Dnes by som sa rada spolu s vami zamyslela nad tým, ako používať slová. Som psychologička a sama používam slovo ako svoj hlavný pracovný nástroj. Niekedy slová formulujem do otázky, inokedy oznamovacími vetami opisujem počuté či adresujem obsahy, ktoré sa rodia v mojej mysli. Starostlivo zvažujem, ako poukladám slová do viet, a dbám na to, aby sme sa s mojimi klientmi čo najpresnejšie pochopili. Dokonca si overujem, čo s nimi moje slová urobili a či im vôbec boli užitočné. 

Vďaka slovám sa v nás totiž vynárajú spomienky a vyplavujú pocity. Slová sú to, čo si pamätáme, čo nás teší i bolí. Slovami opisujeme, kto sme i kým sa chceme stať. Hra slov a ich významov vytvára našu identitu. Len si spomeňte na situácie, keď vám ktosi adresoval slová, ktoré zneli vo vašej pamäti dlhé roky – niekedy to boli slová povzbudenia, uznania, inokedy slová hodnotenia, odsúdenia. To, ako sme ich počuli, v nás zrodilo bolesť či radosť. To, ako sme im porozumeli, nám dodalo motiváciu alebo nás o ňu obralo a my sme ustrnuli na bode mrazu.

Dva nástroje výchovy

Vo výchove sú dva nástroje, ktorými ovplyvňujeme naše deti – slovo a konanie. Ak sú oba v súlade, vysielame do priestoru pieseň, ktorá ladí a hladí. Ak nie sú v súlade, tóny neladia a zneje disharmónia, ktorá reže uši a spôsobuje v duši chaos. Okrem toho, že slovom deti formujeme, sme to my, dospeláci, kto ich učí rozprávať, čítať, písať – kto im odhaľuje význam slov i to, ako sa používajú. 

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.