Koniec druhej svetovej vojny: Porážku Hitlera si pripomínajme, ale ostaňme pri zemi

Červená armáda prinášala s oslobodením nový režim, ktorý na našom území zotrval až do roku 1989.  

Na úvod si neodpustím osobnú spomienku. Bolo to v druhej polovici 80. rokov, teda už za čias Gorbačovovej perestrojky. Pracoval som v bratislavskej kultúrnej inštitúcii ako technik, pripravovali sa oslavy 9. mája. Podľa moskovského reglementu sa v tento deň, a nie 8. mája, oslavoval koniec druhej svetovej vojny v Európe a víťazstvo Sovietskeho zväzu nad fašizmom.

Vtedy som cítil, že režimu sa po Gorbačovovom nástupe z neistoty tak trochu roztriasli kolená. Na schôdzi som navrhol drobnú úpravu – aby sme si pripomenuli oslobodenie Československa nielen Červenou armádou, ale zároveň spojeneckými západnými armádami. Veľa sa vtedy o tom nehovorilo, skôr sa zatajovalo, že najzápadnejšiu časť územia obnovujúceho sa Československa oslobodila v máji 1945 americká armáda.

Nemal som to robiť. Dočkal som sa pokarhania, že spochybňujem nesmierne zásluhy Sovietskeho zväzu na oslobodení Československa spod fašizmu. Spomínať pri tejto príležitosti americkú imperialistickú armádu? Neslýchané.   

Západní Spojenci mali svoj diel na porazení Hitlerovho Nemecka, ale niet dôvodu pochybovať, že Sovietsky zväz sa oň pričinil najvýznamnejšou mierou. V prípade Československa to platí jednoznačne. Ale kto bol tento víťaz na našom území?

Tím štyroch desiatok ruských historikov napísal pred pár rokmi objemné, dvojzväzkové Dejiny Ruska v 20. storočí. Primeranú časť v nich venuje druhej svetovej vojne. Opisuje ju bez pátosu, do úvahy berie realitu vtedajšej sovietskej spoločnosti.

Vojna dostala v Sovietskom zväze prívlastok veľká vlastenecká. Historici k tomu dodávajú, že obrana pred vonkajším nepriateľom si vynútila kompromis s diktatúrou a jej hodnotami. Vznikol „sovietsky patriotizmus“, objavilo sa „sovietske veľmocenské vedomie“, hrdosť na to, že skoro štvrtina sveta plní vôľu Kremľa, pričom sa ignorovalo, čo násilné uplatnenie komunistickej diktatúry prinieslo samotným Rusom, národom pod vládou Kremľa a východnej Európe. Akoby sa táto diktatúra ospravedlnila tým, že zvíťazila nad fašizmom.

Trhlín v prezentovaní víťazstva ako spravodlivého nad nespravodlivým nachádzajú ruskí historici hneď niekoľko. Najdôležitejšou je, že druhú svetovú vojnu podľa nich rozpútala zmluva z augusta 1939 nazývaná podľa ministrov zahraničných vecí Molotov – Ribbentrop. Počítala s tým, že Nemecko a západné štáty sa v konflikte vyčerpajú a Stalin rozšíri boľševické zriadenie na celú Európu. Ak by tohto zriadenia nebolo, možno by ani nenastala vojna.

Takže čo priniesla Červená armáda po vyhnaní Wehrmachtu na oslobodené územia? Britský historik Norman Davies varuje pred používaním pojmu dobrá alebo spravodlivá vojna zo strany Spojencov. A hodnotí: „Bol to sovietsky komunizmus, a nie liberálna demokracia, čo dosiahol najvýznamnejší postup.“           

Iný britský historik Keith Lowe zdôrazňuje, že Sovietom nikdy nešlo len o to, aby vyhrali vojnu. „Vždy si zároveň strážili, ako sa vyvíja politický kurz v krajinách nimi okupovaných.“ Potvrdzuje to ruská historička Valentina Marjina, ktorá sa vzácne venuje Slovensku: „V záverečnej fáze vojny vykonávala Červená armáda nielen oslobodzovaciu misiu, ale objektívne prispela k vytvoreniu sovietskeho vplyvu v krajinách, kam vstúpila.“

Koniec druhej svetovej vojny si treba pripomínať, bola to kataklizma rekordných rozmerov. No víťazov neslobodno glorifikovať. Mali svoje mocenské záujmy. V priestore strednej Európy je to dôležité dvojnásobne. Tu sa sféry vplyvu veľmocí prekrývajú už oddávna.

Vrátim sa k úvodnému príbehu, prečo spomínať na spojenecké západné armády. Porážka zločineckého nemeckého národného socializmu bola pre Slovákov dôležitá. No slobodu nám nemohli doniesť neslobodní. Keby americká armáda mala navrch, ako sa to stalo trebárs v Rakúsku, demokratický režim sme mohli mať už po druhej svetovej vojne, a nie pomaly na konci storočia.

Ak vznikli sféry vplyvu víťazov ešte pred skončením vojny, je zrejmé, že pri porážke Hitlera nešlo len o porazenie Nemecka.