Na prácu mimo kancelárií prešlo počas pandémie množstvo firiem po celom svete a stále častejšie sa vynárajú otázky, či je home office, teda práca z domova, prínosom alebo negatívom. Názory odborníkov, zamestnávateľov i samých zamestnancov sa v tejto otázke líšia nielen v závislosti od odvetvia, v ktorom ľudia pracujú, ale aj od ich domáceho prostredia.

Práve možnosť práce z domu bola už počas prvej vlny pandémie ochorenia Covid-19 na Slovensku najčastejším nástrojom, ktorý mnohí zamestnávatelia volili v boji proti šíreniu nákazy medzi zamestnancami.

Pre tých, ktorým práca dovolí robiť z pohodlia domova, je jedným z najväčších benefitov to, že ušetria čas na cestu do práce, nie sú v kancelárii rušení kolegami a môžu k práci pristupovať flexibilnejšie. Niektorí zamestnanci vďaka tomu dokonca pracujú viac ako obvykle, a to až o niekoľko hodín týždenne, respektíve až o 1,5 dňa mesačne viac ako ich kolegovia prítomní na pracoviskách.

Mínusy práce z domova

Nespornou nevýhodou práce z domova môže byť samo domáce prostredie, ak ide napríklad o ľudí, ktorí majú malé deti. Tie boli navyše v čase prvej a čiastočne aj druhej vlny pandémie odkázané na starostlivosť rodičov, čo sa veľmi dobre nezlučuje s prácou z domova, a poniektorí sa tak doslova tešia na kancelárske prostredie.  

Nebezpečím dlhodobej práce z domova ja strata motivácie, kontaktu s kolegami a tým aj strata kreativity, čo môže byť vo viacerých oblastiach umožňujúcich prácu z domova veľký problém. Navyše je tu nebezpečenstvo frustrácie pracovnou rutinou, bez možnosti rozptýlenia s kolegami či zmeny prostredia.

Slováci prácu z domu oceňujú

Aprílový prieskum portálu Platy.sk však ukazuje, že viac ako 56 percent ľudí ocenilo pri prvej vlne pandémie možnosť pracovať z domova. Na druhej strane však viac ako tretina účastníkov prieskumu uviedla, že majú prácu, ktorú nemôžu vykonávať z domu.

Pravdou je, že možnosť práce z domu majú zväčša zamestnanci, pre ktorých je hlavným pracovným nástrojom počítač a internet. Ide teda najmä o špecialistov na informačné technológie (IT), programátorov, novinárov online médií či ľudí z PR. Rovnako sa to týka napríklad aj projektových manažérov, analytikov, prekladateľov, špecialistov na internetový obchod či niektorých administratívnych pracovníkov.

Produktivita práce z domu

V spomínanom prieskume takmer 60 percent respondentov uviedlo, že keď majú takzvaný home office, tak pracujú rovnako alebo ešte viac, ako keby boli v kancelárii. Na druhej strane, iba 18 percent ľudí v prieskume priznalo, že majú doma problém sa sústrediť, a takmer 7 percent uviedlo, že home office považujú za príležitosť pracovať menej.

Práve produktivita počas práce z domu vyvoláva otázniky. Viaceré štúdie dokazujú, že k poklesu produktivity nedochádza, ale nájdu sa aj také, ktoré tvrdia presný opak.

Štúdia nadnárodnej spoločnosti Mercer, ktorá sa zaoberá poradenstvom v oblasti pracovných benefitov a ľudských zdrojov, uvádza, že až 94 percent z 800 opýtaných veľkých zamestnávateľov označilo produktivitu zamestnancov pracujúcich z domu za rovnakú alebo ešte vyššiu ako pred pandémiou.

Aj vlaňajšia štúdia Harvardovej Univerzity uvádza, že zamestnanci, ktorí mali možnosť pracovať z domu odkiaľkoľvek, boli produktívnejší o 4,4 percenta a zvýšila sa kvalita ich práce ako aj miera spokojnosti.

Analýza od našich najbližších západných susedov však ukazuje niečo iné. Podľa výsledkov štúdie poradenskej spoločnosti Moore Czech Republic sa produktivita zamestnancov pracujúcich v Česku z domu prepadla na jeseň v priemere o 10 až 20 percent. Firma dodáva, že to nie je až taký veľký prepad ako na jar počas prvej vlny pandémie a uplatnenia práce z domova. Vtedy podľa spoločnosti klesla produktivita práce v českých firmách až o tretinu.

Osobné skúsenosti s home office

Pokles produktivity počas práce z domova priznávajú najmä rodičia menších detí. „U mňa je produktivita asi o niečo nižšia, doma si vždy niečo nájdem, čo ma odťahuje od roboty, ale zas nie je to nič katastrofálne. Každopádne, ak môžem, idem fyzicky do práce. Teraz chodím tiež každý deň, ale keď som musel byť stále na home office, asi som bol o niečo menej produktívny, a určite ešte o niečo menej, keď bol doma aj malý,“ priznáva s úsmevom Peter pracujúci v oblasti informačných technológií.

Pri práci z domu je tu aj ďalší problém. Tým je nedostatok kontaktu s kolegami a nemožnosť vysvetliť veci tak rýchlo a efektívne ako v osobnom kontakte, čo môže spôsobovať problémy aj v profesiách, ktoré sa dnes už dajú robiť na diaľku. Prípadná písomná komunikácia trvá dlhšie a navyše sa zmazáva rozdiel medzi pracovnou dobou a voľným časom, keďže človek je stále doma, či už pracuje, alebo má voľno.

„Som menej produktívny, hlavne čo sa týka mítingov, kde si ľudia vedia vysvetliť veci rukami, nohami a kresliť pri tom na tabuľu... Cez telefón skoro nemožné. Ďalšia vec je, že mi chýba stereotypný režim dňa - raňajky, obed, káva, všetko v určitú hodinu, medzi tým robota a napokon koniec a ide sa domov. To mi dosť sťažuje rozloženie roboty počas dňa a narúša rovnováhu medzi prácou a súkromným životom,“ vraví o svojich skúsenostiach s prácou z domu IT-čkár Dávid.

Aj personalista Roman uviedol, že sa mu z domu pracuje horšie ako v kancelárii. „Doma nemám také dobré kreslo, chýbajú mi dva monitory a rodina prekvapivo dokáže rušiť viac ako 50 ľudí v open space (otvorených kanceláriách). Mnoho kolegov mám v zahraničí, ale aj tak stratím dosť času na tom, že sa nemôžem nakloniť ponad stôl a povedať niečo najbližším spolupracovníkom, musím všetko písať a nových ľudí na oddelení prakticky ani nespoznám pomimo jedného tréningu, ktorý im na začiatku odprezentujem bez toho, aby sme sa vôbec videli.“

S poklesom produktivity práce vykonávanej z domu to však zrejme až také horúce nebude. Aj podľa britského štatistického úradu sa viac ako polovica (52 percent) opýtaných zamestnávateľov vyjadrila, že sa produktivita nezmenila. Necelá štvrtina (24 percent) hovorila o poklese a 12 percent, naopak, o náraste produktivity počas práce z domova. Napriek tomu väčšina zamestnávateľov v Británii neplánuje ponechať home office ako jeden z benefitov po skončení opatrení proti pandémii. Na Slovensku však chcú ísť zamestnávatelia inou cestou.

Pandémia priniesla zmeny

Niektoré firmy na Slovensku neboli ešte na jar pripravené poskytnúť svojim zamestnancom nástroje na prácu na diaľku, čo sa na jeseň zmenilo. Od prvej vlny pandémie sa zamestnávatelia už stihli prispôsobiť a stále viac ich aj v našom pracovnom prostredí umožňuje ako jeden z benefitov home office na dlhšiu dobu, a to aj napriek diskutabilnej produktivite počas práce z domova.

Viac ako tretina spoločností na Slovensku sa vzhľadom na skúsenosti z prvej vlny pandémie rozhodla zdvojnásobiť počet dní, ktoré môže zamestnanec odpracovať mimo kanceláriu, zo štyroch na osem.

Časť firiem sa rozhodla na uplatňovanie čiastočnej práce z domova a rozdelila zamestnancov na pracovné tímy, aby sa nestretávali na pracoviskách vo veľkých počtoch. Takže kým jedna skupina pracuje časť týždňa z domu, tak druhá je v kancelárii, a potom si úlohy vymenia. Tak nedochádza k stratám sociálneho kontaktu a podľa expertov je práve kombinácia práce na diaľku a čiastočnej prítomnosti v zamestnaní najefektívnejšou voľbou, ako začleniť home office do štandardného výkonu práce.

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.