Zdravotníci varujú: Systému hrozí kolaps

Predstavitelia zdravotníckych združení a asociácií žiadajú vládu a poslancov, aby prehodnotili časť rozpočtu určenú pre zdravotníctvo. Prosia o dofinancovanie zdravotníctva sumou 450 miliónov eur. Varujú pritom, že ak k navýšeniu zdrojov nedôjde, hrozí kolaps celého systému a navyše aj masívny odchod zdravotníckeho personálu do cudziny.

Na ministra zdravotníctva, ale aj na premiéra Igora Matoviča (OĽaNO) sa počas spoločnej tlačovej konferencie predstaviteľov zdravotníckych organizácií objavila aj kritika za postup v boji proti pandémii ochorenia Covid-19.

Podľa predsedu Slovenskej lekárskej komory (SLK) Mariana Kollára, ktorého predseda vlády pred nedávnom nazval „bludárom“, viazne komunikácia a dialóg medzi zdravotníckymi organizáciami a ministrom zdravotníctva.

„Nikto nepochybuje, že žijeme v náročnom období. Situácia je taká vážna a zložitá. Čo je však horšie, že chaos sa stáva normálnou súčasťou našej spoločnosti, musíme však zabrániť tomu, aby sa stalo normálnym zomieranie ľudí na Covid-19,“ uviedol.

Kto ovplyvňuje rozhodnutia premiéra?

Predstavitelia zdravotníckych združení na spoločnej tlačovke varovali, že ich sektor je v núdzovom stave už niekoľko rokov a teraz je tento stav vplyvom pandémie krízový. Preto žiadajú vládu, ale najmä ministra zdravotníctva Mareka Krajčího (OĽaNO), aby sa s nimi stretol a hovoril s nimi o potrebe dofinancovania zdravotníctva.

Na otázku, či by nebolo lepšie dať peniaze určené na plošné testovanie do dofinancovania zdravotníctva, Kollár povedal, že o takých zásadných veciach, ako je celoplošné testovanie, by mali rozhodovať odborníci.

„Touto spoločnosťou lomcuje chaos, kde jedno vyjadrenie neguje druhé… Napriek tomu, že som 6 mesiacov chodil na stretnutia krízového štábu, tak dodnes vlastne neviem, kto má vlastne vplyv na rozhodnutia, o ktorých pán premiér informuje,“ odpovedal šéf SLK.

Apel na vládu bez výsledku

Kollár na tlačovke opakovane uviedol, že minister zdravotníctva sa so žiadnou zdravotníckou asociáciou či združením nestretol. „Nie je predsa možné, aby sme sa s ministrom nestretli od nástupu tejto vlády,“ povedal predseda SLK s tým, že on osobne sa síce s ministrom stretol na rokovaní krízového štábu, ale nešlo o oficiálne stretnutie v mene komory. K tomu podľa Kollára zatiaľ nedošlo.

Predsedníčka Asociácie na ochranu práv pacientov (AOPP) Mária Levyová potvrdila slová šéfa lekárskej komory a uviedla, že snaha o dialóg s Krajčím bola bezvýsledná. „Apelovali sme na vládu, apelovali sme na pána ministra, neboli sme prijatí,“ uviedla.

Levyová varovala, že najhoršie je na tom počas pandémie pacient a na rane je pritom vždy len zdravotnícky pracovník, ktorý za vzniknutú situáciu tiež nemôže. Hlavným cieľom výzvy smerovanej na ministra zdravotníctva a poslancov je podľa šéfky AOPP zabrániť kolapsu zdravotníctva.

Aj predseda Asociácie nemocníc Slovenska (ANS) Marián Petko varoval, že ak nedôjde k dofinancovaniu, tak v konečnom dôsledku bude najviac trpieť pacient.

„Minister by mal stáť na našej strane. Nie sme tu preto, aby sme ho zatratili, ale aby sme ho mohli podporiť a dospieť k rozvoju programov pre pacientov, ak skončí pandemická kríza, obávame sa kolapsu a chceme ho odvrátiť,“ dodala Levyová.

Zuzana Dolinková zo Zväzu ambulantných poskytovateľov uviedla, že zdravotníctvo musí byť postavené na dostatočnom, predvídateľnom a jasnom financovaní a ani jedno z toho súčasný rozpočet podľa nej nespĺňa.

Čo žiadajú zdravotníci?

Na koalíciu sa so spoločnou výzvou obrátili zástupcovia Slovenskej lekárskej komory, Asociácie na ochranu práv pacientov, Asociácie nemocníc, Asociácie súkromných lekárov, Asociácie polikliník a zdravotníckych zariadení aj Zväzu ambulantných poskytovateľov. Spoločne žiadajú nielen o stretnutie s ministrom, ale najmä o dofinancovanie zdravotníctva.

Časť rozpočtu vyčlenená pre zdravotníctvo nie je podľa predstaviteľov zdravotníckych združení dostatočná. Žiadajú preto navýšenie platby za poistencov štátu minimálne na úroveň 5 percent priemernej mzdy spred 2 rokov, čo predstavuje približne 450 miliónov eur. Ide vraj o minimálnu sumu nevyhnutnú na dofinancovanie strát v zdravotníctve spôsobených pandémiou.

„Je to posledná šanca, ako si môže vláda aj poslanci zachovať tvár a ukázať, že na zdraví občanov im záleží… Veríme, že máme dostatočne zodpovednú vládu, ktorá pochopí, že tieto peniaze navyše sú potrebné na to, aby sme zdravotníctvo udržali aspoň na takej úrovni, na akej je,“ dodal Kollár.

Čaká nás ťažký rok

Predseda Asociácie súkromných lekárov (ASL) Marián Šóth zdôraznil, že potrebujeme stabilné zdravotníctvo a rovnako potrebujeme vedieť koľko peňazí do zdravotníctva pritečie. „Budúci rok bude zaťažkávací, pretože zdravotná starostlivosť je odkladaná pre pandémiu,“ varoval Šóth.

Ak k dofinancovaniu zdravotníctva z rozpočtu nedôjde, tak sa zdravotníci podľa Kollára postavia za pacientov a o štrajku nechcela žiadna z asociácií hovoriť. „Ak k dofinancovaniu nedôjde, tak žiaden štrajk nepotrebujeme, pretože potom tu žiadne zdravotníctvo nebude,“ povedal v závere tlačovky šéf ASL.

„Verím, že vláda si uvedomí vážnosť situácie a k dofinancovaniu dôjde. Nechceme to preto, aby sme zvyšovali svoje zisky, ale aby sme zabezpečili základnú zdravotnú starostlivosť štátu,“ povedal Petko.

Pred ekonomickými následkami nenavýšenia rozpočtu pre zdravotníctvo varoval viceprezident ANS Jozef Mintál.

Mintál dodal, že rozpočet tentokrát neprebehol štandardným spôsobom, pretože nebol komunikovaný s jednotlivými organizáciami, s Hospodárskou radou vlády ani s AZZZ, ako to bolo v minulých rokoch zvykom.

Hrozí odliv mozgov

Je tu však ďalší problém, pred ktorým varoval Kollár aj Petko, a tým je reálne hroziaci odliv mozgov zo zdravotníctva.

Šéf Asociácie nemocníc upozornil, že na budúci rok v susednom Česku aj Maďarsku výrazne zvyšujú platy lekárom a zdravotníckemu personálu. Hrozí preto nielen to, že nedôjde k návratu našich zdravotníkov zo zahraničia, ale naopak dôjde ešte k ich ďalšiemu odlivu. „Pýtam sa, kto nás bude potom všetkých liečiť?“ povedal Petko.

Kollár navyše varoval, že v mnohých členských krajinách EÚ dostávajú lekári a zdravotníci až 20-percentné príplatky kvôli stavu, v akom sa krajiny nachádzajú. Na účtoch slovenských zdravotníkov sa však podľa neho žiadne vládou sľubované odmeny zatiaľ neobjavili.

„Všade inde sa robia kroky preto, aby bolo zdravotnícke povolanie atraktívnejšie, a aby sa prilákali zdravotníci zo zahraničia. Je viac než pravdepodobné, že mladí lekári a lekárky odídu do zahraničia, keď im ponúknu viac peňazí. V nemocniciach vypadnú 3-4 lekári, tak máme núdzový stav na oddelení, ale to nie je otázka dneška, my už niekoľko rokov robíme v personálne núdzovom stave. Niektoré oddelenia pracujú na polovičný výkon aj bez pandémie,“ pripomenul Kollár.