Najväčšia slabina Matovičovej prorodinnej politiky

Peniaze môžu pomáhať, ale aj škodiť. Nie všetky peniaze pre rodinu sú prorodinné. Pokračujeme v diskusii o návrhu Igora Matoviča.

Minister financií Igor Matovič zverejnil hlavné myšlienky daňovo-odvodovej reformy, ktorej hlavným prívlastkom je „prorodinná“. Matovič chce prorodinný štát. Povedzme si niečo o jej silných a slabých stránkach tohto návrhu a uvažovania v pozadí.

Princípy navrhovanej reformy sú dobré

Na úvod treba hneď povedať, že princípy navrhovanej reformy sa mi páčia. Tie princípy sú tri.

Prvým je mohutné zvyšenie podpory pre rodiny s nedospelými deťmi. Hovorí sa o 200 eurách mesačne na každé dieťa pracujúcich rodičov formou daňového bonusu, a o 100 eurách mesačne v prípade nepracujúcich rodičov formou prídavku na dieťa.

Ďalšie dva princípy sa skrývajú za zjednodušením daňového a odvodového systému, ktoré spočívajú v tom, že superhrubá mzda, teda súčet terajšej hrubej mzdy a odvodov platených zamestnávateľom, sa celý stane hrubou mzdou zamestnanca. To znamená druhý princíp – jednoduchosť v tom, že bude iba jedna daň a jeden odvod. Z toho má plynúť tretí princíp, ktorým je rovnaká daň za rovnakú prácu, čo doteraz vraj nebolo kvôli tomu, že jedni vykonávali ako zamestnanci tú istú prácu ako iní, ktorí mali eseročku.

Reformu robí prorodinnou práve prvý princíp, zvyšovanie daňového bonusu a prídavkov na dieťa. Ak vládna koalícia chce zásadne zvýšiť podporu rodín s malými deťmi, tak to treba privítať. Prorodinnú politiku som si vždy predstavoval na dvoch pilieroch. Jedným je podpora rodín s malými deťmi, druhým reforma dôchodkov zavedením rodičovského bonusu. Čitatelia Štandardu už vedia, že dôchodcom, rodičom pracujúcich detí, odvádzajúcim odvody, sa rodičovským dôchodkovým bonusom odstráni ich doterajšie dôchodkové znevýhodnenie, spôsobené tým, že kvôli výchove detí sa mohli menej realizovať na trhu práce, čo znamená, že mali nižšie dôchodky. Štrnásť rokov potom, čo som na Slovensku začal propagovať rodičovský dôchodkový bonus, sa tento vďaka Milanovi Krajniakovi dostal do Ústavy a už sa pripravuje i za mojej skromnej asistencie príslušná novela zákona o sociálnom poistení. Preto si myslím, že radikálne zvyšovanie daňového bonusu a zavedenie rodičovského bonusu sa vzájomne perfektne dopĺňajú, sú to dve strany tej istej mince.

Bohužiaľ, ako to už býva, v návrhu Matovičovej reformy sa skrývajú háčiky či skôr riadne háky.

Je to nefinancovateľné

Prvý háčik je vo financovateľnosti. Matovič neprezradil, ako by sa reforma mala financovať. Veď to zatiaľ ani nevie. Náklady na zvýšený daňový bonus a zvýšené prídavky na dieťa by činili cca 2,4 miliardy eur ročne. Inak, je to asi 3,5-krát viac ako bude stáť rodičovský dôchodkový bonus.

Čo som sa za posledný polrok napočúval otázok, odkiaľ zobrať tých 650 miliónov eur ročne na rodičovský dôchodkový bonus. Dnes sa mi už odpoveď na túto otázku črtá. Ale kde chce Matovič zobrať dva a pol miliardy ročne na svoju reformu, netuším. Informácie o tom z vládnych kruhov presakujú. Už dávnejšie sa hovorí o zvyšovaní dane z nehnuteľností, no a čosi pravdy bude vari aj na rečiach o zvyšovaní DPH. Určite nie na 25 percent, ale asi by musela ísť nahor.

Ale aby sa vykryla čiastka dva a pol miliardy, to zvýšenie daní by muselo byť tak výrazné, že by sa to stretlo so značným odporom. Skôr to vyzerá tak, že Matovič bude musieť zo svojich predstáv zľaviť. Takto predstavená reforma sa v plnom rozsahu financovať nedá.

• 

Daňový bonus áno, ale s prídavkami na dieťa opatrne

Druhou slabinou reformy je radikálne zvýšenie prídavkov na dieťa. V daňovej reforme z roku 2003 sme popri rovnej dani zaviedli i daňový bonus, ktorý je oveľa lepším nástrojom sociálnej politiky ako prídavky na dieťa. Daňovým bonusom sa podporujú pracujúce rodiny, prídavkami na dieťa aj nepracujúce, ktorým sa tým ešte viac zníži motivácia prácu si hľadať.

Niektoré skupiny obyvateľstva by sa opäť zvýšeným tempom prepadali do úplnej závislosti od štátu. Je nezdravé, ak by sa prídavky na deti stali v rodine drvivo prevažujúcou čiastkou príjmu. Preto razantnému zvýšeniu daňového bonusu treba povedať jednoznačné áno. Zvýšenie prídavkov na deti je tiež žiadúce, ale menej razantné, ako je to v návrhu. Veď vieme, že peniaze môžu pomáhať, ale aj škodiť. Nie všetky peniaze pre rodinu sú prorodinné.

Nie celkom šťastný bol Matovičov príklad osamelej matky s tromi deťmi, ktoré si môžu dovoliť iba jednu zmrzlinu za mesiac. Tam Matovič nemal jasné, o čo mu vlastne ide. Ide mu o odstránenie chudoby? Teda o solidaritu s chudobnými? Potom nemusí míňať dva a pol miliardy, stačí, keď štát podporí chudobnejších. Alebo mu ide o zlepšenie demografie, zvýšenie motivácie mladých ľudí zakladať si rodiny a o investíciu do rodín, u ktorej štát očakáva návratnosť v podobe dobre vychovaných občanov? To je druhá vec, drahšia a veľmi naliehavá. A netreba si ich zamieňať.

A v neposlednom rade treba mať na pamäti, že za istou hranicou „podpora rodiny“ nie je v skutočnosti podporou, ale napomáha skôr rozpadu rodiny, lebo štát tu nahrádza inštitúciu manželstva, ktorá bola kedysi aj z ekonomického hľadiska rámcom, v ktorom sa rodili deti. Preto podpora štátu rodinám formou daňových bonusov a prídavkov na dieťa za istou hranicou už ide proti rodine. Našťastie od tej hranice sme ešte veľmi ďaleko, preto radikálne zvýšenie daňového bonusu a menej radikálne zvýšenie prídavkov na dieťa je žiadúce.

• 

• 

Treťou slabinou reformy je jej predkladateľ

Najväčšou slabinou reformy je jej predkladateľ. Pozrel som si celú tlačovku, na ktorej Igor Matovič predložil náčrt reformy. Ako som povedal, princípy sa mi páčia, ale jeho správanie neveštilo nič dobré.

Vlastne to začalo už skôr, jeho statusom na sociálnej sieti, kde používal svoje obvyklé fekalistické vulgárnosti, preventívne obvinil nepomenovaných nepriateľov, s ktorými bude musieť bojovať za slabých. Na tlačovke potom asi dvakrát napadol vládnu stranu SaS, na otázku novinára, ako chce reformu financovať, sa nahneval a miesto normálnej odpovede ukončil tlačovku.

Celá predstavená reforma je nad rámec programového vyhlásenia vlády, čo by ešte nebol problém. Lenže Matovič so sociopatiou jemu vlastnou obišiel kolegu z vlády, ktorým je minister Milan Krajniak. Prorodinná daňovo-odvodová reforma predsa kompetenčne neprináleží len ministrovi financií, ale rovnako, ak nie ešte viacej, ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny. Keď Matovič chce, je ministrom financií i zdravotníctva i práce a sociálnych vecí. Tak jedných kolegov z vlády rovno urazí, iných obíde, a od všetkých bude chcieť, aby ho podporili. A ešte naznačí, že inak radšej odíde.

Nemôže inak. Potom sa mu stane, že aj iní nemôžu už inak a dajú ho dole. Tak sa mu to stalo ako premiérovi a môže sa mu to stať znova. Tak takto je to s touto, inak celkom zaujímavou reformou.

Matovič dá Slovensku akčné, zaujímavé video o Počiatkovej vile v Nice. Tú vilu však Slovensku nedá. Dá vám strhujúci zápas o Sputnik, s jeho dovozom, odvozom, Budapešťou, Moskvou, Orbánom i Baťovou. Len ten Sputnik vám nedá. Teraz bojuje o reformu, aj s vlastnou vládou, aj s opozíciou. Hovorí sa what you see is what you get. Čo vidíš, to dostaneš. S Matovičom spoľahlivo dostanete akčný konflikt, pútavý boj aj emóciu, hlas sa mu pri zmienke o dieťati, ktoré má iba na jednu zmrzlinu, zatrasie, všetko to máte zaručené. Či dostanete to, o čo sa bojuje, to je bez záruky.

Ale kiežby sa z tejto reformy podarilo aspoň niečo.