Prečo je dôležité, aby sme pojem gender neprekladali do nášho právneho poriadku pojmom rod.

Konferencia biskupov Slovenska (KBS) systematicky namieta, aby sa v legislatíve používal pojem rod pre označovanie mužov a žien. Neraz si už preto vyslúžila kritiku progresívcov, či feministiek. Pre túto lingvistickú požiadavku sú však dobré dôvody.

Jedným z príkladov takéhoto útoku progresívcov na KBS je príspevok na sociálnej sieti europoslanca Martina Hojsíka z Progresívneho Slovenska. Vadilo mu, že KBS vzniesla túto pripomienku k európskej smernici o primeraných minimálnych mzdách. „Jediná pripomienka z ich strany bola vymazať slovo rod a rodová rovnosť zo smernice. Nespravodlivosť v mzdách a chudoba pre nich zdá sa, neboli tak dôležité“ píše Hojsík. Dodáva tiež, že diskriminácia na základe rodu nie je ničím nevídaným, nehovoriac o neplatenej práci doma. Nespravodlivosť a chudoba – na toto by mala cirkev (podľa Hojsíka) reagovať. Svoj príspevok nazval: Ako konferencia biskupov „prispieva“ k rodovej rovnosti.

Rovnosť medzi mužmi a ženami, samozrejme, nie je biskupom ukradnutá, a nesnažia sa ju vymazať, ako to podsúva Hojsík. Trefná je reakcia právničky KBS Jany Michaličkovej: „Pán Hojsík a vy neviete čítať? V celom texte návrhu smernice a v dôvodovej správe navrhujeme pojem ,rodová rovnosť‘ vo všetkých gramatických tvaroch zameniť za pojem: ,rovnosť medzi mužmi a ženami‘. Alebo máte nejaký problém s rovnosťou medzi mužmi a ženami?“

Problém teda nie je v tom, že by biskupom vadila rovnosť medzi mužmi a ženami. Problém je v tom, že sa na označovanie mužov a žien používa pojem rod, alebo rodová rovnosť.

Hojsík si vyrobil aj ďalšieho slameného panáka, keď naznačuje, že cirkvi je ukradnutá dokonca aj pomoc chudobným. V podstate cirkev obviňuje z toho, že sa nezaujíma o nespravodlivosť a chudobu. To je už trošku veľa. Pánovi Hojsíkovi by som odporučil, aby si spravil prieskum napríklad medzi bezdomovcami, alebo odkázanými starými ľuďmi, kto im viac pomáha – Katolícka charita, alebo Progresívne Slovensko?

Hojsík tiež nie celkom vystihol, ako funguje proces pripomienkovania pri tvorbe legislatívy. Veď ak je niečo v navrhovanej legislatíve dobré, nie je dôvod, aby to niekto pripomienkoval. Ak je teda smernica EÚ po obsahovej stránke dobrá (čo si Hojsík predpokladám myslí, veď ani Progresívne Slovensko nevznieslo pripomienky), nie je dôvod, aby ju KBS obsahovo pripomienkovala.

Celý tento hejt by mohol skončiť zabudnutý v útrobách asociálnych sietí. Ale keďže je spor o používanie slova rod pre označovanie mužov a žien dôležitý a dlhodobo aktuálny, dovolím si niekoľko poznámok k tejto téme.

Nie je rod ako rod

Všimnime si najskôr odôvodnenie kritizovanej pripomienky KBS. Navrhuje sa v nej „používať terminológiu, ktorá je v súlade s primárnym právom EÚ, Ústavou SR a s medzinárodnými zmluvami o ľudských právach, ktorými je Slovenská republika viazaná a s kodifikovanou podobou Slovenského jazyka, a aby bol materiál terminologicky jednotný, správny, presný a všeobecne zrozumiteľný a používal iba správne a ustálené právne pojmy.“

Pozrime sa najskôr na našu ústavu. Tá používa pojem rod jedinýkrát, a to v prvej vete článku 12 ods. 2, ktorým sa zakazuje diskriminácia:

„Základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie.“

Tento zoznam dôvodov, pre ktoré sa zakazuje diskriminácia, je prevzatý z medzinárodného práva. Pozrime sa napríklad na článok 14 (Zákaz diskriminácie) Európskeho dohovoru o ľudských právach. Zámerne uvádzam formuláciu v angličtine:

„The enjoyment of the rights and freedoms set forth in this Convention shall be secured without discrimination on any ground such as sex, race, colour, language, religion, political or other opinion, national or social origin, association with a national minority, property, birth or other status.“

Tu vidieť, že pojem rod je prekladom z anglického slova „birth“ (zrod, pôvod, rod, narodenie). Pojmom rod sa teda v našej ústave myslí pôvod, teda to, z akého rodu pochádzame, akého pôvodu sme. Na základe tohto kritéria sa zakazuje diskriminácia preto, že niekto pochádza zo šľachtického rodu, že je rodom Slovák, alebo preto, že pochádza napríklad z rodu Hojsíkovcov. Diskriminácia na základe rodu je stále prítomná v mnohých kultúrach, u nás má určitú relevanciu napríklad v rómskom prostredí. Použitie pojmu rod tu nemá nič spoločné s tým, či je niekto muž, alebo žena. Rovnosť mužov a žien je chránená iným slovom toho istého ustanovenia, a síce zákazom diskriminácie na základe pohlavia (v angličtine sex).

Zákaz diskriminácie na základe rodu, to znamená pôvodu (z anglického „birth“) je uvedený aj v ďalších medzinárodných dohovoroch, vrátane článku 2 ods. 1 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach (slovenská verzia, anglická verzia) a článku 2 ods. 2 Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach (slovenská verzia, anglická verzia).

Žiaľ, nie všetci si uvedomujú, čo slovo rod v našej ústave a v množstve medzinárodných dokumentov skutočne znamená. V diskusnej relácii Do kríža napríklad pani Oľga Pietruchová zastávala postoj, že pojmom rod sa v našej ústave označujú muži a ženy v sociálnom kontexte. Slovo rod v našej ústave považuje vlastne za ekvivalent anglického slova „gender“.

Ešte horšie je, keď sa takého omylu dopúšťajú právnici. Tu by som uviedol ako príklad právnu analýzu Zákaz diskriminácie na základe pohlavia a rodu. Právne východiská, právničiek Daniely Lamačkovej a Janky Debrecéniovej z feministickej mimovládky Občan, demokracia a zodpovednosť. Tento dokument sa venuje téme rovnosti mužov a žien, pričom používa slovné spojenie zákaz diskriminácie na základe pohlavia a rodu. V dokumente sa cituje naša ústava, ale aj vyššie uvedený článok 14 Európskeho dohovoru o ľudských právach, pričom sú pri oboch boldom zdôraznené slová „pohlavie“ a „rod“, ktoré majú byť právnym základom pre rovnosť mužov a žien. To, že pojem rod sa v týchto dokumentoch nepoužíva na označovanie mužov a žien, a že je prekladom z anglického slova birth, a nie gender, sa v analýze (štedro podporenej aj z ministerstva práce) nedočítate. Je to vlastne taká osobitá forma právnického trangenderizmu, tranzície z rodu birth na rod gender.

Zákaz diskriminácie na základe rodu a rodu

Asi si viete predstaviť, že používať jeden pojem pre dve odlišné kategórie môže spôsobiť chaos. Ako by sa asi prekladal zákaz diskriminácie na základe birth a gender? Azda zákaz diskriminácie na základe rodu a rodu?

Presne pre takéto prípady sú aj v našom zákone o tvorbe právnych predpisov zakotvené pravidlá, ktoré majú zabezpečiť terminologickú jednotnosť právnych predpisov. Podľa zákona sa na označenie rovnakých právnych inštitútov používajú rovnaké právne pojmy v rovnakom význame, a platí tiež to, že jeden právny pojem s vymedzeným významom sa má v tomto význame používať jednotne v celom právnom poriadku. Ak je teda pojem rod už „zarezervovaný“ pre jeden význam, nemôže sa používať pre iný. 

Ako upozorňuje odôvodnenie KBS, aj primárne právo EÚ (pozri Zmluvu o Európskej únii a Zmluvu o fungovaní Európskej únie – angličtina, slovenčina) používa pre označenie žien a mužov jednoducho výraz ženy a muži, prípadne pohlavie (sex). Žiadny rod, ani gender, sa v týchto zmluvách nenachádza.

A napokon, používanie pojmu rod pre označenie žien a mužov nemá ani oporu v spisovnej slovenčine (pozri Krátky slovník slovenského jazyka). Niežeby sa to nesmelo, jazyk je živý a vyvíja sa. Ale aktuálna kodifikovaná podoba takýto význam slova neuvádza. Ak by sa to aj v budúcnosti zmenilo, stále tu zostáva otázka použitia tohto významu slova v právnych textoch, ktoré by nebolo vhodné, ako sme už písali.

Ako preložiť gender – vzor z Českej republiky

Otázka však je, ako prekladať slovo gender, keď sa stále častejšie objavuje v legislatívnych textoch? Keďže pojem rod je už rezervovaný pre označenie pôvodu, na preklad slova gender treba nájsť iný pojem.

V prvom rade treba povedať, že pojem gender sa zväčša používa ako synonymum slova sex (pohlavie). Pojem sex (pohlavie) sa používa na označenie mužov a žien v kontexte biológie, napríklad vysoké hladiny testosterónu sú typické pre mužské pohlavie (sex). Ale keď angličtina začne hovoriť o mužoch a ženách v sociálnom kontexte, použije už (zväčša) pojem gender, napríklad – sukňa a blúzka sú typické pre ženský gender. V takomto prípade sa pojem gender môže preložiť ako pohlavie (sukňa je typická pre ženské pohlavie) alebo sa jednoducho použijú slová muž a žena (sukňa je typická pre ženy).

Problém nastáva hlavne tam, kde sa pojem gender používa vo význame, kde je odlíšenie medzi biologickou a spoločenskou rovinou podstatné a úmyselné, a kde by nebolo vhodné gender prekladať ako pohlavie. Čo v takomto prípade?

Túto otázku riešili aj v Českej republike, ktorá je nám jazykovo najbližšia, a pre tento prípad používajú aj v češtine pojem gender. Pre ukážku sa môžeme pozrieť na český a slovenský preklad článku 4, bod 3 Istanbulského dohovoru. Ten, chvalabohu, na Slovensku nebol ratifikovaný a na stiahnutie podpisu stačí už len list pani prezidentky s právnymi účinkami, no keďže sa v ňom pojem gender hojne vyskytuje, môže nám poslúžiť ako vhodná ukážka.

Najskôr anglický originál (článok 4, bod 3 Istanbulského dohovoru):

„The implementation of the provisions of this Convention by the Parties, in particular measures to protect the rights of victims, shall be secured without discrimination on any ground such as sex, gender, race, colour, language, religion, political or other opinion, national or social origin, association with a national minority, property, birth, sexual orientation, gender identity, age, state of health, disability, marital status, migrant or refugee status, or other status.“ 

Teraz čeština:

Provádění ustanovení této Úmluvy smluvními stranami, zvláště opatření na ochranu práv obětí, musí být zajištěna bez jakékoliv diskriminace, zejména diskriminace na základě pohlaví, genderu, rasy, barvy pleti, jazyka, vyznání, politického nebo jiného smýšlení, národnostního nebo sociálního původu, příslušnosti k národnostní menšině, majetku, narození, sexuální orientace, genderové identity, věku, zdravotního stavu, zdravotního postižení, rodinného stavu, postavení migranta nebo uprchlíka či jiného postavení.

A teraz slovenčina:

Vykonávanie ustanovení tohto dohovoru zmluvnými stranami, najmä opatrenia na ochranu práv obetí sa zabezpečia bez diskriminácie založenej na akomkoľvek dôvode, ako je pohlavie, rod, rasa, farba pleti, jazyk, náboženstvo, politické alebo iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnostnej menšine, majetok, rodová príslušnosť, sexuálna orientácia, rodová identita, vek, zdravotný stav, zdravotné postihnutie, manželský stav, postavenie migranta alebo utečenca alebo iné postavenie.

Pre prehľadnosť ešte tabuľka:

Angličtinačeštinaslovenčina
Sexpohlavípohlavie
Gendergenderrod
Birthnarozenírodová príslušnosť
sexual orientationsexuální orientacesexuálna orientácia
gender identitygenderová identitarodová identita

Pri tomto preklade vidieť, že použitie slova rod na preklad slova gender spôsobí, že nám slovo rod potom chýba tam, kde by vzhľadom na doterajšiu ustálenú prax malo byť – na preklad slova birth. Namiesto toho sa na preklad slova birth musel vymyslieť novotvar: rodová príslušnosť. Nielenže sa slovo birth takto do slovenčiny neprekladá, ale „rodová príslušnosť“ je pojem nezrozumiteľný, a pre porozumenie musíme nazrieť do iných jazykových verzií, aby sme mohli pochopiť, že sa tým myslí slovo rod, ako je už desaťročia používané v ústave a iných prepisoch. Ak by sme čítali len slovenskú verziu dohovoru, tiež by sme len ťažko chápali rozdiel medzi rodovou príslušnosťou a rodovou identitou. Skrátka, jeden veľký chaos.

Mne z toho vychádza, že KBS dobre pripomienkuje.

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

0

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.