Krátka úvaha bývalého poradcu prezidenta Lecha Kaczynského o situácii, v ktorej je Poľsko medzi Nemeckom a Ruskom na začiatku novej dekády.

Stefan Kisielewski (1911 – 1991), významný poľský mysliteľ a predstaviteľ poľského realizmu, tvrdil, že poľským osudom je, že sa nachádza medzi Ruskom a Nemeckom, ale niekedy aj medzi Ruskom a Spojenými štátmi. Dnes sa treba vrátiť k tejto jednoduchej politickej pravde o našom mieste na mape, nielen kvôli výberu textov Kisiela [jeden z jeho pseudonymov počas komunizmu, pozn. prekl.], ktorá práve vychádza pod dobre zvoleným názvom Reakcjonista. Kisielewski prirodzene písal o geopolitike v inej dobe a za úplne iných okolností, ale pravda o našej situácii sa nezmenila.

Na túto pravdu odkazuje aj Európsky fond obnovy, ktorý schválil poľský parlament v atmosfére domácich hádok a sporov, a tiež ostatná kríza spôsobená Ruskom na Ukrajine, ktorá dokonca priblížila možnosť vypuknutia vojny v našom regióne. Samozrejme, že sa u nás nájdu aj takí, ktorí s veľkým vzrušením hovoria, že je ešte aj iná a tretia možnosť, podľa ktorej leží Poľsko medzi Čínou a Spojenými štátmi. Musím sa priznať, že táto konkrétna opcia sa mi zdá byť stále dosť prehnaná, špeciálne v porovnaní s prvými dvoma.

Od Kisielových čias sa veľa zmenilo.

V prvom rade sa zmenilo Poľsko, za uplynulé tri dekády sa stalo v Európe ekonomicky a politicky významnou krajinou. Nielenže sa snažíme my sami u nás tento fakt často ignorovať, ten ľahkovážny prístup skúšajú aj iní. Poľsko má pritom čoraz väčší hospodársky význam predovšetkým pre Nemecko a pre nemeckú politiku v Európe. Pre Ameriku sme zase čoraz dôležitejším bodom pre prípadnú podporu v nevyhnutnom spore s Ruskom o osud Ukrajiny. Tento spor musí skôr či neskôr prísť. Jedinou otázkou je, aké konkrétne závery z týchto dvoch otázok vyvodíme pre seba my sami.

Na jednej strane ide o hospodárske väzby s nemeckou ekonomickou „lokomotívou“ pri zachovaní politickej suverenity Poľska, ktorú zabezpečuje zachovanie vlastnej národnej meny. Na druhej strane ide o Ukrajinu podporovanú Amerikou, čo je situácia, ktorá nás zbavuje bremena samostatnej bezpečnostnej politiky voči Rusku. Takáto situácia pre nás vyzerá z hľadiska vývoja potenciálu Poľska v nasledujúcom desaťročí viac než priaznivo.

Ak teda strany našej „hysterickej“ a rozhádanej domácej politiky dokážu uzavrieť v týchto dvoch otázkach prímerie.

Text pôvodne vyšiel v Teologii Politycznej a denníku Rzeczpospolita, vychádza so súhlasom redakcie.

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

0

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.