Verejné vypočúvanie kandidátov na post generálneho prokurátora miestami pripomínalo televíznu Súdnu sieň či previerkové komisie a adepti sa často museli vyviňovať z nezmyslov. Konštatuje to novinár Marek Vagovič s tým, že horúci favoriti si pohoršili a že chaos pri dôležitej voľbe či dokonca rozpad vlády by vyhovoval oligarchom a mafiánom.

Voľba jedného z najdôležitejších postáv slovenskej justície, generálneho prokurátora, je na dosah. Poslanci ústavnoprávneho výboru uplynulé dni vypočuli až sedem adeptov na uvoľnené kreslo Jaromíra Čižnára. Menovite Jozefa Čentéša, Ján Hrivnáka, Tomáša Honza, Jána Šantu, Maroša Žilinku, Rastislava Remetu a Juraja Klimenta.

Hoci panuje všeobecná zhoda na tom, že proces výberu je transparentnejší viac ako kedykoľvek predtým, vypočúvanie sa nezaobišlo bez viacerých „faulov“ zo strany zákonodarcov, no kritika sa vzniesla aj na hlavy niektorých kandidátov.

Zatiaľ najobsiahlejšie v našom mediálnom priestore túto, miestami úsmevnú, realitu reflektoval investigatívny novinár Aktualít Marek Vagovič. Podľa jeho úvahy si dokonca viacerí členovia výboru zmýlili fórum „s televíznou Súdnou sieňou“ a pripomínalo vraj „previerkové komisie po okupácii Československa“.

Vagovič vraví, že poslancov viac ako konkrétne výsledky zaujímali klebety alebo nepodložené informácie, a tak sa vraj museli nádejní generálni prokurátori často vyviňovať z „úplných nezmyslov“ a spôsob dopytovania vraj „hraničil s osočovaním a šikanou“.

„Viacerí poslanci prezentovali len subjektívne pocity a antipatie – v kombinácii s aroganciou a absenciou sebareflexie išlo niekedy o mimoriadne nedôstojné divadlo. Politici naprieč spektrom, ktorých stranícki kolegovia či dokonca lídri čelili skutočným škandálom, vyučovali kandidátov z morálky a osobnej integrity,“ zhodnotil Vagovič a vzápätí sa pustil do rozboru jednotlivých vystúpení.

Čentéš plával komfortne so systémom

Ako prvý prišiel na rad Jozef Čentéš, ktorému svojho času zabuchol dvere generálnej prokuratúry rovno pred nosom prezident Ivan Gašparovič. Jeho kandidatúru údajne netreba podceňovať a ani preceňovať.

Vagovič o negatívach tohto kandidáta píše, že plával komfortne so systémom, chýbajú mu praktické skúsenosti a že sa v roku 2012 na úrade vlády stretol s vtedajším premiérom Robertom Ficom.

Naopak, ocenil jeho kandidatúru proti Dobroslavovi Trnkovi a skritizoval citovanie diskreditujúcich informácií z nedôveryhodných médií, ku ktorým sa uchýlil Milan Vetrák z OĽaNO, či otázku Juraja Šeligu, aký je jeho podiel viny za stav prokuratúry. „Viny, nie zodpovednosti. Áno, aj takto sa pýtali právnici,“ pozastavoval sa Vagovič.

Honz sa správal ako progresívny politik

Ten nešetril ani nasledujúceho kandidáta, Tomáša Honza, známeho vďaka stíhaniam Mariana Kotlebu, Tibora Eliota Rostasa či Roberta Fica. Vyčíta mu fokusovanie sa na jednu tému či fakt, že pri vyhláseniach o zdvíhaní zástavy v boji proti extrémizmu pôsobil ako „aktivista tretieho sektora alebo politik progresívnej ľavice“.

„Pred verejným vypočutím sa javilo, že Honz nemá v súboji o post šéfa prokuratúry žiadnu šancu. V médiách bol neviditeľný, s výnimkou jedného rozhovoru pre názorovo blízky denník s nikým nekomunikoval. Napriek tomu nie je úplne odpísaný. Podporuje ho časť Za ľudí aj SaS, dá sa tiež predpokladať, že k Honzovi môže mať mentálne blízko prezidentka Zuzana Čaputová. K zvoleniu to však zrejme stačiť nebude,“ sumarizuje Vagovič.

Usilovný prokurátor

Neskôr dostal priestor na prezentáciu Ján Hrivnák, ktorý novinára prekvapil nevšedným tvrdením, že Jaromír Čižnár prekážal vo vyšetrovaní niektorých káuz, a ocenil, že podáva množstvo obžalôb ročne, až 40.

„Jeho kredit aj výsledky sú v ostrom kontraste s Kováčikom, ktorému sa ako jeden z mála aj postavil. Následne bol odstavený z funkcie a vytláčaný na okraj. Na rozdiel od iných sa zastal aj prokurátora Vasiľa Špirka,“ píše s tým, že výčitky poslancov Ondreja Dostála a Juraja Šeligu o tom, že sa ozýval neskoro, pramenia z neznalosti pomerov a nepochopenia reality.

„Prokuratúra je prísne hierarchický systém, kde má hlavné slovo šéf. Keď mu podriadení kladú odpor, spravidla to má následky. Môžeme namietať, že mlčanie je alibizmus, navonok je to však menší problém ako dovnútra. Jednou z povinností prokurátora je totiž zdržanlivosť vo verejných prejavoch,“ ozrejmuje Vagovič.

Kliment dostatočne nevysvetlil spoluprácu s Tóthom

Na vypočúvaní kandidátov ho tiež prekvapilo zlyhanie favorizovaného Juraja Klimenta, ktorý sa ako sudca vyrovnal s viacerými vážnejšími kauzami, no po minulom týždni vraj viac stratil, ako získal.

Nedostatočne vraj vysvetlil svoju spoluprácu s Petrom Tóthom pri písaní svojich kníh, má vraj komplikovanú povahu a opomenul povedať, že na prokuratúre, ktorú chcel očistiť od neželaných väzieb ako „kladivo“, pracuje jeho manželka aj synovec.

„K bizarnostiam tohto vypočúvania patrila aj otázka poslanca Juraja Gyimsiho (OĽaNO), prečo si Kliment zmenil pôvodné priezvisko Koza. Bulvárni novinári mohli v tej chvíli len blednúť závisťou,“ uviedol Vagovič a spomenul tiež naladenie poslanca Alojza Baránika, ktoré zaváňalo „osobnou nevraživosťou“.

Remeta bol najslabší

Ako piaty bol „grilovaný“ Rastislav Remeta. Prokurátor, ktorý síce vraj má slušné odborné renomé, no podľa Vagoviča ho nebolo počuť dovnútra ani navonok. A je to údajne o to horšie, že vedie etickú komisiu. „Remetova prezentácia bola jednoznačne najslabšia,“ uviedol Vagovič.

Napriek tomu si vraj nezaslúžil zvyšovanie hlasu, ku ktorému sa uchýlil poslanec Baránik, či rozpačité otázky od Šeligu o tom, či by sme takto šli donekonečna, nebyť vraždy Jána Kuciaka a komunikácie z Threemy.

„V situácii, keď sa neozýval takmer nikto – s výnimkou médií –, je takýto prístup dosť trúfalý. Bežným ľuďom ťažko niečo vyčítať, keďže nemali dosť informácií a nezaujímajú sa o verejný život denne. Horšie je, keď mlčali aj politici: alebo sa ozvali až vtedy, keď mali napríklad problémy kvôli vratkám DPH,“ upozorňuje Vagovič.

Šanta čelil absurdným výčitkám

Predposledný dostal priestor Ján Šanta, ktorý má podľa novinára za sebou presvedčivé výsledky, napríklad kauzu Kočnerovým zmeniek, a jeho vystúpenie údajne patrilo k tým najatraktívnejším. Šanta však sám priznal, že navonok mohol byť aktívnejší.

„Aj Šanta čelil absurdným výčitkám, že pochybil alebo bol nedôsledný vo viacerých kauzách (Duč, Váhostav, Majský, financovanie SDKÚ). Poslanec Baránik ho dokonca nepriamo obvinil z prijatia úplatku. Iskrilo to aj medzi Šantom a Šeligom, ktorý ani v tomto prípade neustriehol formu,“ píše Vagovič s tým, že hoci patrí k úzkej špičke, na víťazstvo to nevyzerá.

Žilinku vraj môžu potopiť špekulácie

Na záver vystúpil prokurátor Maroš Žilinka, ktorého meno sa skloňovalo v súvislosti s tým, že mafián Marian Kočner, ktorému znepríjemňoval život, si mal objednať jeho vraždu. „V jeho kariére neexistuje jediné rozhodnutie, že by účelovo rozhodol v niekoho prospech,“ píše Vagovič.

Spomedzi kandidátov má vraj najbližšie k politike a pozná sa s Danielom Lipšicom či Robertom Kaliňák a potopiť tohto kandidáta, ktorého navrhla Sme rodina, vraj môžu špekulácie, že za neho hodlá hlasovať aj časť opozície.

„Ako prvý už v roku 2006 kritizoval choré pomery na prokuratúre, bol v konflikte s Kováčikom aj s Trnkom. Keď mal problémy jeho kolega Vasiľ Špirko, Žilinka sa ponúkol, že mu zoženie a zaplatí advokáta. Napriek tomu musel aj Žilinka čeliť nevyberaným útokom viacerých poslancov, medzi ktorými opäť vynikal Baránik. Vrcholom bola otázka, či sa opil s Čižnárom, ktorému vraj v prípade zvolenia sľúbil beztrestnosť,“ hodnotí Vagovič.

Chaos vyhovuje oligarchom a mafiánom

Novinár si myslí, že výber najmocnejšieho muža prokuratúry sa môže ešte poriadne zamotať a o všetkom svedčí už len fakt, že premiér Igor Matovič skonštatoval, že ak bude nový generálny prokurátor zvolený s podporou opozície, vláda končí.

V tejto chvíli vraj nie je jasné, nakoľko reálna je možnosť, že kollárovci sa spoja či dokonca dohodnú s Pellegrinim a Ficom. No je údajne zrejmé, že ani po vypočutí nie je v koalícii zhoda na spoločnom kandidátovi, a pripomenul aj mocenský zápas medzi Matovičom a šéfkou rezortu justície Máriou Kolíkovou.

„Generálny prokurátor je príliš dôležitá funkcia, aby sa na ňom rozpadla vláda. Koalícia dostala mandát na zásadné zmeny, s ktorým treba naložiť zodpovedne. Akýkoľvek iný scenár vyhovuje len oligarchom a mafiánom s politickým krytím,“ uzavrel Vagovič.

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

0