Fatima a moslimský svet

Existuje teória, že fatimské zjavenie Panny Márie má špeciálny význam pre moslimský svet. Zakladá sa na súhre niekoľkých faktorov: Fatima bola obľúbená dcéra proroka Mohameda, Panna Mária má osobité postavenie v Koráne a portugalská dedinka to všetko prepája.

Ako prvý spojil fatimské zjavenia s islamom známy americký arcibiskup Fulton J. Sheen (1895-1979). Poukázal na fakt, že Fatima je meno Mohamedovej obľúbenej dcérky, pričom na celom svete existuje iba jedno miesto, ktoré sa nazýva Fatima, a to je práve dedinka v Portugalsku.

Svoj význam zohráva aj to, odkiaľ sa vzal názov tejto obce. Bolo to ešte v stredoveku, v čase reconquisty žil istý portugalský rytier don Gonçalo, ktorý sa zaľúbil do moslimskej princeznej. Aj ona sa do neho zaľúbila, zobrali sa, bola pokrstená a stala sa kresťankou. Volala sa Fatima. Rok po sobáši zomrela, don Gonçalo vstúpil do rádu cisterciánov v kláštore v Alcobaça, a miesto, kde bola jeho žena pochovaná, nazval na jej počesť Fatima. Preto možno povedať, že Fatima je spojená s konverziou na kresťanstvo, osobitne z islamu.

Ďalšia vec sa týka toho, že zjavenie Matky Božej vo Fatime sa spája s obrazom polmesiacu, ten je, ako vieme, znakom islamu. Možno v tom vidieť istý symbol panovania Kráľovnej Bohorodičky nad islamom.

Tretia vec, ktorá sa viaže s fatimskými zjaveniami a s ich spojením s islamom, súvisí s apokryfmi, ktoré o fatimskom zjavení existujú v islamskom svete. V moslimských krajinách je v dnešnej dobe veľmi rozšírená teória, že vo Fatime sa v skutočnosti nezjavila Mária, ale Fatima, Mohamedova dcéra. Táto teória tvrdí, že Katolícka cirkev preto najskôr tretie tajomstvo z Fatimy utajila, aby ho sfalšovala. Tretie tajomstvo malo byť podľa tohto moslimského apokryfu také, že Fatima mala počas zjavenia povedať, že za sto rokov bude v Európe vládnuť islam. Veľa moslimov tomu dnes verí.

Veľký význam pre mnohých moslimov, ktorí túto teóriu poznajú, malo to, čo sa stalo v Ríme v máji 2013, keď pápež František navštívil väznicu, umyl symbolicky väzňom nohy a medzi nimi boja aj odsúdená moslimská žena. Fotografia s pápežom Františkom, ktorý umýva nohy moslimskej žene, vyvolala v moslimskom svete obrovské nadšenie.

Prečo?

Pretože to gesto znamená v moslimskom svete niečo iné ako u nás. Umyť niekomu nohy, vzdať mu takúto poklonu, nie je prejavom pokory, ale uznania niekoho za svojho pána. Pápež navyše nie je súkromnou osobou, symbolizuje hlavu celého západného kresťanstva. Niektorí moslimovia to preto chápali ako poklonu celého západného kresťanstva voči islamu. Osobitý rozmer tomu dáva fakt, že išlo o ženu. V moslimskom svete je podobné gesto – poklonenie muža pred ženou – nepredstaviteľné. Moslimovia to chápu ako niečo nedôstojné, nehodné moslima.

Tvrdíte, že táto konšpirácia je v moslimskom svete masovo známa a populárna?

Áno. Žiadny imám nikdy verejne nepokľakol pred moslimskou ženou. Pre moslimov je to dôkaz duchovnej kapitulácie. Západ sa vzdáva, najskôr duchovne a neskôr to bude aj fyzicky. Duch upadá skôr ako telo.

Vráťme sa k nekonšpiračnej časti, ktorá spája fatimské zjavenie s islamom. Panna Mária je najpozitívnejšie zobrazená kresťanská postava v Koráne. A niektorí znalci islamu tvrdia, že postava Márie má mimoriadny význam pre moslimské ženy, že v nej vidia postavu, ktorá má nielen rešpekt a uznanie, ale tiež rovnocennú dôstojnosť s mužmi.

Áno, je to tak, Márii je v Koráne venovaná jedna súra. Moslimovia vnímajú Máriu veľmi pozitívne.

Existuje tiež jedna historická skúsenosť z Mozambiku. Mozambik bola portugalská kolónia, kde došlo k mnohým konverziám moslimských žien na kresťanstvo práve vďaka postave Bohorodičky.

Existuje teória, Magdiho Allama, bývalého moslima narodeného v Egypte, ktorý bol kritikom islamského extrémizmu a ktorého v roku 2008 pokrstil pápež Benedikt XVI. v Chráme svätého Petra. Magdi Allam tvrdí, že to bude práve Panna Mária, cez ktorú nastane obrátenie moslimov ku kresťanstvu. Zjavenia Panny Márie na konci šesťdesiatych rokov v Zeitoun v Egypte tiež spôsobili, že mnoho moslimov konvertovalo ku kresťanstvu. Možno si o tom pozrieť zaujímavé video na YouTube. Podľa Magdi Allama teda Mária už je tou postavou, ktorá umožňuje konverziu moslimov na kresťanstvo.

Ďalšia téma sa týka snov, ktoré sa mnohým moslimom snívajú, vystupuje v nich nielen Ježiš Kristus ale aj Mária a mnohých moslimov to privádza k viere, resp. poznávaniu Biblie. Kňazi a misionári sami hovoria, že sa to deje bez ich pričinenia.

Áno, je veľa takýchto svedectiev, o tejto ceste ku konverzii sa veľa hovorí. Ťažko ale hovoriť o číslach, šaríja trestá konverziu moslima smrťou, preto je mnoho kresťanov pokrstených tajne a aj svoju vieru žijú v skrytosti z obavy pred smrťou. To je dôvod, prečo nepoznáme rozsah tohto fenoménu, preto o tom môžeme iba špekulovať, konvertiti žijúci v moslimských krajinách sa boja.

Postava Panny Márie je vo svete islamu výnimočná, zdá sa však, akoby ju dnešná katolícka Cirkev takpovediac „nevyužívala“ pri svojich misiách v moslimskom svete. Prečo?

Bol som pred časom v jednom západoeurópskom meste a robil som film o moslimoch, ktorí sa obrátili na kresťanstvo. Našiel som jedno spoločenstvo, kde bolo pokrstených 70 moslimov. Chcel som o nich natočiť film, oslovil som ich. Povedali mi, že pred kamerou nevystúpia, pretože sa boja. Chcel som vyjadriť pochopenie, že aj v Európe im môžu fanatickí moslimovia ublížiť, ale oni ma prekvapili: „My sa nebojíme moslimov, ale našej cirkevnej hierarchie. Keby sa naši biskupi dozvedeli, že pracujeme na konverzii moslimov, tak nám v tom zabránia. Preto o tom nechceme hovoriť verejne.“ A preto som im sľúbil, že nebudem hovoriť, kde toto spoločenstvo pôsobí. Bol to pre mňa šok.

Existuje vyhlásenie nemeckého episkopátu, kde stojí, že nemecká Cirkev vo vzťahu k islamu podporuje dialóg a nemá misionárske ambície.

Z prostredia spoločenstva, ktoré som spomínal, som sa dozvedel, že deväťdesiat percent moslimov konvertuje k protestantom, pretože oni majú silný misijný rozmer. Ide najmä o baptistov a evanjelikálov.

Protestanti ale nemajú mariánsky kult ako katolicizmus, nechajme teraz bokom aj Západ s problematickými biskupmi, hoci je podobný prístup škandálny, zaujíma ma postava Márie. Prečo katolícka Cirkev nevyužíva Bohorodičku ako tému, ktorá – ak už nič iné – tak zbližuje moslimský svet s tým naším?

Treba odlíšiť misie a dialóg. Pokiaľ ide o misie, Cirkev takmer rezignovala na misijnú činnosť v moslimskom svete.

To nie je celkom pravda, misie existujú, sú však dlhodobo málo úspešné až neúspešné.

Obávam sa, že je to horšie, že misie nahradili rôzne vzdelávacie a charitatívne aktivity, ale na reálnu misijnú činnosť chýba odhodlanie. Rozumiem, že veľkým problémom je hrozba trestu smrti. Na Západe je zase prekážka v multikulturalizme a pluralizme.

Marc Fromager, riaditeľ francúzskej pobočky pápežskej nadácie Pomoc trpiacej Cirkvi mi povedal, že desať percent pokrstených katolíkov vo Francúzsku sú bývalí moslimovia. Niečo sa asi deje.

Iste, že sa niečo deje, ale dôvodom nie je aktivita či pôsobenie hierarchie. Skôr ide o iniciatívy zdola. Podobne napríklad v Nigérii, ľudia vidia, čo robí islamistická sekta Boko Haram a čo robia rehoľníčky, ktoré založia školu. Je jasné, kto stojí na strane dobra a kto na strane zla.

Problémom je, že ak existuje nejaký dialóg, nie je rovnoprávny. Akoby si katolícka strana nechala diktovať podmienky svetom islamu. Z jednej strany sú stretnutia v kostoloch, ale v mešitách sa nič podobné nedeje.

Aj to je problém, ale opäť sa vraciam k Márii – prečo ju Cirkev nevyužíva, keď sa to samo ponúka?

Obávam sa, že jediné vysvetlenie aké viem ponúknuť je, že Cirkev nie je v mariánskej téme vo všeobecnosti dostatočne aktívna. Ján Pavol II. svojho času hovoril o veľkom odpore v Cirkvi voči pobožnosti prvých päť sobôt podľa fatimských zjavení, ktoré zaviedol. Hierarchia západnej Cirkvi má iné témy, kult Márie ide bokom. Neplatí to prirodzene pre veriacich, tam je mariánsky kult stále silný.

Napísali ste knihu venovanú fatimským zjaveniam, ale moslimom a teórii, o ktorej sa rozprávame, ste sa tam nevenovali. Aký význam prikladáte tejto teórii?

Každé proroctvo môže mať viac úrovní, viac odkazov. Keď Benedikt XVI. hovoril o treťom fatimskom tajomstve, hovoril o tom veľmi otvoreným spôsobom, že znamenia boli otvorené viacerým interpretáciám, akoby viedli skôr k otázkam, ako nejakým definitívnym tvrdeniam. V roku 2010 vo Fatime povedal, že prorocké poslanie fatimských zjavení ešte nebolo vyčerpané a naďalej je aktuálne.

Nezabúdajme, že tretie fatimské proroctvo hovorí o veľkých zmenách v Cirkvi a okrem výstrelu zo strelnej zbrane aj o výstrele z luku. Nuž a dnes vidíme, kde je najväčšie prenasledovanie Cirkvi, vidíme, že sa to deje často veľmi primitívnymi nástrojmi a zbraňami, že k tomu dochádza v moslimských krajinách. Vieme, že nakoniec zvíťazí Nepoškvrnené Srdce Panny Márie, ale ako k tomu dôjde, aké konfrontácie nás ešte čakajú, to všetko je otvorená vec. Dnes cítime konfrontáciu s nihilizmom a agresívnym sekularizmom na Západe a konfrontáciu s islamizmom.

Rozhovor viedol Jaroslav Daniška a pôvodne vyšiel v revue Impulz.


Ďalšie články