú sa o ich život a osudy a usilujú sa spolu s nimi o všetko, čo je šľachetné a dobré. Okrem toho má z nich vyžarovať prostým a nevtieravým spôsobom ich viera v duchovné hodnoty, ktoré presahujú ostatné bežné hodnoty, a nádej v niečo, čo sa nevidí a čo si ľudia neodvažujú predstaviť. Zaiste takýmto tichým svedectvom títo kresťania vyvolávajú v srdciach tých, čo ich pozorujú, niektoré nevyhnutné otázky ako napríklad: Prečo sú takí? Prečo žijú takým spôsobom? Kto alebo čo ich na to podnecuje? Prečo sa o nás zaujímajú? Také svedectvo je už tichým, ale predsa veľmi silným a účinným hlásaním radostnej zvesti.” 

Denné povzbudenie môžete počúvať ako podcasty na stránke denníka Štandard, na SpotifyGoogle podcastApple podcast i na YouTube.

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

0

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.