Erdogan sa má zbaviť rivala. Starostu Istanbulu obvinili z neúcty voči sultánovi

000Virus_Outbreak_Turkey089618736260 Starosta Istanbulu Ekrem Imamoglu. Foto: TASR/AP

Turecké úrady vyšetrujú starostu Istanbulu a jedného z hlavných politických rivalov súčasného prezidenta Erdogana. Starosta mal prejaviť nedostatok úcty voči osmanskému sultánovi počas minuloročnej návštevy jeho mauzólea. Predpokladá sa, že ide o likvidáciu politického rivala.

Starosta Istanbulu Ekrem Imamoglu preukázal nedostatok úcty, keď v mauzóleu sultána Mehmeda II. kráčal s rukami spojenými za chrbtom. Preto miestne úrady začali vyšetrovanie. Informoval o tom opozičný denník Cumhuriyet a potvrdil to hovorca mestského zastupiteľstva Murat Ongün. Hovorca dodal, že chýba skutočne jasný dôvod na vyšetrovanie primátora. Dosiaľ nie je jasné, ako konkrétne malo jeho správanie preukázať neúctu voči známemu moslimskému panovníkovi.

Prvý muž Istanbulu má podľa niektorých opozičných zdrojov čeliť i ďalšiemu vyšetrovaniu zato, že navštívil predstaviteľov opozičnej prokurdskej Ľudovej demokratickej strany. Tú tamojšie úrady obviňujú, že je napojená na zakázanú Kurdskú stranu pracujúcich známu pod skratkou PKK. Turecko ju považuje za teroristickú. Po údajne neúspešnom pokuse o prevrat z roku 2016 zadržiavali úrady počas hromadného zatýkania aj predstaviteľov opozície vrátane Ľudovej demokratickej strany. Erdogan sa tak už celé roky zbavuje svojich rivalov a opozície zatýkaním a obviňovaním, píšu médiá.

Do povedomia sa Ekrem Imamoglu dostal v roku 2019, keď získal kreslo starostu Istanbulu ako kandidát opozičnej Republikánskej ľudovej strany. Tým zasadil politický úder Erdoganovej Strane spravodlivosti a rozvoja a jej kandidátovi. Niektorí hovorili o začiatku novej éry, keďže kontroverzného Erdogana možno poraziť demokraticky a aj preto, že dovtedy neznámy Imamoglu vyhral dvakrát. Prvé kolo, ktoré sa skončilo jeho víťazstvom, totiž vyhlásili za neplatné a voľby sa konali znovu. A tak je starosta najznámejšieho mesta na území Turecka považovaný za jedného z najsilnejších rivalov súčasnej hlavy štátu. Mnohí ho vidia ako horúceho kandidáta v najbližších prezidentských voľbách v roku 2023.

Politické napätie je vo vnútri Turecka aj vo vzťahu s EÚ

Nielen vo vnútri krajiny, ale aj medzi Tureckom a EÚ je politické napätie. Nedávno označil taliansky premiér Mario Draghi tureckého prezidenta za diktátora. Dôvodom bolo faux pas v diplomatickom protokole, ku ktorému došlo na oficiálnej návšteve v Ankare. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová musela sedieť na pohovke a nie v kresle tak ako turecká hlava štátu. EÚ vtedy počínanie prezidenta Erdogana jasne neodsúdila, čo znamená, že pred ním ustupuje tak ako európske mocnosti pred Hitlerom, varovali niektorí publicisti:

„Európska únia v skutočnosti podľahla vydieraniu Erdoganovho diktátorského režimu a správa sa ako Spojené kráľovstvo, Francúzsko a Taliansko voči nemeckému diktátorovi Adolfovi Hitlerovi v roku 1938 v Mníchove,“ reagoval napríklad egyptsko-taliansky novinár Magdi Cristiano Allam, známy konvertita z islamu na katolicizmus, ktorého pokrstil pápež Benedikt XVI.

Osmanský sultán Mehmed II. prezývaný Fatih (Dobyvateľ) sa zapísal do dejín, keď v 15. storočí dobyl Konštantínopol. Ten vtedy patril Byzantskej, respektíve Východorímskej ríši, ktorú moslimský panovník pokoril po niekoľkých storočiach obliehania a dobývania. Dnes je z Konštantínopolu Istanbul, najväčšie a ekonomicky najdôležitejšie mesto v Turecku. Jeho starostom bol v minulosti aj dnešný prezident Recep Erdogan.

Sultánovu obnovenú hrobku v miestnej mešite pred niekoľkými rokmi otvoril práve aktuálny prezident Erdogan.


Ďalšie články