Svetový prieskum: Ľudia považujú USA za väčšiu hrozbu pre demokraciu ako Rusko či Čínu

Spojené štáty ako symbol demokracie? Zvyšok sveta to tak očividne nevidí, ukazuje prieskum vykonaný Alianciou demokratických nadácií. Ide o mimovládnu organizáciu, ktorú v roku 2017 založil bývalý dánsky premiér a generálny tajomník NATO Anders Fogh Rasmussen.

Prieskum vykonala pre mimovládku organizácia Latana na 50-tisíc ľuďoch z 53 štátov sveta. Slovensko medzi nimi zahrnuté nebolo. Sledoval u ľudí názory na rôzne aspekty riadenia sveta, zvládanie pandémie či hrozby pre demokraciu.

Asi najzásadnejšie zistenie bolo, že 44 percent všetkých respondentov považuje Spojené štáty za hrozbu pre demokraciu v ich vlasti. Čínsky vplyv je hrozbou podľa 38 percent ľudí. Rusko skončilo až na treťom mieste, ako hrozbu ho vníma 28 percent opýtaných.

Negatívne vnímanie USA bolo v prieskume silné po celom svete vrátane Európy. Jedine v Ázii predbehla USA Čína, avšak Američania sú len veľmi tesne za ríšou stredu. Respondenti v Spojených štátoch označili za väčšiu hrozbu Čínu ako Rusko.

Ohrozenie slobody slova

Medzi najdôležitejšie faktory, ktoré podľa ľudí demokraciu ohrozujú, patrí ekonomická nerovnosť. Patrila medzi najčastejšiu odpoveď takmer vo všetkých štátoch, vyslovilo ju 64 percent respondentov.

Mnoho ľudí však vidí ako hrozbu aj obmedzovanie slobody prejavu či rast moci technologických gigantov. Skoro polovica opýtaných uviedla, že sila veľkých technologických firiem je hrozbou pre ich demokraciu.

Najväčšmi si to myslia Filipínci, Indovia a Američania. V USA to uviedlo 62 percent oslovených. Všeobecne tiež rástol názor, že je potrebné regulovať technologické giganty a vplyv sociálnych sietí na demokraciu.

Približne polovica všetkých opýtaných povedala, že ich vláda neslúži národu, ale len záujmom úzkej skupiny ľudí. Tento pocit bol najsilnejší medzi obyvateľmi Južnej Ameriky, východnej Európy ale aj v Spojených štátoch.

Demokracia je potrebná, ale…

Jasná väčšina, konkrétne 81 percent opýtaných, považuje demokraciu za potrebnú, ale len 53 percent verí, že ich štát je demokratický.

O demokratickosti vlastného štátu boli najviac presvedčení Nóri, Dáni a Švajčiari, avšak aj väčšina Číňanov si myslí, že ich vlasť je dostatočne demokratická. Rusko považuje za demokraciu len 33 percent opýtaných Rusov a podobne sa podľa prieskumu vnímajú aj Maďari či Poliaci – okolo 31 percent. Na rovnakej úrovni boli aj štáty ako Venezuela, Irán či Nigéria.

Demokratické štáty v Európe dostali tiež nelichotivé vysvedčenie za prístup k pandémii. Kladné hodnotenie boja s pandémiou dalo európskych štátom len približne 45 percent respondentov. V menej demokratických štátoch boli tieto čísla vyššie. V Ázii sa pohybovalo na úrovni 76 percent.