9. mája 2021

Otis Laubert: Netvorím len pre seba, divák má pre mňa základnú úlohu

Otis Laubert: Netvorím len pre seba, divák má pre mňa základnú úlohu
Daniela Čarná Kunsthistorička a kurátorka.

Keď mi niekto povie, prajem ti veľa dobrých nápadov, som na to až alergický. Len to nie, hovorí Otis Laubert.

Ak by sme vyhlásili anketu „čo vám napadne, keď sa povie Otis Laubert“, nechýbali by asociácie s každodennými predmetmi. Otis Laubert (1946) sa nerád označuje za zberateľa, nazvať ho archivárom by tiež nebolo presné. Napriek tomu, že predmetom okolo nás dáva druhú šancu a premieňa ich na vizuálne metafory.

Kedy a ako vznikol váš záujem o svet vecí ako potenciálny materiál tvorby?

Zbieranie a používanie vecí, ktoré sa v istom období vyskytli v mojich prácach vo väčšom meradle, nebolo umeleckým zámerom. Vyplynulo z blúdenia po uliciach, po ktorých sa frekventovanejšie pohybujem. Nájdený predmet, ktorý ma zaujal, aj keď nebol výnimočný, ale úplne bežný, som zobral a zapojil do objektu, kompozície. Išlo mi o zachytenie všednosti, nechcel som sa tým odlíšiť.

Môj prvotný zámer nebol ani ekologický v zmysle, že poukážem na veci, ktoré ľudia zbytočne zahadzujú. Je to skôr odkaz či nadšenie z pop artu, čo je vlastne populárne umenie. A tiež arte povera, trošku fluxus, tieto smery sú mi blízke a stoja v pozadí.

Ďalšie články

Táto stránka využíva súbory cookies. Súhlasíte s ich používaním? Bližšie informácie TU.