Niektorí experti v Rusku predpovedajú, že prezident Vladimír Putin opustí svoje kreslo ešte pred rokom 2024, teda pred nadchádzajúcimi voľbami. Asi by ich názor bol presvedčivejší, keby len nedávno úplne tie isté osoby rovnako sebavedomo netvrdili, že Putin pri moci zotrvá aj šestnásť nasledujúcich rokov.

Keď v januári tohto roku Putin predstavil návrh ústavných zmien, celá komunita odborníkov si bola v podstate istá, že jeho jediným cieľom je maximálne predĺženie vlastných prezidentských právomocí. Teraz sa šíri iná verzia: Tamto bola len „špeciálna operácia“, zameraná na maskovanie Putinových skutočných úmyslov, aby prezident čo najdlhšie nevyzeral ako „chromá kačica“. Ide o odkaz na „lame duck“, ako v USA nazývajú prezidenta, ktorého funkčné obdobie sa blíži ku koncu.

Nuž, hlasovanie o ústavných novelách a ich predchádzajúca propagácia boli polroka v strede politického života Ruska. Vyzeralo to závažne, určite to bolo nákladné, plus  sa to všetko uskutočnilo v podmienkach pandémie, za čo Putin čelil kritike. Na špeciálnu operáciu s cieľom „maskovať“ skutočné ciele prezidenta, je to príliš.    

V novelizovanej ústave sa inak javili dva orgány, ktoré predtým existovali iba ako poradné: štátna a bezpečnostná rada. Veľa bolo povedané o tom, že dostanú rozsiahle právomoci, aby Putin – aj keby prípadne opustil úrad prezidenta – mohol mať všetko a všetkých pod kontrolou na čele jednej z nich. Ale nič podobné sa nestalo.  V týchto orgánoch nedochádza ku koncentrácii moci. Nič porovnateľné s úradom prezidenta.

Ďalším argumentom tých, ktorí očakávajú skorú rezignáciu Putina, je ekonomická kríza a politické zlyhania Ruska na medzinárodnej scéne, aj v domácej politike. Podľa nich prezident cíti (vie), že situácia sa môže rýchlo zhoršiť a preferuje, aby za to neniesol zodpovednosť.

Nemyslím si, že Putin máva podobné úvahy. Správa sa a vyzerá ako človek, ktorý je so sebou úplne spokojný. Okrem toho je jasné, že keď po ňom naozaj vypukne nejaká kríza, akýkoľvek jeho nástupca ho hneď obviní, aby sa sám zachránil.                           

Nakoniec, niektorí „analytici“ predpokladajú, že Putina obmedzuje jeho zdravotný stav. Ťažko povedať, ako na to prišli. Zdravie prezidenta je v Rusku je najstráženejším štátnym tajomstvom. Akákoľvek insider information je prakticky vylúčená.  

Kedysi zaplatila americká CIA srbskej zdravotnej sestre veľké peniaze za vzorku moču vtedajšieho juhoslovanského lídra Josifa Tita – chceli zistiť, koľko bude žiť. Nemyslím, že ruskí politológovia majú podobné možnosti. Hovoria len na základe vizuálnych dojmov, čo je čistá špekulácia.

Ruský prezident Vladimir Putin pred začiatkom zasadnutia vlády v Moskve v stredu 15. januára 2020. Premiér Dmitrij Medvedev predložil v stredu svoju rezignáciu. Foto: TASR/AP

Reálne je jediným náznakom možných zmien návrh zákona o garanciách pre bývalých prezidentov, o ktorom sa teraz diskutuje v Štátnej dume, ruskom parlamente. Zákon predpokladá doživotne garantovanú imunitu pred trestným stíhaním pre prezidenta, aj rodinných príslušníkov, a status senátorov, členov vyššej snemovne parlamentu.

Bolo by to naozaj symptomatické, nebyť dvoch okolností: po prvé, veľmi podobný zákon v Rusku už existuje, po druhé, autormi návrhu sú dvaja poslanci, známi aj inými, dosť exotickými návrhmi. Predpokladal by som, že zatúžili demonštrovať svoju lojalitu voči Putinovi.                  

Inými slovami náznaky pripravovanej tranzície moci v Rusku nie sú viditeľné. Je to skôr ilúzia, fatamorgána. Putinovi oponenti prezentujú svoje očakávania ako realitu. Aby sa tento proces naozaj uskutočnil, sú nevyhnutné určité podmienky.

Najprv, musí chcieť sám Putin rezignovať. Samozrejme, keď ide o jeho vnútorné pochody, nedokážem k tomu povedať nič. Ale je zjavné, že cíti svoje poslanie, misiu, hoci nie je úplne jasné, ako ju chápe, a pracuje pre ňu.

Nemôže byť Putin niekým prinútený odstúpiť? Jeho rating medzi obyvateľstvom, hoci pomaly klesá, je stále dosť vysoký. Žiadny konkurenti neexistujú. Vplyvové skupiny (influence groups) okolo neho, ho ešte stále potrebujú ako arbitra, schopného aspoň čiastočne zosúladiť ich záujmy. Pokiaľ ide o medzinárodný nátlak, ten nie je pre Rusko rozhodujúcim faktorom. Takže prinútiť prezidenta, aby sa vzdal moci, môže iba… Putin.

Druhou podmienkou je prítomnosť očividného nástupcu. Nikto neočakáva, že vzíde zo slobodných volieb. Je zrejmé, že terajší prezident jasne vyjadrí svoju vôľu. V tejto veci je zatiaľ všetko zahmlené.

Keď sa Putin stal nástupcom Borisa Jeľcina, bol najprv vymenovaný za predsedu vlády. Podľa ruskej ústavy, v prípade rezignácie alebo smrti prezidenta, premiér vykonáva funkciu prezidenta až do volieb. Za ten čas sa môže prezentovať voličom a získať kontrolu nad vertikálou moci. Aby bol vo voľbách už jednoznačným favoritom.

Putin len nedávno vymenil premiéra. Dôvody tohto rozhodnutia neboli verejnosťou celkom pochopené. Málokto si myslí, že Michail Mišustin, terajší predseda vlády, je adeptom na Putinovho nástupcu. Je to čistý technokrat, prišiel do funkcie z daňového úradu, čo nie je zrovna najpopulárnejší orgán, navyše nemá žiadnu charizmu. A hlavne nikdy nepatril do úzkeho kruhu ľudí, ktorých Putin dobre pozná a prechováva k nim osobnú dôveru.

Pravdepodobnejšia je iná verzia. Úloha Mišustina spočíva v tom, aby ako obetný baránok v ťažkých časoch (pandémia, klesajúca výroba, znižujúce sa príjmy obyvateľstva) prevzal na seba nespokojnosť občanov, a – keď sa objavia náznaky zlepšenia, – uvoľnil miesto pre inú osobu, ktorá už bude pravým nástupcom.

Kto to bude, to je záhada. Môžeme si byť istí iba v jednom: Putin urobí všetko, aby až do poslednej chvíle nikto nezistil jeho meno. Napríklad preto, aby ostatní nespokojní adepti hneď nezačali hľadať kompromitujúce materiály na svojho konkurenta, aby netvorili intrigy a provokácie. Po druhé, označenie nástupcu okamžite oslabí vplyv samotného Putina a naozaj ho urobí „chromou kačicou“.            

Putin má ako bývalý agent zvyk uskutočňovať svoje plány v štýle tajných operácií – rýchlo, potichu a neočakávane. Takže teoreticky môže ako svojho nástupcu prezentovať kohokoľvek a urobí to kedykoľvek.

Ale… nebol by som prekvapený, keby sme napokon v tejto súvislosti zase počuli staré dobre známe meno – Dmitrij Medvedev. Už ho raz nahradil vo funkcii prezidenta a splnil očakávania, kým mal Putin v rokoch 2008-2012 ústavou vynútenú prestávku. Nedávno bol Medvedev odvolaný z postu premiéra. Je dosť dobre možné, že presne s tým cieľom, aby s jeho menom neboli spojené ťažkosti najbližšieho obdobia. A potom sa zjaví na bielom koni ako spoľahlivý nástupca Putina…                       

Ale to už je len dohad. Opakujem, že nevidím reálne náznaky začiatku tranzície moci v Rusku. Čo samozrejme môže znamenať, že sú len veľmi dobre skryté.

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

0

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.