Marisku Scholsovú štátni úradníci obvinili, že nemá deti. Mala pritom dve, teraz ich má už päť.

Nepodložené obvinenie tisícok rodín v Holandsku z neoprávneného poberania výdavkov na deti urýchlilo koniec vlády. Voľby však pomer síl veľmi nezmenili, politický obhajca ponížených dokonca stratil mandáty.   

Holandsko som poznal ako vysoko efektívne riadený štát. Napríklad obce, ktoré sú väčšinou také veľké, ako je na Slovensku celý okres, spravujú veľké úrady, na ktorých si vyberáte číslo do poradovníka. Aféra s prídavkami na deti vrhla na Holandsko iné svetlo: približne 26-tisíc rodín neoprávnene obvinili zo sociálneho podvodu a daňový úrad nútil poberateľov vrátiť všetky prídavky na deti.

Kým vyšlo najavo systémové zlyhanie finančnej správy, ubehlo sedem rokov. Obvinení trávili sedem rokov v hanbe a dlhoch. Stigmatizovali ich ako sociálnych podvodníkov. Keďže Holanďania uznávajú kvalitu svojich úradov, tým ľudom často neverili ani najbližší príbuzní. Niektoré postihnuté rodiny sa rozpadli.

Pre túto aféru odstúpila v januári vláda – dva mesiace pred voľbami to bol čisto symbolický akt – a sľúbila paušálne odškodné 30-tisíc eur. Čo je zvláštne, voľby 17. marca sa skončili tak, akoby sa nikdy nič nebolo nestalo: pravicovo-liberálna VVD premiéra Marka Rutteho dokonca získala ďalšie kreslo v parlamente, jej blahobytných voličov sa aféra nedotkla. Hoci vo vládnej koalícii bojoval za práva ponížených len osamelý kresťanskodemokratický rytier Pieter Omtzigt, iba jeho strana CDA stratila mandáty.

Úradom ušlo, že matka má deti

Chcel som spoznať jednu z obetí a vybral som si Marisku Scholsovú. Táto matka piatich detí vedie obchodík De Kaaserij v limburskom mestečku Elsloo. Rozprávali sme sa v tej malej predajni syrov, dve malé deti sa hrali a maľovali za pultom, tri staršie boli v škole. Pravicový populista Geert Wilders pochádza z Limburgu. Limburg je jeho najsilnejšou baštou a keďže úradný boj proti sociálnym podvodom cudzincami podľa môjho vnímania vyšiel aj od neho, okamžite som sa opýtal na Wildersa. Scholsová odpovedala kategoricky: „To nie je Wildersova vina.“

Započul som rešpekt k antisystémovým politikom, vďačnosť za „záchrancu rodičov“ smerom k Omtzigtovi a aj výstrel koronaskepticizmu. Scholsová vysvetlila volebný výsledok takto: „Ľudia, ktorí majú veľa peňazí, chcú mať Rutteho.“ Keď človek to, čo povedal, „nikdy nepovedal alebo zabudol“. Medzičasom sa vraj hovorí o „Rutteho syndróme“. Scholsová povedala, že voliť už nechodí, „veď predsa vždy zvolia Rutteho“.

Mariska Scholsová. Foto: M. Leidenfrost.

Scholsová spadla a mala obviazanú jednu ruku, a tak nesmela predávať syr. Lebo: „Úrad hygieny nie je špás, finančná správa nie je špás, obecný úrad nie je špás.“ Holandsko je, aj keď tomu nikto v zahraničí neverí, „veľmi byrokratická krajina“. Pre túto byrokraciu sotva existuje limburský syr, každý syr „musí mať svoju syrovú pečiatku“, každý druh syra je chránený celou „právnou stavbou“. Byrokracia koná podľa hesla: „Na vine je vždy občan.“

Porozprávala mi svoj príbeh. „Kinderopvangtoeslag“ je prídavok, ktorý refunduje sociálne slabým rodičom veľkú časť nákladov na starostlivosť o deti v jasliach, škôlkach a školách (popoludňajšie stráženie). „Holandsko je drahé,“ povedala Scholsová viackrát, „hodina v jasliach stojí od 5,90 do 7,90 eura, obed je v cene, plienky nie.“

V roku 2012 dostala Scholsová list od finančnej správy. V ňom bolo napísané, že prídavky na deti poberala neoprávnene, a preto musí vrátiť 22-tisíc eur, ktoré poberala v rokoch 2008 až 2010. V čom spočíva tá neoprávnenosť, „to sa v listoch nikdy nepíše“. Dôvod sa dozvedela až v telefóne – že vraj vôbec nemá deti. Ona však mala dve. Dňa 26. októbra 2012 priniesla hromadu dôkazov na finančnú správu Heerlen, odtiaľ išli do Bredy, z Bredy do Apeldoornu. Z listu daňového úradu z roku 2017 nepriamo vyplynulo, že väčšina podkladov sa stratila.

Volal som: „Je to ako u Kafku!“ Toto meno jej nič nehovorilo, Kafku zaiste nečítala, ale holandských daňových úradníkov opísala ako „vždy celkom tvrdých“. Tých 22-tisíc nezaplatila, od štátu nič viac nedostávala, suma zostávajúca po exekučnej zrážke zo mzdy (625,30 eura) bola nižšia ako nájomné. Už ho nedokázala platiť. V tom čase jej zomrel otec, jej matka poskytla dedičstvo na vyrovnanie dlhu na nájomnom.

Chýbajú peniaze, rodinné vzťahy naštrbené  

Do Kaaserij vošla staršia pani a spýtala sa, či tu majú nejaký chutný syr. Scholsová vysvetlila moju prítomnosť tým, že som cudzinec, čo má záujem o „holandský syr“, cez obväz si rýchlo natiahla čierne rukavice a obsluhovala. Jej obrat počas korony klesol „o 20 percent“, „ľudia sa boja alebo často vôbec nevedia, čo je otvorené“.

Potom rozprávala ďalej. V roku 2014 sa dlhy nahromadili na 60-tisíc eur (spätné vyžiadanie prídavku na deti aj za roky 2011 – 2012, vysoké penále). Aby mohli prežiť, spolu s manželom chodili načierno upratovať. Jej mzdu exekučne krátili do roku 2019, štátne dávky dostávala znova až od roku 2020.

Mariska Scholsová. Foto: M. Leidenfrost.

Až v roku 2019 zriadila vláda oddelenie pre sťažnosti. Na daňovom úrade, obete sa mohli sťažovať u páchateľa. Ak by dostala vládou sľúbené odškodné 30-tisíc eur, Mariska Scholsová by sa tých dlhov konečne zbavila. Jej rodina je však naštrbená. S narážkou na svojho manžela povedala: „Jeho matka nám neverí, jeho sestra nám neverí, môj brat nám neverí.“ Jej brat sa na ňu hneval najskôr pre „sociálny podvod“, potom preto, lebo bola v médiách.

Posledná otázka, prečo má vlastne toľko detí? Očakával som náboženské pozadie, Limburg je najviac katolícky región Holandska, odpoveďou však bolo znova: Holandsko je drahé. Špirála stojí 600 eur, sterilizácia 2 000, keďže jej príjem sedem rokov exekučne krátil daňový úrad, „jednoducho som nemala peniaze na antikoncepciu“. A tak jej kvôli afére s prídavkami na deti pribudli ďalšie tri deti.

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

0

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.