Brazílsky regulátor Sputnik netestoval, nemá dôkazy o množení častíc. Tie beztak neohrozujú zdravie, vravia vedci

Vakcína Sputnik V Vedci pracujú na pilotnej fáze výroby ruskej vakcíny Sputnik V na ochorenie COVID-19 vo farmaceutickej spoločnosti Uniao Quimica v Brazílii 25. januára 2021. Foto: TASR

Množenie adenovírusových častíc v brazílskych šaržiach Sputnika V sa zatiaľ oficiálne nepotvrdilo. Brazílska lieková agentúra ruskú vakcínu netestovala. Ak sa však potvrdí, ide podľa vedcov len o technologickú nedokonalosť, ktorá nemôže ohroziť ľudské zdravie.

Na konci apríla odmietol brazílsky regulačný úrad Anvisa dovoz ruskej vakcíny Sputnik V. Vyhodnotil, že predstavuje riziko pre zdravie občanov. Našiel v nej takzvaný replikačne kompetentný adenovírus.

Ak by sa takáto vakcína použila, mohlo by to podľa brazílskych vedcov viesť k zdravotným komplikáciám a v krajnom prípade až k smrti ľudí s oslabeným imunitným systémom a respiračnými ochoreniami.

Štandard sa vtedy obrátil na niekoľko vedcov so žiadosťou o vysvetlenie. To ukázalo, že obvinenia Anvisa je zveličené.

K množeniu adenovírusových častíc dochádza, ale nie je to smrteľné

Vakcína Sputnik patrí medzi vektorové dvojdávkové vakcíny. Vektor je upravený vírus, ktorý vpravuje vírusovú nukleovú kyselinu do našich buniek. Musí byť upravený tak, aby sa nedokázal množiť a nemohol vyvolať v organizme ochorenie. V tomto bode Rusi zlyhali, nesnažili sa to však zakrývať.

Sputnik obsahuje ľudské adenovírusy Ad26 a Ad5, ktoré spôsobujú veľmi mierne respiračné ochorenia ako napríklad nádcha, nie však v ramene, kde sa látka aplikuje. Zaštepeným preto nehrozí smrť ani vážne zdravotné ťažkosti, ako to tvrdí Anvisa.

Biochemik Libor Grubhoffer pre Štandard uviedol, že toto množenie predstavuje skôr technologickú nedisciplinovanosť než ohrozenie zdravia. Môže však potenciálne viesť k zníženiu účinnosti Sputnika, čo sa zatiaľ nepotvrdilo.

Základným problémom je teda rozdielnosť noriem oboch štátov. Denník N udáva, že podľa Rusov je prípustná tolerancia 5-tisíc aktívnych vírusových častíc na jednu dávku vakcíny. Podľa ruskej výstupnej kontroly je ich v brazílskych šaržiach menej než sto.

Anvisa Sputnik netestovala, presný počet častíc nepozná

Zatiaľ čo Rusi pripúšťajú existenciu niekoľko tisíc replikačne kompetentných častíc, Brazílčania požadujú, aby sa vo vakcíne žiadne takéto častice nenachádzali. Či sa častice v brazílskych šaržiach skutočne nachádzajú, je neisté.

Anvisa laboratórne testy neurobila, keďže ide o liekovú agentúru, ktorá za zaoberá skôr papierovou formou schvaľovania vakcíny. Niektorí brazílski vedci tvrdia, že slovným spojením „menej než sto“ Rusi nemali na mysli, že tam priamo sú. Chceli vraj len garantovať, že ak sa predsa len nejaké nájdu, nepresiahnu tento počet.

Logickejšie však vyznieva, že Sputnik skutočne obsahuje replikujúce sa častice a daný výrok len odkazuje na ich množstvo. Podľa vedcov sa totiž takéto adenovírusy zrejme nachádzajú aj vo vakcínach, ktorými sa očkuje vo zvyšných štátoch. Tie to však nepovažujú za podstatné, pretože prínosy očkovacej látky prevyšujú túto výrobnú nedbalosť.

Túto teóriu dokazujú aj slovenské testy Sputnika, počas ktorých vedci zaznamenali množenie adenovírusových častíc. Riaditeľ Biotechnologických laboratórií BMC SAV Vladimír Zelník pre Štandard uviedol, že sa nachádzajú v druhej komponente s adenovírusom Ad5. Nepresahujú však ruské normy. Kontrola vakcíny v našich podmienkach preto dokázala jej farmaceutickú kvalitu.

Vyvstáva však otázka, či bude Sputnik niekedy registrovaný v štátoch Európskej únie, keďže jej normy sú tiež odlišné od ruských.


Ďalšie články