Poľsko si váži slobodu, preto vie oceniť bojovníkov za slobodu aj zo susedných krajín

Spokojne môžeme povedať, že Javorský, Konc, Gabaj a Borovský sú naši hrdinovia z čias normalizácie na Slovensku. To, že ich ocenil poľský prezident Andrzej Duda vysokým štátnym vyznamenaním, má veľký význam pre oba naše národy.

Každý rok, 1. augusta o 17. hodine vo Varšave i v mnohých mestách Poľska sa na jednu minútu zastaví doprava, ľudia zostanú v tichosti stáť, počuť len sirény, trúbenie aut a hlas zvonov. Takto si Poliaci pripomínajú Varšavské povstanie, ktoré vypuklo 1. augusta 1944 o 17. hodine, trvalo 63 dní, zomrelo v ňom 200-tisíc ľudí, najmä mladí ľudia a inteligencia. 700-tisíc ľudí bolo vyhnaných z mesta a Varšava bola Nemcami zrovnaná so zemou. Takto si každý rok Poliaci pripomínajú svoj odpor, obete i obrovskú vôľu a vypätie, ktorým bola Varšava znovu vybudovaná. Takto si hrdý národ pripomína svoje dejiny a odovzdáva ich odkaz z generácie na generáciu.

Tento rok si Poľsko na svoj štátny sviatok 3. mája pripomenulo 230. výročie Ústavy z 3. mája, kedy Poľsko ako druhý štát na svete a prvý v Európe prijalo modernú ústavu. Pre Slovensko bolo veľkým vyznamenaním, že k tomuto dňu poľský prezident Andrzej Duda udelil štátne vyznamenanie siedmym osobnostiam zo Slovenska. Kvôli pandemickým opatreniam ich poľský veľvyslanec na Slovensku, pán Krzysztof Strzalka, odovzdal postupne. Vyznamenanie dostal in memoriam aj Silvester Krčméry, ktorý spolu so svojím súputníkom Vladimírom Juklom – ktorý poľské štátne vyznamenanie dostal v roku 2009, nám všetkým otvárali kresťanské dvere k slobodnému Poľsku. Vyznamenanie dostal tiež 93-ročný Juraj Kubánek, legendárny choreograf a tanečník, ktorý má celoživotné zásluhy na budovaní slovensko-poľských kultúrnych vzťahov na poli folkloristiky.

Rád by som sa ale na tomto mieste zastavil pri ďalších štyroch vyznamenaných laureátoch, ktorých spája spoločný príbeh: pašovanie slovenskej náboženskej literatúry v časoch komunizmu z Poľska na Slovensko.

Je známe, že v Československu nevychádzala v čase komunizmu žiadna náboženská literatúra. Napriek tomu, neexistoval farský úrad alebo veriaca rodina na Slovensku, kde by takáto literatúra nebola. Samozrejme, bolo to možné len za cenu rizika straty slobody. Knihy a časopisy sa tlačili v tajných tlačiarňach na Slovensku a potom sa distribuovali na bezpečné miesta. Rovnako to bolo s pašovanými náboženskými knihami zo Západu. Tieto sa pripravovali v Ríme, Mníchove a v Kanade. Najprv ich sem prevážali holandskí protestanti v špeciálne upravených autách. Keď sa táto „technika“ prezradila, knihy sa začali prenášať tajne z Poľska cez hraničné hrebene hôr. Na poľskej strane všetko organizoval poľský rehoľník Stanislaw Lugowski z kongregácie mariánov, tu to organizovali slovenskí kapucíni a spoločenstvo Fatima. Na Slovensko sa takto prepašovali tony náboženských kníh.

Jedným z organizátorov i „nosičov“ bol Vladimír Javorský z Ružomberku. Viackrát navštívil Poľsko, kde udržoval kontakty s katolíckymi kňazmi a aktivistami, ktorí sa uňho často zastavovali a sprostredkovávali informácie. Túto činnosť spolu s manželkou vykonávali dlhý čas. V roku 2017 inicioval preklad a vydanie knihy poľského autora Mariana Szczepanovicza Kuriéri Božieho slova, skúsenosť a dar, ktorá mapuje a podáva informácie o spomínanom pašovaní kníh. Vladimír Javorský zomrel v roku 2018, a tak mu prezident Duda udelil štátne vyznamenanie in memoriam.

12. decembra 1983, v horách, asi tridsať metrov od hraničnej čiary na poľskom území, neďaleko Mníšku nad Popradom, boli poľskou pohraničnou strážou zadržaní traja mladí ľudia: robotník Alojz Gabaj a študenti Branislav Borovský a Tomáš Konc. V batohoch im našli náboženskú literatúru, sväté obrázky, magnetofónové pásky s náboženskou tematikou. Previezli ich do väzenia v Tarnove, kde s nimi poľskí vyšetrovatelia surovo zaobchádzali. Po trom mesiacoch boli prevezení na Slovensko. Mestský súd v Bratislave 13. júna 1985 odsúdil Gabaja a Borovského na 14 mesiacov a Konca na 12 mesiacov nepodmienečne. Konca a Borovského vylúčili z vysokej školy. Tomáš Konc je dnes kapucínskym rehoľníkom a kňazom. Aj oni dostali tento rok od prezidenta Dudu vysoké štátne vyznamenanie.

Ak sme hovorili o hrdom a statočnom poľskom národe, tak je to samozrejme aj preto, lebo Poliaci mali vždy krásne a veľké osobnosti, ktoré ich viedli. Jedným z nich bol kardinál Stefan Wyszyński. V roku 1948 bol vymenovaný za arcibiskupa gnieznianskeho a varšavského a prímasa Poľska. Túto funkciu zastával až do svojej smrti v roku 1981. V roku 1953 ho pápež Pius XII. menoval za kardinála. Wyszyński bol napriek dlhej internácii pevným bodom poľskej cirkvi v časoch komunizmu. V roku 1989 začal pápež Ján Pavol II. proces jeho blahorečenia. Teraz v septembri 2021 bude kardinál Wyszyński vo Varšave blahorečený. Druhou takou výnimočnou postavou obdobia komunizmu bol katolícky kňaz Jerzy Popieluszko, ktorý bol spojený s poľským odborovým hnutím Solidarita a v októbri 1984 ho komunistická polícia brutálne zavraždila. 6. júna 2010 bol vo Varšave blahorečený. V týchto chvíľach sa pripravuje jeho svätorečenie.

Sloboda sa v časoch prenasledovania vybojúva za cenu obetí. Poľsko vie oceniť ľudí aj zo zahraničia, ktorí o túto slobodu v spolupráci s poľskými osobnosťami zápasili. Javorský, Konc, Gabaj, Borovský boli takýmito osobnosťami. Spokojne môžeme povedať, že sú to naši hrdinovia z čias normalizácie na Slovensku.

Trom žijúcim k oceneniu srdečne blahoželáme a na Vladimíra Javorského budeme vždy s úctou a vďakou spomínať.