Už opäť sa predháňajú, kto dá viac

Matovič, Pellegrini i Fico si v dojemnej starostlivosti o rodinu nelámu hlavu, kde vziať peniaze na ich financovanie ich nákladných návrhov. Z politiky sa nadobro vytráca zodpovednosť.     

Pamätáte si na poslednú schôdzu Národnej rady pár dní pred vlaňajšími parlamentnými voľbami? Poslanci schválili návrh Smeru na vyplácanie 13. dôchodkov. Koaličný partner, Slovenská národná strana, nechcel ostať bokom a prišiel s návrhom na zdvojnásobenie rodinných prídavkov. To už neprešlo, boj pred voľbami nepozná priateľa.

Populizmus dosiahol vrchol, peniaze sa mali rozhadzovať bez ohľadu na to, či ich niekto v štátnej kase nájde. Netýkalo sa to len vládnych strán. Ak sa pozriete do vtedajších volebných programov, s tlačiarňami na peniaze počítali všade, výnimkou bola azda len SaS, kde pri navrhovaných opatreniach dbali na vyčísľovanie dopadov na verejný rozpočet.

Pozrime sa, čo sa deje dnes. Vyzerá to opäť ako pred voľbami. Rozhodujúca vládna sila zatína sekeru nemenej vysoko ako Smer v časoch moci. Minister financií ohlasuje kontúry dlho očakávanej daňovej reformy, ktorej výsledkom nemajú byť úspory, ale náklady 2,5 miliardy eur. Nie je zrejmé, čo je v tomto čísle, ohlasuje iba príspevok 200 eur na jedno dieťa.

Odkiaľ na to vziať? Zatiaľ nevedno, vo zvýšení DPH na 25 percent to vraj nebude. Nad podstatou zámerov je zbytočné dumať, lebo ide o nejasné čísla. Vyzerá to skôr ako verejne vyslovené zadanie Matovičovmu tímu na ministerstve financií. A rozmýšľať pri tom o nejakej prorodinnej politike je tiež zbytočné, Štandard už o tom písal.          

Falošný predvolebný vietor fúka aj z opozičných strán. Hlas Petra Pellegriniho hodlá vyplatiť na každé dieťa jednorazový príspevok 300 eur. Smer Roberta Fica zas navrhuje započítavať do budúceho dôchodku aj mzdy, ktoré by ošetrujúci členovia rodiny dostali v prípade, ak by nezostali doma pri opatrovaných. Aspoň za obdobie počas pandémie.

Podpora rodiny je dôležitá vec. Nielen preto, že je principiálne správna, rovnako z dôvodu, že je dlhodobo ekonomicky výhodná – pre rodiny i pre štát. Lenže rodinná politika nemá byť streľbou od pása. Oveľa viac ako ktorákoľvek iná si vyžaduje koncepčné rozpracovanie na dlhý čas. Volebné obdobia sú krátke, v nej sa počíta čas na generácie.

Ak sa rodinná politika robí tak ako to dnes vidíme v spomínaných prípadoch, je to len nezodpovedný populizmus. Bez ohľadu na to, kto s ňou prichádza. Z politiky sa nadobro vytráca zodpovednosť.