Ruská vakcína sa mi pozdáva, ale sme súčasťou Európskej únie a mali by sme postupovať jednotne, hovorí riaditeľ Biotechnologických laboratórií Biomedicínskeho centra SAV, biochemik Vladimír Zelník. Sám by sa však ňou dal zaočkovať: nie je však isté, či bude súčasťou covid pasov a či očkovanie ňou na Slovensku začneme, vraví. Vakcínu považuje za rovnocennú s ostatnými, celý problém vidí v tom, že Rusi na to šli naopak a obišli európske štandardy.

Ste vedec, ako ste vnímali nákup neregistrovanej vakcíny Sputnik V?

Už dlhšie sa povrávalo, že k tomu nákupu dôjde, ale samotná realizácia sa vykonala tak narýchlo, že nás to veľmi prekvapilo. Bolo správne požadovať kontrolu Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) predtým, ako sa takýto liek u nás začne používať. Reagovali sme promptne, v piatok vakcíny prišli a v pondelok sme už so ŠÚKL-om riešili, ako zabezpečiť testy.

Báli ste sa toho, že by mohlo ísť o geopolitický nástroj Ruska?

Brali sme to čisto odborne. Prišiel nejaký nový liek a je potrebné to riešiť. Celý problém bol v tom, že vakcína nebola registrovaná v EÚ. Nebudeme komentovať rozhodnutie ministerstva zdravotníctva nakúpiť Sputnik a očkovať ním. Pre nás bolo podstatné, že vakcína prišla na Slovensko. Pristúpili sme k tomu profesionálne a našou úlohou bolo zistiť jej kvalitu.

Prekvapil vás rozruch okolo Sputnika?

Skôr nás zarazila negatívna kampaň proti ŠÚKL-u, ktorý si robil svoju povinnosť. Išlo o ochranu zdravia ľudí a pracovníci Štátneho ústavu robili, čo mohli a mali robiť. Rovnakým spôsobom bolo napadnuté aj Biomedicínske centrum SAV, čo sa nás dotklo. Mali sme snahu pomôcť a mali sme aj oprávnenie. To, čo sa tu rozvinulo, bolo prinajmenšom smutné.

Čo znamená pre laikov, že máte certifikát správnej výrobnej praxe?

Certifikát správnej výrobnej praxe pre kontrolné laboratóriá znamená, že ako Biotechnologické laboratóriá (BTL) Biomedicínskeho centra SAV môžeme testovať kvalitu liečiv. Väčšinou to robíme zmluvne a vtedy sa na nás obracajú slovenské i zahraničné firmy. Toto osvedčenie nás oprávňuje robiť testy aj pre lieky dovezené z tretích krajín. Každé vyrobené liečivo musí prejsť kontrolou. Za kontrolu kvality zodpovedá v prvom rade výrobca a potom národné kontrolné inštitúcie ako ŠÚKL alebo Európska lieková agentúra (EMA), ktoré sa však dôraznejšie venujú aj dokumentačnej stránke procesu schvaľovania a kontroly. Dodatočne môžu liečivo pretestovať aj oni, ak majú pochybnosti či nepostačujúce informácie, čo sa stalo v prípade Sputnika, keď chýbala značná časť dokumentácie.

V BTL kontrolujeme lieky podľa liekopisu, najčastejšie európskeho, ktorý je medzinárodne uznávanou normou na väčšinu liečiv. Liekopisné analýzy sa môžu rozširovať o špeciálne metódy podľa toho, o aký druh liečiva ide.

Bežne teda skúmate aj vakcíny?

Áno, predtým sme testovali pre slovenského výrobcu liečiv vakcínu proti osýpkam, mumpsu a rubeole, kde sme kontrolovali najmä kvalitu, stabilitu a účinnosť, čiže to, či má vlastnosti, ktoré výrobca deklaruje.

Mali ste aj skúsenosť s testovaním vakcín, ktoré neboli podľa európskeho liekopisu?

Nie. Ide o veľmi špecifické veci. Pre každú vakcínu sa zavádzajú aj nové metodiky a tých testov je viacero. Pre schválené a bežne používané humánne lieky sa používajú mnohé štandardné metodiky, ktoré platia aj pre mnohé biologické liečivá, akými sú vakcíny. Napríklad pri teste sterility zisťujeme, či v infúznom roztoku či vakcíne nie sú prítomné baktérie a iné mikroorganizmy, ktoré by mohli byť závažnou kontamináciou a mohli by spôsobovať závažné zdravotné problémy. Tento postup teda štandardne používame a sme oprávnení ho vykonávať. Celkovo sa v Biomedicínskom centre SAV robilo 14 testov na Sputnik V, z toho osem v BTL a robili sme ich podľa týchto štandardných liekopisných noriem.

Aká bola nálada medzi pracovníkmi po tom, čo vás ministerstvo zdravotníctva oslovilo so žiadosťou o preskúmanie Sputnika?

Komunikácia bola trojstranná a zahŕňala ŠÚKL, Biomedicínske centrum a ministerstvo zdravotníctva. Tušili sme, že sa niečo bude diať, oslovili nás krátko po dovoze vakcíny. Pristupovali sme k tomu profesionálne a hlavne sme sa sústredili na to, čo treba spraviť.

Napätie teda vzniklo až neskôr?

Áno, keď vznikol mediálny rozruch okolo toho, kto má vakcínu posudzovať, začali nás spochybňovať. Po zverejnení zmluvy o nákupe vakcíny Sputnik V sa ukázalo, že viaceré tvrdenia neboli pravdivé. Vtedy sme už ale mali hotové takmer všetky výsledky a stojíme si za nimi. Spravili sme, čo sa dalo v čo najkratšom čase. Niektoré metodiky sme zavádzali nanovo, bolo potrebné zabezpečiť k nim materiál. Toto množstvo skúšok sme zvládli za mesiac s čo najlepším svedomím.

Trvajú tieto skúšky za bežných okolností dlhšie?

Tieto testy sa v žiadnom prípade nedajú skrátiť. Napríklad test sterility trvá minimálne dva týždne. Ďalším testom je imunogenicita, pri ktorej sa naimunizujú experimentálne myši a zisťuje sa, či tvoria protilátky proti patogénu, v tomto prípade proti S proteínu koronavírusu SARS-CoV-2. Tieto veci sa nedajú skrátiť, musia sa vykonať podľa noriem, ktoré stanovujú aj ich dĺžku.

Vladimír Zelník. Foto: Patrícia Falbová

Komunikovali ste aj s ruskou stranou alebo iba so Štátnym ústavom?

Všetko išlo cez ŠÚKL, pretože s nimi sme uzavreli dohodu o testovaní. Nečudujte sa preto, že budem v niektorých otázkach zdržanlivý. Napríklad komunikácia výsledkov analýz je výsadou Štátneho ústavu.

Ako sa vám vakcína spočiatku pozdávala?

Bola to veľmi zvláštna situácia. Vo večerných správach sme sa dozvedeli, že prišiel Sputnik V a uvedomovali sme si, že bude niečo nasledovať. V tom čase sme však nemali takmer žiadnu dokumentáciu, takže sme nevedeli, akú kontrolu kvality vykonala na vakcíne ruská strana.

Ako ste postupovali?

Vychádzali sme zo všeobecných textov z Európskeho liekopisu o vakcínach. Zistili sme, aké testy vieme spraviť hneď. V priebehu prvého týždňa došli od Rusov nejaké dokumenty, a tak sme naše analýzy rozšírili o špecifické testy, ktoré sme tiež vedeli urobiť. Spravili sme všetky testy, ktoré robili aj Rusi a nenašli sme v očkovacej látke žiadne nezrovnalosti. Išlo o hektické obdobie, pretože sme museli v rámci limitovaných možností pohotovo reagovať.

Koľko testov okrem týchto štrnástich je ešte potrebné vykonať?

Spravili sme všetky testy, ktoré udáva ruský výrobca. O ďalšom postupe rozhodnú orgány, ktoré vakcínu schvaľujú. Môžu si dožiadať ďalšie testy, alebo vysvetlenie k spraveným testom.

Máte signály o tom, že by bol Sputnik nebezpečný?

Nemáme.

Zaznamenali ste množenie adenovírusových častíc, ako to udáva brazílsky regulátor?

Áno, zaznamenali, ale v rámci hodnôt, ktoré udáva ruský výrobca. Nachádzajú sa v druhom komponente vakcíny s adenovírusom Ad5.

Ruské normy sa môžu líšiť od európskych noriem, však?

Zrejme sa aj líšia, ale to už je na posúdení expertov z Európskej liekovej agentúry. Tí spravia dôslednejšiu analýzu toho, do akej miery to môže predstavovať potenciálne zdravotné problémy.

Veríte, že Sputnik na rozdiel od iných vektorových vakcín nespôsobuje krvné zrazeniny?

K tomuto nemáme žiadne informácie.

Riskujú európske štáty ako San Maríno, Maďarsko a Srbsko, keď Sputnikom očkujú?

V prípade vakcín proti koronavírusu sme vkročili do nových vôd. Procesy schvaľovania vakcín boli predtým veľmi dlhé. Od nápadu vytvoriť vakcínu až po jej schválenie ubehlo osem až desať rokov. Teraz sme to spravili za jeden až dva roky. Je fakt, že platformy pre adenovírusové vakcíny ako AstraZeneca, Johnson & Johnson a Sputnik existovali už dávnejšie, rovnako tak technológia mRNA, ktorú používajú firmy Pfizer/BioNTech alebo Moderna. Niečo sme o mRNA vakcínach vedeli, ale ide aj o úplne nové prístupy a je ťažké hodnotiť, aké by mohli mať negatívne dosahy. Zatiaľ všade jednoznačne prevyšujú pozitívne aspekty nad možnými negatívnymi.

Pri Sputniku jeho zástancovia často argumentujú, že sa používa v iných štátoch, ale tie nie sú súčasťou Európskej únie a nemusia sa riadiť európskymi liekopismi. Mali by sme sa držať toho, čo schváli Európska lieková agentúra. Tá ešte nevydala finálny verdikt. Iné štáty nie sú súčasťou EÚ, preto je to ich vlastné rozhodnutie, ale mne neprislúcha hodnotiť to.

Ako ste vnímali Sputnik pred testami a po testoch?

Prekvapilo ma, keď ku nám vakcína prišla, pretože to bolo skutočne narýchlo a bez dostupnej dokumentácie. Po našich testoch som nadobudol presvedčenie, že šarže, ktoré sme testovali, sú skutočne v poriadku. Ostáva otvorená len otázka replikačne kompetentného adenovírusu, na ktorý ste sa pýtali. V tomto smere bude potrebné sledovať interpretácie iných liekových agentúr. Aktuálne sa mi zdá vakcína takpovediac v poriadku, ale celý proces schvaľovania by sa mal dotiahnuť do konca.

Všetky vakcíny, ktoré boli schválené, išli takzvaným „rolling review“ mechanizmom, čiže sa schvaľujú priebežne. V praxi to vyzerá tak, že je povolené podmienečné použitie, ale stále sa študujú všetky predložené dokumentačné podklady a sledujú nežiaduce účinky, ktoré sa zriedkavo vyskytnú.  

Myslíte, že s odstupom času prídeme na nejaké závažné nežiaduce účinky u širokej populácie?

Keby sa takéto nežiaduce účinky mali vyskytnúť, už by sa objavili, a to veľmi rýchlo. Celý problém je v tom, do akej miery sa o týchto nežiaducich účinkoch informuje. Pri AstraZeneca a J&J sa problém veľmi jasne pomenoval, ale pri iných vakcínach sa o vedľajších a nežiaducich účinkoch takmer nič nedozvedáme, čo je zvláštne.

Vladimír Zelník. Foto: Patrícia Falbová

Narážate na mRNA vakcíny, ktoré sa prezentujú ako najbezpečnejšie a najúčinnejšie?

Napríklad aj tie, ale ich dizajn je taký, že sú takmer neškodné. Je to „čistá“ chémia v tom zmysle, že mRNA sa synteticky pripraví a následne sa k nej pridá nosič, ktorého bezpečnosť bola intenzívne testovaná. Zloženie je veľmi jasné a aj kontrola kvality sa dá spraviť pomerne veľmi rýchlo. Aj preto sú pri týchto očkovacích látkach len mierne vedľajšie účinky, ktoré sa spravidla vyskytujú pri každom očkovaní, keď vám dávajú do tela niečo cudzorodé a telo na to reaguje.

Viete o nejakých nežiaducich účinkoch mRNA vakcín, ktoré sú menej medializované než tromboembolické ochorenia po AstraZeneca a J&J?

Nepočul som o nich, ale ani som sa tým detailne nezaoberal. Odporúčam vám opýtať sa ŠÚKL-u.

Naspäť k Sputniku. Čo dokáže o vakcíne povedať potvrdenie farmaceutickej kvality? Čo vieme o Sputniku po vašich štrnástich testoch?

Vieme jednoznačne povedať, že šarže, ktoré máme na Slovensku, spĺňajú špecifikácie a kritériá, ktoré prehlasuje výrobca. Sedí napríklad skutočnosť, že vakcína obsahuje S proteín, ktorý navodzuje imunitnú odpoveď a tým ochranu pred COVID-19. Vakcína je sterilná, má svoje pH, bola plnená určitým špecifikovaným spôsobom. Do akej miery je v súlade s európskymi parametrami, musí posúdiť EMA.

Po tom, čo o Sputniku viete, by ste sa ním dali zaočkovať?

Po tom, čo o ňom viem, by som sa dal zaočkovať. Mal som však dve pochybnosti. Prvou je, že ide o neregistrovanú vakcínu a nevedel som, aké to môže mať legálne následky, napríklad či bude akceptovaná v pripravovaných covid pasoch. Druhou bolo, že keď začal rozruch okolo schvaľovania a testovania, nadobudol som pocit, že použitie Sputnika sa nielenže oddialilo, ale k nemu možno ani nedôjde. Preto som sa čím skôr nahlásil do čakárne na očkovanie a dostal som vakcínu od AstraZeneca.

Je toto vnímanie Sputnika správne? Mali by sme ho vnímať ako rovnocennú vakcínu?

Z hľadiska vakcín, ktoré máme na Slovensku k dispozícii, by sa dalo povedať, že je rovnocenný. Nerovnocennosť vychádza z toho, akým spôsobom sa schvaľuje. Ruská strana požiadala EMA o registráciu neskôr a v tom vidím celý problém. Ostatní výrobcovia požiadali najskôr EMA a až následne sa začali ich vakcíny používať. Pri Sputniku ideme opačne: niekde sa už používa, ale proces schvaľovania zďaleka nie je ukončený.

Prečo je tomu podľa vás tak?

K tomu sa nechcem vyjadrovať.

Aká nálada panuje v Biomedicínskom centre teraz?

Robíme si svoju robotu. Pre Sputnik sme museli výrazne obmedziť iné aktivity, pretože sme ho chceli otestovať čo najkvalitnejšie a najrýchlejšie.

Ako ste vnímali vypustenie fámy o tom, že vaša práca bola zbytočná, pretože to malo spraviť OMCL laboratórium?

Vtedy ešte nebola zverejnená zmluva o nákupe vakcíny, takže sme nevedeli, či v nej ten paragraf skutočne je. Zaskočilo nás to, lebo sme boli oslovení ministerstvom zdravotníctva a nevideli sme dôvody, pre ktoré by Sputnik malo kontrolovať len OMCL laboratórium. Do siete týchto laboratórií patrí napríklad aj náš ŠÚKL, ale jeho vybavenie nedokáže pokryť všetky testy, ktoré bolo potrebné uskutočniť, a aj preto sa na nás aj obrátili s touto žiadosťou. Bolo to v čase, keď bol ŠÚKL odmietnutý inými zahraničnými OMCL laboratóriami, vrátane toho maďarského. Keď sa ukázalo, že požiadavka na testovanie v OMCL laboratóriu bola nepravdivá, dodatočne sa nás to dotklo.

Prenesme sa k exspirácii Sputnika. Čo znamená exspirácia očkovacej látky?

Je to vlastne dátum trvanlivosti, v prípade Sputnika hovoríme o šiestich mesiacoch. V jednom prípade je to tuším júl a v druhom august.

To znamená komponent 1 a komponent 2, teda prvú a druhú dávku, keďže cyklus medzi nimi je 28 dní?

Áno.

Po tomto dátume sa už týmito ampulkami nesmie očkovať?

Lieky, ktoré sú po exspirácii, sa nesmú používať, má to svoje dôvody. Ani pri konzumácii potravín po záruke vám nemusí byť dobre.

Čiže ak exspiruje na Slovensku, nebudeme ním očkovať?

Bol by som veľmi opatrný. Pri niektorých liekoch sa dá predĺžiť exspirácia, ak boli správne skladované a opäť sa otestujú.

Dalo by sa to aj pri Sputniku?

Určite by si to vyžadovalo testy, napríklad by sa stopercentne musel opakovať test na imunogenicitu, teda navodenie dostatočnej imunitnej odpovede. Ide o biologické lieky a tie majú v porovnaní s inými liekmi kratšiu dobu trvanlivosti.

Čiže by to asi opäť pripadlo vám.

Neviem, o tom by museli rozhodnúť iní.

Keby vás ministerstvo zdravotníctva oslovilo, prijali by ste to?

To nie je len mojím rozhodnutím, ale určite by sme to veľmi podrobne zvažovali. Už by sme sa zrejme nechceli dostať do situácie, v ktorej sme sa ocitli.

Vladimír Zelník. Foto: Patrícia Falbová

Ak Sputnik exspiruje v júli a auguste, kedy najneskôr by sme ním mali začať očkovať, aby sme to stihli?

Závisí to od logistiky, teda našej rýchlosti ampulky rozviezť do vakcinačných centier, kde je po nich dopyt. Osobne si myslím, že ľudia, ktorí majú záujem o očkovanie registrovanými vakcínami, sú už vo veľkom prihlásení. Viem, že veľa ľudí sa chce dať očkovať len Sputnikom V a čakajú na to, ale neviem, aký bude dopyt o dva mesiace.

Nastal čas dať Sputnik do čakárne, aby sme zistili záujem?

Do čakárne by som dával len registrované vakcíny. Nejasné sú aj majetkové pomery Sputnika.

Tie sú jasné, podľa ministra Vladimíra Lengvarského patrí 200-tisíc dávok, ktoré tu máme, Rusom. Má z vášho pohľadu zmysel zaočkovať neregistrovanou vakcínou 100-tisíc ľudí, keď ani nemáme jej úplnú dokumentáciu?

Zmysel to má, ale záleží od príslušných orgánov a ľudí, či to aj budú chcieť. Ak by sme Sputnik využili ako experimentálne liečivo, zaočkovaní záujemcovia budú asi detailnejšie monitorovaní. Sú ľudia, ktorí vám skutočne povedia: „Čakám len na Sputnik, ničím iným sa zaočkovať nedám.“ Mali by sa však aj dodržať pravidlá schvaľovania a používania neregistrovaného liečiva.

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

0

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.