Uniknutá nahrávka iránskeho ministra: Najväčším odporcom jadrovej dohody bolo Rusko

Uniknutá nahrávka ukazuje komplikované znaky navonok bezproblémových vzťahov medzi Teheránom a Moskvou. Ďalším dôležitým hráčom v tejto časti sveta je Čína, ktorá si rovnako ako Rusko neželá, aby bol Irán silný.

Iránsky minister zahraničných vecí Mohammad Džavád Zaríf sa v rozhovore, ktorý poskytol jednému z poradcov prezidenta Hasana Rúháního, vyjadril o ruskom zasahovaní do vyjednávania takzvanej jadrovej dohody, známej aj pod názvom Spoločný komplexný akčný plán (JCPOA). Rozhovor vyvolal v krajine škandál, keď jeho zvukovú nahrávku niekto „z najbližších kruhov“ ukradol a následne prostredníctvom spravodajských médií, používajúcimi perzštinu, zverejnil v zahraničí. Zarífove tvrdé vyjadrenia na adresu iránskeho politického systému a úlohu, ktorú v ňom zohrávajú revolučné gardy, prehlušili mnoho iných zaujímavých informácií vrátane tých o vzťahoch islamskej republiky s Ruskom.

Rusko-iránsky jadrový program nechce

Jadrovú dohodu, ktorá zaviazala Teherán, aby výmenou za zrušenie medzinárodných ekonomických sankcií výrazne obmedzil svoje jadrové kapacity, podpísal Irán ešte v roku 2015 s Britániou, Čínou, Francúzskom, Nemeckom, Ruskom a Spojenými štátmi.

USA však v roku 2018, keď bol ich prezidentom Donald Trump, od tejto dohody odstúpili a následne voči Iránu opätovne uplatnili sankcie. Islamská republika sa v dôsledku týchto sankcií ocitla za uplynulé dva roky v akútnej hospodárskej kríze, ktorú ešte prehĺbila koronavírusová pandémia. Teherán na odstúpenie USA reagoval postupným porušovaním svojich záväzkov vyplývajúcich z jadrovej dohody.

Zaríf sa v určitom momente rozhovoru odvážil skritizovať aj bývalého veliteľa špeciálnych jednotiek Kuds, iránskeho národného hrdinu Gásema Solemáního, ktorý sa v roku 2020 stal obeťou amerického atentátu. Zaríf prezradil, že Solemání aktívne podkopával snahu o dosiahnutie jadrovej dohody v spolupráci s Moskvou.

Práve Rusko bolo podľa slov šéfa iránskej diplomacie štátom, ktorý počas vyjednávaní vytváral všetky možné prekážky na uzavretie dohody, pričom ich neustále kombinoval s návrhmi alternatívnych riešení problému iránskeho jadrového programu.

Kremeľ taktiež údajne krátko po podpísaní dohody zorganizoval návštevu Soleimáního v Moskve, pričom úplne obišiel iránske ministerstvo zahraničných vecí. To pritom v rokovaniach zohrávalo kľúčovú úlohu. Zaríf spomenul, ako sa Rusko pokúšalo dohodu ochromiť pomocou návrhu, aby jej predlžovanie každého pol roka schvaľovala Bezpečnostná rada OSN. Tento princíp mal nahradiť takzvanú cestovnú mapu, ktorá jasne stanovovala opatrenia vrátane obmedzení týkajúcich sa iránskych jadrových aktivít a rozsahu odstránenia sankcií, a to v rámci vopred naplánovaného harmonogramu dohodnutého v jednom kroku.

Moskva sa v prvých mesiacoch rokovaní ostro stavala proti tomu, aby mal Irán právo obohacovať urán. Rusi Iránu namiesto toho ponúkli trvalé dodávanie paliva do jadrovej elektrárne Búšehr. Teherán však odmietal byť z hľadiska jadrového paliva závislý od jednej mocnosti. Rusi nakoniec podľa Zarífa tvárou v tvár neoblomnosti Iránu odhodili diplomatickú masku a otvorene sa vyhrážali, že nikdy nedovolia uzavrieť dohodu a že budú odolávať akýmkoľvek snahám Iránu dodávať do reaktora vlastné palivo.

Rusko sa podľa šéfa diplomacie islamskej republiky obávalo, že Irán sa v prípade uzavretia jadrovej dohody primkne bližšie k Západu a nebude už viac do takej miery závislý od Moskvy. „Je v záujme Ruska, aby v našich vzťahoch so Západom nebolo napätie. Normalizovanie našich vzťahov so Západom však už v jeho záujme nie je,“ vysvetlil Zaríf počas rozhovoru.

Realizmus vo vzťahoch Iránu a Ruska

Ako upozorňuje portál Asia Times, tieto vyhlásenia sú zaujímavé najmä preto, že Teherán žiadne obštrukcie zo strany Ruska vo vzťahu k dohode nikdy ani len nenaznačil, pričom však pravidelne kritizoval Spojené štáty a európskych signatárov. Príčinou tohto stavu je podľa Asian Times skutočnosť, že v situácii, keď Irán nemá prakticky žiadne vzťahy so Západom a len málo spojencov v regióne, je Rusko pre Teherán kľúčovým politickým a ekonomickým partnerom.

Dokazuje to okrem iného aj skutočnosť, že sám Zaríf cestoval od svojho nástupu na čelo iránskej diplomacie v roku 2013 do Ruska až 28-krát. Spolupráca s Ruskom sa podľa amerického Inštitútu pre Blízky východ v krajine teší širokej politickej podpore, pričom spoločné námorné cvičenie Iránu s Ruskom a Čínou v roku 2019 uvítali tradicionalisti i reformisti.

Spolupráca medzi oboma mocnosťami narastá v posledných rokoch v sfére ekonomiky, politiky aj vojenstva. Rusko zároveň v OSN opakovane využilo svoje postavenie, aby vetovalo rezolúcie namierené proti Iránu. Kremeľ tiež pomáha Teheránu zmierňovať dosahy amerických sankcií na jeho ekonomiku, pričom oba štáty údajne značne pokročili v rokovaniach o tom, že vo vzájomnom obchode nahradia dolár svojimi národnými menami.

Hoci môže v tomto kontexte údajný ruský tlak na Irán pri rokovaniach o JCPOA pôsobiť šokujúco, pre expertov na región nejde o prekvapenie. Analytici v Rusku, Iráne aj na Západe dlhodobo poukazujú na skutočnosť, že partnerstvo Iránu a Ruska je síce hlboké, no poháňajú ho primárne ich spoločné záujmy a realizmus.

Napríklad iránsky portál Mašregh, ktorý má blízko k iránskym spravodajským službám, opakovane varoval pred prílišnou závislosťou islamskej republiky od ruských dodávok zbraní a zbraňových systémov. Viacerí iránski vedci tiež varovali, že Rusko i Čína si neželajú silný Irán a pre Teherán je rovnakým rizikom byť príliš blízko k Rusku, ako byť príliš blízko k Západu. Irán sa preto bude v najbližších rokoch podľa expertov snažiť vyvažovať vplyv Ruska opatrným posilňovaním spolupráce s Čínou.