Tajomná kniha údajne napísaná svätým Hieronymom, na ktorú podľa legendy prisahali celé storočia francúzski panovníci. Nakoniec vysvitlo, že je písaná cyrilikou i hlaholikou a ide o slovanské evanjeliá.

Ako sa evanjeliár písaný hlaholikou a cyrilikou dostal do Francúzska? A prisahali naň králi Francúzska? Pozrime sa spoločne na dejiny takzvaného Remešského evanjeliára (podľa mesta Remeš, francúzsky Reims), ktorý Francúzi mylne považovali za dielo starovekého svätca.

Tento evanjeliár, niekedy nazývaný aj Remešský kódex, Remešská biblia, Remešské evanjelium, francúzsky aj Texte du sacre, sa skladá z dvoch častí. Staršia pochádza asi z 11. storočia a ide o úryvok evanjelia, písaného v cyrilike. Jazykom diela je staroslovienčina.

Jej autorstvo sa pripisovalo svätému Prokopovi zo Sázavy, mohlo však vzniknúť aj v Chorvátsku, Kyjevskej Rusi či v Bulharsku. Druhá časť obsahuje 31 dvojstrán písaných novšou, takzvanou hranatou či chorvátskou hlaholikou a vznikol okolo roku 1395 v Čechách alebo v Chorvátsku.

Obe časti sú spolu spojené do knihy, ktorá bola bohato zdobená drahými kameňmi, zlatom i údajným kusom dreva z Kristovho kríža.

Vľavo strana v cyrilike, vpravo strana v hlaholike. Foto: Wikipedia.com

Nepotvrdené legendy

Prvý raz sa dielo spomína v 14. storočí, keď ho rímsky cisár a český kráľ Karol IV. daroval Emauzskému kláštoru (známy aj ako kláštor Na Slovanech). Stratil sa odtiaľ zrejme počas husitských vojen a objavil sa v 15. storočí v Carihrade.

Tam ho od carihradského patriarchu kúpil lotrinský kardinál Karol v roku 1554. Urobil tak v domnienke, že ide o dielo napísané svätým Hieronymom. S veľkou pompéznosťou ho doma vo Francúzsku daroval Remešskej katedrále, ktorá bývala miestom korunovácie kráľov.

S týmto slávnostným darovaním sa spája druhá časť príbehu, a teda – skutočne prisahali na Remešský evanjeliár francúzski králi? Krátka odpoveď je: nevieme. Podľa francúzskych zdrojov ide o neoverenú legendu, ktorá vznikla v dôsledku spomínaného pompézneho darovania diela.

Podľa iných názorov sa evanjeliár skutočne používal a francúzski králi naňho prisahali počas korunovácie. Prvým takým kráľom mal byť František II. v roku 1559 a posledným Ľudovít XVI. Túto údajnú tradíciu vraj prerušili až revolúciou v roku 1789, keď sa kniha na istý čas stratila. Znovu ju objavili až v prvej tretine 19. storočia, avšak bez pôvodnej bohatej výzdoby.

Gréčtina či sýrčina

Čo však určite vieme, je, že Francúzi prv nepoznali obsah evanjeliára, ani to, akým písmom bol napísaný. Podľa záznamu z remešského archívu sa o kódexe píše: „Predmet: kniha, v ktorej sú zapísané niektoré evanjeliá v gréckom a sýrskom jazyku [východná aramejčina, pozn. red.] (podľa niektorých je to v slovančine).“

V roku 1717 navštívil Francúzsko ruský cár Peter I., ktorý si okrem iného bol obzrieť aj Remešskú katedrálu. Tamojší kňazi mu ukázali aj ich posvätnú relikviu, knihu popísanú neznámym písmom. Cár poľahky rozpoznal, že prvú časť napísali cyrilikou a následne im vysvetlil, že ide o text v slovanskom jazyku.

Záujem o Remešský kódex sa obnovil v 19. storočí, keď prišli prvé pokusy o jeho identifikovanie a preklad. Litografickú kópiu darovali ruskému cárovi Mikulášovi I., ktorý následne financoval vytvorenie ďalšej kópie spolu s komentárom od slovinského jazykovedca Jerneja Bartola Kopitara. Podobne sa pričinil aj český jazykovedec Václav Hanka, ktorý dielo vydal širokej verejnosti.

Príbeh Remešského evanjeliára je teda skutočne dobrodružný a stále opradený viacerými tajomstvami. Prísahy francúzskych kráľov na túto knihu sú síce zrejme len legendy, ale aj tie majú miesto v našej kultúre a slovesnosti.

Strana z evanjeliára. Foto: Wikipedia.com

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

0

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.