Problémy so srdcom po prekonaní covidu? Takýchto pacientov pribúda, varuje kardiologička

Približne polovica ľudí na Slovensku zomiera na kardiovaskulárne ochorenia, čo nás radí  v rámci Európskej únie na popredné miesto. Náklady na covidových pacientov významne narástli a s ich financovaním cez zdravotné poisťovne budeme mať problém, hovorí lekárka Gabriela Kaliská zo Stredoslovenského ústavu srdcových a cievnych chorôb.

Na Slovensku prekonalo covid vyše 660-tisíc ľudí. Hovorí sa o tom, že môže zanechať následky aj na srdci a cievach. Akú časť z pacientov vášho ústavu tvoria tí po prekonaní covidu? Aký je trend?

Presné štatistiky nemáme. Veľa z našich pacientov prekonalo covid. Máme však čísla zo sveta, na ktoré reagovala aj Slovenská kardiologická spoločnosť a z nich vyplýva, že laboratórne príznaky postihnutia srdca covidom majú asi dve tretiny pacientov s ťažkým priebehom ochorenia COVID-19. Z nich špecifické látky uvoľňujúce sa z poškodeného myokardu, takzvané vysoko selektívne troponíny, sú asi u 25 až 30 percent chorých. Prvé výskumy pacientov z Číny, uverejnené v prestížnom medicínskom časopise JAMA, ukázali, že pacienti s príznakmi postihnutia srdca, teda pacienti s pozitivitou týchto vysoko selektívnych troponínov, umierali päťkrát častejšie ako tí, ktorí ich nemali. Ak majú preexistujúcu chorobu srdca, umreli dokonca deväťkrát častejšie.

Ani zo Slovenska neexistujú presné čísla, ale v našich ambulanciách a na lôžkach sa objavujú takzvaní postcovidoví pacienti, ktorí majú niektorú z foriem postihnutia srdca a ciev.

Sú prípady, keď sa tieto kardiologické následky ani pri včasnej a správnej liečbe nedajú odstrániť?

Áno, sú, pretože postihnutie kardiovaskulárneho systému môže byť rôzne. V krátkosti by som to rozdelila do troch typov. Prvé je postihnutie samotného srdcového svalu, ktoré je zväčša zápalové a zahŕňa najčastejšie zápal srdcového svalu. Ten sa môže vyhojiť, ale môže aj spôsobiť zlyhanie srdcového svalu a zanechať trvalé následky.

Ďalej poznáme tromboembolické komplikácie samotnej infekcie COVID-19. Prízvukujem, že ide o komplikácie súvisiace s ochorením COVID-19, nie komplikácie očkovania. Príčinou tromboembolických komplikácií je zapálená cievna výstelka, na ktorej sa môžu tvoriť krvné zrazeniny. Klinický stav je potom závislý na rozsahu a lokalizácii postihnutia. Pri postihnutí srdca sa popisujú častejšie infarkty či poruchy srdcového rytmu vrátane náhlej kardiálnej smrti.

Poslednú kategóriu tvorí postihnutie v rámci stresu, zhoršenej reakcie na lieky či celkové zhoršenie zdravotného stavu. U asymptomatických pacientov sa to detekuje neskôr, ale pri pacientoch, ktorí majú mierny alebo ťažší priebeh covidu, je to jednoduchšie určiť.

Existujú príznaky, ktoré by pacientom napovedali, že majú vyhľadať odbornú pomoc?

Všetci pacienti s ochorením COVID-19 by mali mať zhodnotené EKG [neinvazívna lekárska vyšetrovacia metóda činnosti srdcového svalu, pozn. red.]. Z asymptomatických  ľudí by mali byť vyšetrení športovci. Športovci majú obvykle vysoko postavenú latku na pocity vlastného ochorenia. Najmä u vysoko trénovaných jedincov dokážeme prehliadnuť aj klinické príznaky. Preto by mali byť pred návratom k fyzickej aktivite vyšetrení kardiológom. To bude zrejme platiť aj u amatérskych športovcov.

Po prekonaní ochorenia COVID-19 sa môžu objaviť príznaky ako búšenie srdca, bolesti na hrudi, dýchavičnosť či opuchy končatín. Vtedy treba myslieť na to, že covidová infekcia mohla postihnúť srdce a cievy.

Registrujete prípady, keď sa pre covid odhalili neliečené kardiovaskulárne ochorenia?

Áno, po hospitalizácii sa covid pacientom meria tep, tlak, robí sa im EKG vyšetrenie a vďaka tomu ich dokážeme odhaliť, ale nie je to pravidlom. Častejšie sa stáva, že ľudia majú ťažký priebeh ochorenia COVID-19, dostanú sa na umelú pľúcnu ventiláciu, zlyhajú im obličky, a teda sa vyvíjajú iným smerom. Pri tých, čo sú veľmi ťažko postihnutí covidom, sa ťažko určuje, či mali preexistujúcu kardiovaskulárnu chorobu.

Ako hodnotíte priznanie kúpeľnej liečby pre pacientov s postcovidovým syndrómom, ktorí majú kardiologické ťažkosti?

Nehovorila by som v tomto smere o kúpeľnej liečbe. Ide o pacientov, ktorí majú postcovidové problémy, nevedia dobre dýchať, nemajú v poriadku funkciu srdca, pľúc či obličiek, majú psychické zmeny. Ide skôr o liečebný pobyt, ktorý týmto ľuďom pomôže vrátiť sa do bežného života a súčasne sa aj vyšetria. Nejde teda o klasickú kúpeľnú liečbu, ale aj diagnostiku. Kúpele takéto pobyty organizujú preto, že majú dobre rozpracovanú dychovú rehabilitáciu.

V Česku fungujú postcovidové centrá, ktoré sa zaoberajú pacientmi s dlhodobým covidom, ojedinele vznikli už aj na Slovensku.

Áno, presne o tom hovorím. Malo by ísť o pracoviská, ktoré sa zamerajú priamo na pacientov s neskorými príznakmi covidu. Ľudia sa učia žiť s covidom a rovnako sa to učia odborníci vrátane kardiológov. Vychádza množstvo publikácií, kde sa každý lekár môže bezplatne poučiť o skúsenostiach s liečbou takýchto pacientov v rôznych štátoch. Výmena skúseností je veľmi rýchla, lekári sa učia navzájom.

Nebude rozširovanie týchto centier viaznuť na počte lekárov?

Ja si myslím, že na počtoch lekárov to neviazne. Je potrebné urobiť jasno  v tom, akým spôsobom sa takáto liečba preplatí cez zdravotné poisťovne. Zrejme pôjde o jeden typ poskytovania zdravotnej starostlivosti a mám informácie o tom, že do takéhoto programu sa chcú zapojiť tie centrá, ktoré sú určené na dlhší pobyt kardiovaskulárnych pacientov a poznáme ich pod pojmom kardiovaskulárne kúpele. Prízvukujem, že nejde o klasickú kúpeľnú liečbu, ale o intenzívne venovanie sa pacientom podľa ťažkostí a postihnutia systému, ktoré im po dlhodobom covide ostalo.

Choroby obehového systému sú dlhodobo najčastejšou príčinou úmrtí, v pandemickom roku vzrástli v porovnaní s päťročným priemerom o šesť percent. Majoritný prírastok počtu zomretých sa týkal ľudí v poproduktívnom veku (nad 65 rokov) a nastal v štvrtom štvrťroku. Vidíme kauzalitu medzi vývojom pandémie a zhoršením stavu kardiovaskulárnych pacientov?

Čiastočne áno. Určite je to spôsobené aj tým, že pacientom, ktorí mali závažné kardiovaskulárne problémy pred covidom, sa počas covidovej infekcie zhoršil stav alebo umreli. Takých pacientov sme videli na vlastné oči. Priviezli ich k nám s infarktom či inými problémami. Na verejnosť prenikla informácia, že patológovia mali problém určiť, či pacient zomrel na covid, alebo na zhoršenie sprievodných ochorení. Časť problémov mohla byť vyvolaná priamo covidom a časť tým, že existujúce ochorenia sa počas ťažkej infekcie zhoršili. Presnú štatistiku zrejme nebudeme nikdy poznať.

Mali sme však aj pacientov, ktorým sme počas infekcie operovali srdce a prežili. Samotná infekcia je nevyspytateľná a je okolo nej veľa neznámeho. Nikdy nevieme predvídať jej vývoj a ani to, ktorý pacient bude mať následky.

Problémom minulého roka bola určite nedostatočná prevencia, teda málo preventívnych prehliadok. Budeme dlho doháňať tento sklz?

Áno, ale to vo všetkých oblastiach, nielen v kardiovaskulárnej medicíne. Časť roka bola zastavená plánovaná zdravotná starostlivosť. Všetky ústavy kardiovaskulárnych chorôb vrátane Stredoslovenského ústavu srdcových a cievnych chorôb mala reprofilizované lôžka. Využívalo sa, že naši anesteziológovia sa dokážu postarať o najťažších pacientov so zlyhaním vitálnych funkcií, pretože sa starajú o pacientov na mimotelovom obehu pri a po operáciách srdca. Dokážeme poskytnúť mimotelovú podporu obehu aj u pacientov s covidovou infekciou či urobiť iné intenzívne liečebné metodiky. Preto sme boli počas ochorenia COVID-19 obzvlášť nápomocní.

Aj v našom ústave sme mali lôžka pre pacientov so závažným priebehom infekcie, preto plánovaná zdravotná starostlivosť čakala. Prepad nie je extrémny, napríklad my sme mali v porovnaní s minulým rokom o desať percent výkonov menej. Za rok ošetríme približne 10-tisíc pacientov, ktorí potrebujú invazívny výkon, a teda aj hospitalizáciu. Ide teda o pokles približne tisíc výkonov, čo nie je veľa.

Otázne je, ako sa ďalej zachovajú zdravotné poisťovne, pretože náklady na covidových pacientov významne narástli u všetkých poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a príjmy poisťovní sa nezvyšujú. Budú musieť hľadať vnútorné rezervy a je otázne, ako sa im z objektívnych dôvodov podarí finančne pokryť zdravotnú starostlivosť tak, ako to robili roky predtým. Myslím, že budeme mať problém so zvýšenou „ponukou“ pacientov, ale aj ich financovaním cez zdravotné poisťovne.

Ako sme na tom s chorobami obehového systému v porovnaní s inými štátmi?

Približne polovica ľudí na Slovensku zomiera na kardiovaskulárne ochorenia, čo nás radí  v rámci Európskej únie na popredné miesto. V roku 2019 zomrelo na choroby obehovej sústavy v prepočte na 100 000 obyvateľov 434,9 mužov a 488,6 žien. Riešenie tohto typu odvrátiteľných úmrtí sa dostalo aj do programového vyhlásenia predchádzajúcej aj súčasnej vlády. Zaznamenali určitý pokrok, ale stále sme na tom horšie než susedné štáty.

Pokrok v akom zmysle?

Predĺžil sa priemerný vek, znížila sa kardiovaskulárna mortalita v niektorých segmentoch obyvateľstva, napríklad u ľudí vo veku 65 a viac rokov. Stále však máme čo doháňať.

Čo je príčinou?

Máme vysoký podiel rizikových faktorov, ktoré nedostatočne riešime. Žijeme štýlom, ktorý nie je úplne v poriadku, máme vysoký príjem kalórií, strava obsahuje veľa cholesterolu, máme aj veľa fajčiarov, ktorí sa presúvajú do mladších vekových kategórií. Kardiológovia musia na to upozorňovať, ale rizikové faktory sa podarí znížiť len vtedy, ak bude na nich pracovať celá populácia, najmä tá mienkotvorná ako rozhlas, televízia a noviny. Zo zahraničia vieme, že sa veľmi osvedčilo, ak sa do osvety zapojila aj cirkev a školy.

Napriek tomu, že kardiovaskulárna mortalita sa za minulý rok zvýšila, opačný trend vidíme u ľudí v produktívnom veku (od 15 do 64 rokov), kde došlo za minulý rok k miernemu poklesu úmrtí na túto príčinu. Čomu to pripísať? Nemohlo by to byť spôsobené aj tým, že medzi mladou generáciou je čoraz viac vegetariánov a vegánov, veľa športujú, presadzujú sa rôzne iné údajne zdravé trendy?

Určite je to tak, priaznivý vplyv má aj dostupnosť modernej intervenčnej liečby kardiovaskulárnych chorôb. Vyplýva to z dostupných štatistických údajov. Znepokojivé sú geografické rozdiely medzi regiónmi Slovenska. Okresy, ktoré majú vysokú nezamestnanosť a horšiu vzdelanostnú štruktúru obyvateľstva, majú viac kardiovaskulárnych chorôb. Prístup k informáciám, snaha dodržiavať odporúčané pravidlá, strava s obmedzeným prívodom tukových substancií a fyzická aktivita prispievajú k dobrému zdraviu. Časti obyvateľov záleží na tom, aby boli dlho zdraví a darí sa im to, vidíme to aj v klinickej praxi.