Ďalšia funkcia štátu v rukách EÚ. Úradníci z Bruselu chcú vypočítavať minimálnu mzdu

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. Foto: TASR/AP Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. Foto: TASR/AP

Zamýšľaná spoločná európska minimálna mzda môže podkopať ciele, ku ktorým sa prihlásili lídri štátov na víkendovom samite. Vyvolá tlak na rast nezamestnanosti. Ekonóm varuje, že mnohé štáty ju môžu vnímať ako ideologický nátlak.  

Na víkendovom samite v Porte sa lídri štátov Európskej únie prihlásili k sociálnym záväzkom. Do roku 2030 by sa mala zvýšiť zamestnanosť na najmenej 78 percent ľudí vo veku od 20 do 64 rokov, každoročne by sa na odbornej príprave malo zúčastňovať aspoň 60 percent všetkých dospelých a počet ľudí ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením by sa mal znížiť aspoň o 15 miliónov.

Jedným z nástrojov, ktorý by mal prispieť k naplneniu cieľov, je uplatňovanie spoločných pravidiel pri stanovovaní minimálnej mzdy. Návrh je už na stole a aktuálne sa o ňom rokuje. Pritom jeho dosah môže byť úplne opačný.

Iniciatívna Európskej komisie

Európska komisia (EK) vypracovala vlani v októbri smernicu, podľa ktorej chce dožičiť ľuďom ústretovejšie minimálne mzdy. V nej sa píše, že vo väčšine členských štátov, kde to majú zakotvené v zákonoch, sú minimálne mzdy príliš nízke, aby zaručovali dôstojné živobytie.

Minimálne mzdy sú podľa EK nedostačujúce z hľadiska porovnania s hrubými mzdami. V roku 2018 v deviatich členských štátoch minimálna mzda neposkytovala dostatočný príjem na to, aby sa slobodná osoba zarábajúca takéto peniaze dostala nad hranicu rizika chudoby.

Cieľom navrhovanej smernice je podľa EK zabezpečiť, aby „pracovníci v Únii boli chránení primeranými minimálnymi mzdami, ktoré by im umožnili dôstojné živobytie bez ohľadu na to, kde pracujú“. Mali by mať prístup k ochrane formou zákonnej minimálnej mzdy alebo mzdy zakotvenej v kolektívnych zmluvách, pričom takéto zmluvy by mali mať podporu minimálne 70 percent pracovníkov.

Podľa smernice by sa mali zabezpečiť „vnútroštátne kritériá na stanovenie a aktualizáciu zákonnej minimálnej mzdy“. Tieto kritériá by mali zahŕňať „aspoň kúpnu silu minimálnych miezd, všeobecnú úroveň hrubých miezd a ich distribúciu, mieru rastu hrubých miezd a vývoj v oblasti produktivity práce“.

Ako by to mohlo vyzerať

Pri prepočte si EK vypracovala analýzu „na základe scenára založeného na hypotetickom zvýšení minimálnej mzdy na 60 percent hrubého mediánu mzdy“. Medián je ukazovateľ, ktorý rozdeľuje mzdy na dve polovice – jedna polovica obyvateľov zarába menej, ako je toto číslo, druhá viac.

Ak by sa odmeňovanie zvýšilo takýmto spôsobom, podľa EK by sa „zlepšila primeranosť minimálnych miezd približne v polovici členských štátov“. Z takejto úpravy by malo prospech 10 až 20 miliónov pracovníkov. Vo viacerých štátoch by to podľa EÚ viedlo k zníženiu chudoby pracujúcich a mzdovej nerovnosti o viac ako desať percent.

Komisár Európskej únie pre zamestnanosť a sociálne práva Nicolas Schmit. Foto: TASR/AP

EK pripúšťa aj určitý negatívny vplyv na zamestnanosť, ktorý však považuje za obmedzený – zostal by pod úrovňou 0,5 percenta celkovej zamestnanosti, hoci v troch členských štátoch by dosiahol až 1 percento. Tieto štáty nešpecifikuje.

Výhody silnejšej ochrany formou minimálnej mzdy pre pracovníkov by podľa EK výrazne prevážili nad možným negatívnym vplyvom na zamestnanosť. EK očakáva negatívny dosah na celkovú konkurencieschopnosť, ale ten by mal byť „malý“.

Ľudovci a socialisti v Európskom parlamente spoločne

O smernici už v posledných dňoch rokoval aj  Európsky parlament. Poslanci hovorili o nastavení minimálnej mzdy na úrovni aspoň polovice priemerných a zároveň aspoň 60 percent mediánových platov. Teda sa priklonil k scenáru EK.

„Žiadna legislatíva nie je taká kontroverzná a nevyvoláva také vášnivé debaty ako európska minimálna mzda,“ priznal podľa portálu Euractiv nemecký europoslanec Dennis Radtke  z frakcie Európskej ľudovej strany, ktorý je jedným z predkladateľov návrhu europarlamentnej správy o primeraných minimálnych mzdách v EÚ. Druhou z dvojice predkladateľov je holandská poslankyňa za frakciu Progresívnej aliancie socialistov a demokratov Agnes Jongeriusová.

Proti návrhu smernice sa už vyslovili škandinávske štáty. Únia podľa nich nemá kompetencie akokoľvek zasahovať do platov v členských štátoch. EK to odmieta.

Diskusia o smernici v Európskom parlamente by sa mohla skončiť budúci mesiac schvaľovacím procesom. Potom by o nej mali definitívne rozhodnúť členské štáty.

Škodlivé opatrenie

Téma je naozaj kontroverzná, a to z politického i ekonomického hľadiska. Riaditeľ inštútu INEKO Peter Goliaš je proti stanovovaniu nejakých medzinárodných pravidiel na určovanie minimálnej mzdy. Medzi členskými štátmi sú dnes veľké rozdiely, neustálil sa žiadny efektívny model. Niektoré nemajú minimálnu mzdu vôbec, iné ju majú regionálnu, odvetvovú, ďalšie celonárodnú v rozličných výškach.

Peter Goliaš. Foto: Róbert Valent

Snahu stanovovať spoločné pravidlá na minimálnu mzdu môžu niektoré štáty považovať za ideologický tlak, upozorňuje Goliaš. Ak sa Únia predsa dohodne na jednotnej úrovni minimálnej mzdy, dôležité je, aby bola nízka, aby neboli niektoré štáty nútené uplatniť ju na neprimerane vysokej úrovni.

„Príliš vysoká minimálna mzda môže sťažovať vytváranie pracovných miest práve pre ľudí, ktorí majú nízky príjem,“ varuje Goliaš. Tak sa môže zhoršiť ich dostupnosť na trhu práce.

Ak hľadíme na európsku minimálnu mzdu takto, potom ide proti zámerom a cieľom, ku ktorým sa prihlásili najvyšší predstavitelia uplynulý víkend v Porte.  

Eurodirektíva by na Slovensku zdvihla minimálnu mzdu

Slovensko má inštitút minimálnej mzdy zakotvený v zákone. O jej výške každoročne rokujú zamestnávatelia so zástupcami zamestnancov. Ak medzi nimi nenastane zhoda, minimálnu mzdu úradne stanovuje vláda.

Čo by znamenalo pre Slovensko uplatnenie navrhovaného predpisu, ako ho predložila EK a ako o ňom zatiaľ rokovali poslanci v europarlamente? Skúsme ho aplikovať na minulý rok.

V roku 2020 bola priemerná mzda na Slovensku na úrovni 1 133 eur. Medián predstavoval 1 081 eur. Minimálna mzda bola na úrovni 580 eur.

Ak by minimálna mzda mala tvoriť polovicu priemernej a zároveň aspoň 60 percent mediánovej mzdy, uplatnila by sa druhá, tvrdšia podmienka. Minimálna mzda by sa tak mala priblížiť k 650 eurám.


Ďalšie články