Denné povzbudenie: Pravé priateľstvo

Dnes by som sa chcel s vami podeliť o jednu myšlienku, ktorá mne osobne priniesla malú revolúciu do mojich vzťahov, do môjho fungovania vo vzťahoch. Verím, že som stále len na začiatku procesu pochopenia tejto myšlienky a stále bude vo mne rásť. Mám nádej, že aj vám môže táto myšlienka priniesť zmenu už dnes. Nebude to niečo, pri čom musíte čakať pol roka, kým to vo vzťahu uvidíte, ale je to niečo, čo už dnes môžete aplikovať a pomaly vidieť z toho ovocie. 

Pred nejakým časom som uvažoval nad jedným veršom, ktorý je notoricky známy a mnoho ľudí ho pozná a používa. Sadol som si a uvažoval, čo pre mňa osobne tento verš znamená. Je to verš: „Nik nemá väčšiu lásku ako ten, kto položí život za svojich priateľov.“ (Jn 15, 13) Neviem ako vy, ale ja keď sa zamyslím nad svojimi vzťahmi, uvedomujem si, že sú veľmi často zamerané na mňa. Sú sebecké a rozmýšľam hlavne nad tým, čo ten vzťah prináša mne, ako sa správa daný človek ku mne, akú má o mne mienku, ako ma vidí a stále rozmýšľam nad tým, čo mám z daného vzťahu ja. 

Keď som čítal tento verš, našiel som jednu veľmi kľúčovú a mimoriadne dôležitú vec, ktorá môže zmeniť naše vzťahy – či už priateľské, manželské, rodičovské alebo pracovné. Tá dôležitá vec je vedieť klásť život jeden za druhého. Nemyslím to doslovne, ale skôr praktické zomieranie pre to, aby tí druhí okolo nás mohli žiť lepšie, prosperovať a rásť. Myslím si, že zomierať jeden za druhého vieme vždy, keď ustúpi naše ego alebo naše predstavy. Aby sme boli praktickí, tak napríklad zomierať jeden za druhého môže vyzerať tak, že keď nášho kolegu povýšia, my sa z toho tešíme. Zomierať jeden za druhého môžeme aj vtedy, ak už máme naplánované svoje aktivity (beh, prechádzka a podobne), ale moje deti mi povedia, aby som sa s nimi ešte zahral a ja ostanem. Zomierať môžeme aj vtedy, keď dovolíme, aby priateľova príhoda alebo jeho vtip bola lepšia alebo vtipnejšia, ako tá naša. 

Verím, že naše vzťahy sú zdravé práve vtedy, ak sa vedome a pravidelne zamýšľame nad tým, čo do nich vieme a môžeme prinášať, viac ako nad tým, čo z tých vzťahoch získavame. Ak pravidelne premýšľam nad tým, ako môžem do vzťahu priniesť viac niečoho nového, čerstvého, ako môžem poslúžiť svojmu bratovi, sestre, manželovi, priateľovi, kolegom. Ako môžem spôsobiť, že ich život bude doslova jednoduchší, lepší, radostnejší. Ak toto začnem šíriť okolo seba, začne sa diať to, že začnem priťahovať ľudí, ako som ja. Začnem to získavať späť. Chcem nás povzbudiť,  aby sme aj dnes hľadali momenty, kedy sa môžeme darovať jeden druhému a kedy môžeme poslúžiť jeden druhému. 

Myšlienka na záver: zomierať jeden za druhého vieme vždy, keď musí ustúpiť naše ego a naše predstavy.